Po kaviarni sa zastavili aj na zmrzline.

„Milujem túto príchuť! Jedol by som ju každý deň!"

Jimin sa Taehyungovmu nadšeniu zasmial a zrazu sa sústredil na jeho pery.

„Oh, um... uh." Taehyung odvrátil zrak, no Jimin ho chytil za bradu a jemne mu otočil hlavu tak, aby sa naňho pozeral.

„Máš trochu zmrzliny na pere, idiot." Jimin sa natiahol a prstom mu prešiel po pere. Prstom sa zdržal na jeho perách dlhšie, dosť dlho na to, aby sa mladší cítil nepríjemne.

Sústredil sa na Taehyungové pery a v tvári mal zamyslený výraz. Naklonil sa k nemu a mladší vnútorne spanikáril.

„Teraz ťa pobozkám," povedal potichu Jimin. Len čo sa starší priblížil, Taehyung cítil, že je blízko. Cítil Jiminov sladký dych a z ničoho nič sa spamätal. „Mám ťa rád ako kamaráta."

Ihneď, ako to povedal, Jimin ustúpil, akoby dostal facku a v tvári sa mu odrážal rovnaký výraz.

'Doriti', pomyslel si Taehyung v duchu, keď videl, ako Jimin stŕpol. „Myslím tým... no... ja," Taehyung chcel niečo povedať, niečo, čo by vymazalo ten pohľad z Jiminovej tváre, no nedokázal nič vymyslieť. Mozog mu väčšinu času ťažko pracovať, no v tejto chvíli sa rozhodol Taehyunga opustiť a nechať ho, aby sa o seba postaral sám.

-

Cesta domov bola tentokrát plná trápneho ticha. Taehyung nechcel Jimina stratiť, no nevedel, čo povedať, aby Jimina upokojil, no zvolil spôsob, ktorý mu do značnej miery prišiel dobrý (ešte predtým, než Jimina odmietol, samozrejme).

„Nič sa medzi nami nemusí zmeniť," začal Taehyung neisto, len čo Jimin zastavil autom pred jeho domom a nemal v úmysle vystúpiť.

Jimin naňho s vytreštenými očami civel. Stále vyzeral šokovane. Taehyung čakal, až niečo povie. Jimin sa otočil k volantu a rozochveným hlasom sa zasmial.

„Vidíme sa v škole, Taehyung."

Taehyungovi srdce trochu poskočilo v hrudi, len čo si uvedomil, že dnes je piatok a zvyčajne cez víkendy spolu chodili von. Zostal v aute ešte ďalšie dve minúty a nevedel, čo povedať; bál sa toho: nebol schopný Jiminovi povedať, ako veľmi ho zaujíma. Nechcel ho stratiť ako kamaráta. Potreboval ho.

Jimin zovrel volant tak pekne, že mu zbeleli kĺby. Vyzeral vyrovnane, no trochu sa chvel.

„Um... vidíme sa neskôr teda." Taehyung vystúpil z auta a takmer ani nestihol zabuchnúť dvere, než vyštartoval preč.

-

Taehyung si na druhý deň depresívne uvedomil, že je to len prvý deň od jeho neúspešného priznania a Jimin mu ani nenapísal. Keď sa prebudil po trojhodinovom nepokojnom spánku, neprišla mu žiadna správa, ktorá by mu popriala dobré ráno. Mal vedieť, že sa to stane, no nebol pripravený sa takto cítiť. Mal pocit, akoby mal v hrudi kotvu, ktorá ho sťahovala dolu. Chcel len zostať v posteli a hlúpo si nadávať.

Najhoršie na tom bolo, že si nebol úplne istý, či naozaj úplne ľutuje to, čo urobil. Taehyung, samozrejme, cítil neznesiteľnú vinu. Vždy, keď si včera v noci spomenul na Jiminov výraz, chcelo sa mu plakať. Nikdy nechcel Jimina ťahať za nos tak dlho; nikdy to nemal v úmysle. Ale... prehnal to.

Predtým by to nepriznal, no Taehyung sa naozaj tešil na to, kedy sa bude s Jiminom rozprávať alebo si s ním aspoň písať. Páčilo sa mu, ako sa smial, možno sa mu aj trochu páčilo to, ako sa ho Jimin každú chvíľu snažil držať za ruku, obzvlášť keď mal zlý deň. Ako nemohol ľutovať to, čo spravil, keď stratil tak dobrého kamaráta?

