"Oukej, pekne, zelenáči!"

"Už to bude, harabeoji?!"

"To neviem, ale vyzerá to, že vám to ide dobre! Udržujte si tímového ducha!" zvolal som znovu k posádke, zapretej do zadku karavanu, ktorého kolesá sa už po niekoľký krát iba zviezli dole po strmej rampe z blata, a otrel si prstami špičku nosa, pod ktorým sa mi schovával pobavený úsmev. Pokúsil som sa už po niekoľkí krát zvýšiť výkon, no stroj už nad tým dosť vyšťavene plakal. 

"To nie je fér. Prečo sa to muselo stať tesne pred kempom?" lamentoval vzadu Yugyeom a vykukol vedľa Jungkooka, zrejme aby skontroloval, či si z neho ozaj nikto nerobí srandu a kolesá sa vskutku stále nedostali z prekážky. 

"Možno preto, že si bol až príliš tvrdohlavý a zaujatý svojim nápadom využiť skratku, aj keď ti Jungkook vysvetľoval, že je skôr pre terénne autá... áno, asi preto," vyriekol Gyu úprimne to, čo sme si mysleli v podstate všetci, no štýl akým to podal vykreslil na mojej tvári úsmev s nevyrieknutým súhlasom, ktorý som si vymenil s Jungkookom v spätnom zrkadle. 

"Kašlime na to, proste to s Kookiem zakempíte tu. Je to len kúsok a ľudia na nás už budú čakať." 

"No to určite, zatlač Kim Yugyeom. Mal som sľúbené jazero. Myslíš si, že tu budem makať zadarmo, alebo ako?" skúšal som to negatívnymi prostriedkami, ale môj odľahčený tón bol už všetkým pomerne dobre známy na to, aby to kohokoľvek reálne pohoršilo. 

"Sme tu v obyčajnom lese, ale cítim sa ako v džungli," šiel si ďalej svoje. 

"Into the jungle~" 

Povzdychol som si a iba nechal zavrnieť motor, aby mi cez pauzu nezhasol. 

"Karavan tu neostane a tie bedne odtiaľto ťahať nebudeme," prehovoril Dongmin po tak nezvyčajne dlhej dobe, až som pomaly zabudol, že tam vôbec tiež je, keďže som naňho nevidel. 

"Woo má pravdu. Proste na tri znovu zatlačíme so všetkým, čo máme," dodal už seriózne hlavný vokalista, počkal kým sa všetci zaprú a začal počítať. 

"Jedna." 

Olizol som si pery a prichystal sa na to, aby som poriadne stúpil na pedál. 

"Dva." 

Vtom ma zaujali dve rozmazané siluety, vychádzajúce zo zákruty spoza stromov a kríkov. Trochu som zažmúril. 

"Tri." 

Bohužiaľ som si ich nevšimol len ja a skôr, než som ich dôverne rozpoznal, okolo mňa preletel nadšený Jungkook. Karavan sa bez mojej snahy a s náhlym prekvapením ostatných členov, ktorí sa skutočne z plných síl zapreli, hneď spustil naspäť do diery za pobúrenej vravy. 

"Hyung!" 

Zatiaľ čo sa Jungkook vrelo vítal Jung Hoseokom, s jeho kamarátom zo Seokjinovej strany, a po ramená ostrihanou kučeravou tmavovláskou po jeho boku, ja som si zliezol po schodoch z kabíny, nenásilne si pristúpil k nim do ústrania a ozval sa, až keď sa na mňa pozreli ich páry rozžiarených očí. 

"Zdravím, kolega," pozdravil som Hoseoka a letmo sa s ním objal, potom som automaticky prešiel k slečne po jeho boku, ktorá ak by už v prvom rade nebola jasne cudzinka, tak v druhom som v nej spoznal jasnú otvorenú Američanku, keď sa na uvítanie v krehkom objatí dotkla zľahka i svojimi výraznými lícami tých mojich. Trochu mi zahoreli tváre. 

"Hyung, toto je Ashley, speváčka, skladateľka a moja priateľka. Ashley, toto je Min Yoongi... jeden z najlepších skladateľov tuná v Kórei." 

"Veľmi skromné predstavenie," podotkol som, pravdepodobne s veľmi zvláštnym stuhnutým výrazom v kútikoch úst. Jungkook nevyzeral oveľa menej vyvedený z miery než ja. Slovo 'nadšenie' mal vpísané do očí, až som sa nad tým musel pousmiať. 

"To vieš." Hoseok pohodil rukou vo vzduchu, potom si nenápadne začal prezerať karavan i zničenú partiu, opierajúcu sa o jeho bok. 

"Nice to meet you, guys," prehovorila Ashley výrazným hlasom, priateľsky sa usmiala, prehmatala si predlaktia a pobavene si nás všetkých premerala. 

"Nice to meet you, too," povedal som tichšie a potvrdzujúc si asi to, že som jej ozaj rozumel a odpovedal správne, som pár krát s roztržitým žmurkaním prikyvkal hlavou. 

Na moment ostalo ticho, ktoré kvôli bezvetriu nesprevádzal ani šuchot listov. 

Našťastie tu bol Hoseok, ktorý ako prinášal trápne situácie, tak ich celkom vedel i zvrtnúť zábavnejším smerom. 

"Môj šiesty zmysel mi hovorí, že ste padli do problému, tsk tsk tsk." 

"Wow, musíš ho mať ozaj silno vyvinutý," podpichol som ho a zachechtal sa. 

"Yoongi," označil ma Jungkook opodiaľ, na čo si natlačil jazyk do líca, aby si svoje nadšenie a smiech ponechal skôr pre seba. Hoseok to ale s ľahkosťou ignoroval a prešiel do svojho desivejšieho pracovného módu. 

"Môžem vám pomôcť. Nič nie je silnejšie než chlap posilnený láskou." A už si ten kohút šuchoril perie, vyhrnul si rukávy, odhaľujúce jeho bicepsy, a rozišiel sa s pomerne unavenou partiou za karavan. 

"Oh, GrEaT! Show yourself, luv," zvolala naň Ashley s mierne sarkastickým podtónom, ktorý som rozoznal, aj keď som nebol práve tým najväčším znalcom angličtiny. Zachechtal som sa. 

Len čo sa za ostatnými rozišiel i Jungkook, aby sme sa konečne pohli z miesta, vliezol som si do kabíny a naznačil Ashley palcom, nech si tiež vojde dovnútra. To hneď aj s nadšeným úsmevom urobila a prisadla si vedľa. 

"By the way, just to be sure, you're Halsey, right?" 

"Yep, in the flesh." 

https://youtu.be/XsX3ATc3FbA

https://youtu.be/1oM7k0g21j4