Taehyung bol stále v posteli a civel na strop. Už bol večer. Neochotne sa rozhodol vstať. Potreboval niečo, čo by ho zbavilo všetkých tých myšlienok v hlave. Paradoxne ho nohy priviedli do tanečného štúdia. Keď vošiel dnu, neprekvapilo ho, keď uvidel tancovať pred zrkadlom Hoseoka; Yoongi stál vedľa neho a robil do zrkadla divné výrazy, predstierajúc, že drží v ruke mikrofón-

Yoongi sa v odraze zrkadla stretol s jeho pohľadom. „Oh, doriti."

Taehyung sa na chvíľu pozeral na Yoongiho, kým si ho Hoseok náhle neotočil k sebe. Než mohol vedieť, čo sa deje, starší ho popadol za golier a prirazil ho k dverám.

„Ty malý fagan!"

„Povedal si mu to?" skríkol Taehyung na Yoongiho. „Prisahal si na svoj hrob!"

„Technicky, ak prisahám na svoj hrob, znamená to, že už som mŕtvy. A naozaj ma nezaujíma, aké sľuby budem dodržiavať, keď budem mŕtvy."

„Povedal som ti o Jiminovi," vyhŕkol Hoseok, „povedal som ti, že sa mu páčiš. Prečo si -"

„Ja viem," začal Taehyung nešťastne, „pokazil som to."

„Čo sa presne stalo? Myslel som si, že vám je spolu dobre. Celý čas to bolo klamstvo?"

Taehyung Hoseokovi vysvetlil celý príbeh, ktorému na konci prekvapivo porozumel.

„Takže si naozaj zamilovaný do Jungkooka," skonštatoval Hoseok.

„Áno," Taehyung znel neisto. Dokonca si už tým ani on sám nebol istý. Nevidel mladšieho už dlho a momentálne mu to ani nechýbalo.

„Ako môžeš v živote niečo tak veľmi pokaziť?" Hoseok sa chytil za hlavu. „Hodiť milostný list do nesprávnej skrinky." Pokrútil hlavou. „Jiminová skrinka je doslova päť skriniek od tej Jungkookovej."

„Bol som nervózny! Myslel som si, že som -"

„Premýšľal si niekedy o tom, ako sa bude Jimin cítiť, keď to zistí? Plánoval si to pred ním držať v tajnosti navždy?"

„Nie!" Taehyung si nahnevane prešiel prstami cez vlasy. „Možno? Ja neviem. Nevedel som, ako mu to povedať! Snažil som sa, ale viete, aký som. Nie som v týchto veciach dobrý." Taehyung sa nešťastne zrútil na zem. „A teraz už neviem, čo mám robiť. Ako to mám napraviť -"

Otvorili sa dvere a dnu vošiel Jimin. Zastavil, len čo na ňom spočinuli tri páry očí.

„Ahoj, Jimin," Yoongi mladšiemu zamával, zatiaľ čo Hoseok s Taehyungom sa na seba pozerali.

„Ahojte, chalani," zamával im Jimin a usmial sa. Taehyung pocítil úľavu, keď mu úsmev opätoval. Vstal a uvidel, ako si to Jimin namieril do kúpeľne.

„To nie je dobrý nápad," zamrmlal za ním Yoongi.

Taehyung sa ho rozhodol ignorovať a vošiel do kúpeľne. Jimin sa ani neotočil, keď sa dvere zatvorili. Nepozdravil ho; Taehyung sa takmer cítil ako neviditeľný. Nebol si istý, čo povedať, len stál pri dverách.

„P...prepáč mi to," podarilo sa mu nakoniec povedať. Znelo to skôr ako výkrik, keď sa jeho slová snažili opustiť ústa bez toho, aby si ich premyslel. Bolo ticho. Mladší otvoril ústa a pokúsil sa povedať niečo viac, no odmlčal sa, len čo sa Jimin otočil.

„Nie. Ty mne prepáč. Mal som si to všimnúť; bolo to celkom očividné."

Bolo? Keď si tak spomínal, tak Taehyung vedel, že načrtol hranice. Už od začiatku to bolo očividné. Odmietal akceptovať akúkoľvek Jiminovú lásku a ignoroval ho tak veľmi, ako dokázal. No nejako sa mu Jimin dostal pod kožu, zakorenil sa niekde v ňom a šíril sa ako požiar. Neprial však Taehyung v poslednej dobe všetky staršieho pokusy o držanie sa za ruky? Neprotestoval, keď ho Jimin odprevádzal na hodiny, aj keď vedel, že on sám bude meškať. Čakal na jeho večerné a ranne správy. Dovolil mu voziť ho domov a brávať ho na jedlo. Bol ten, s ktorým sa počas pozerania filmu objímal. V tomto bode nebolo nič, čo by bolo očividné.

Taehyung si mal hneď na začiatku uvedomiť, aký bol sebecký. Od začiatku vedel, že ho má Jimin rád. Hlboko vo vnútri vedel, že toto kamaráti nerobia, no nechcel si to priznať, pretože bol chamtivý. Bol sebecký pre Jiminov záujem. Využíval jeho pocity k nemu. Vedel, že Jimin si myslel, že spolu chodia, no nikdy nič nepovedal. Nechal ho, aby si to myslel aj naďalej. Čo bol za človeka? Ani si nezaslúžil byť s ním kamarát. Prečo naňho Jimin nekričal ale kričal on naňho? Prečo sa mu ospravedlňoval?

„Hej, neobviňuj sa za to. Viem, že ťa to zabíjalo zvnútra," Jimin mu upokojujúco položil ruku na plece. Taehyung sa naňho pozrel a chcel, aby ho udrel, pretože tomu nerozumel. Prečo bol taký milý, keď ho využíval?

Mladší sa naňho pozrel, na čo Jimin kráčal ku dverám. „Nemal by si ma nenávidieť? Kričať na mňa? Prečo sa nehneváš? Zaslúžim si to. Bol som idiot. Je mi to tak ľúto. Bol som hlúpy. Ja... prepáč mi to."

Jimin otvoril dvere a Taehyung si bol istý, že odíde bez toho, aby mu odpovedal.

Mladší sa vrhol dopredu a chytil ho za zápästie. „Ne ma udri, prosím. Tu." Otočil sa a vystrčil pre Jimina zadok. „Kopni ma! Naozaj! Zaslúžim si to!"

Jimin mlčal a Taehyung sa zúfalo otočil. Bál sa, že nebude schopný povedať všetko, čo chcel.

„Daj mi facku! Udri ma." Mladší chytil staršieho ruku a priložil si ju k tvári. „Prosím, buď na mňa naštvaný."

Jiminov pohľad zmäkol. Rukou stále spočíval na Taehyungovej tvári.

„Som hlupák. Viem, že som ti to mal povedať. Bol som sebecký," zlomil sa mu hlas, pretože Jimin teraz vyzeral naozaj zlomene. A on bol ten, čo to spôsobil. „Môžeš sa na mňa hnevať, Jimin. Ale prosím... prosím, neopúšťaj ma."

Jimin sa naňho chvíľu zmätene pozeral, než spustil ruku z jeho tváre.

„Nikdy ťa nebudem môcť nenávidieť, Taehyung. Bože, musel si sa kvôli mne cítiť nepríjemne veľakrát." Jimin zatvoril oči, akoby spomínal na tie nepríjemné časy. „Ja som ten, kto by sa mal ospravedlňovať." Jeho slová bol nežné; otočil sa a išiel znovu k dverám. Taehyung si nemyslel, že sa niekedy predtým nenávidel tak veľmi, ako teraz.

„Napravím to." Taehyung ho nasledoval až von.

„Nie je tu nič, čo by si mohol napraviť, Taehyung," povedal Jimin jednoducho. Otočil sa, teraz úplne čelil mladšiemu a na tvári mal malý úsmev. „Je to medzi nami v poriadku."

©Toshiba19 [ao3]
All rights reserved

A/N

Ahojte, kvetinky🥰❤

Taehyung zo seba konečne vymačkol pravdu!😱😱

Teraz vás asi budem zalievať poväčšine týmto príbehom, pretože už sme v polovici celého príbehu a odhadujem, že to asi naozaj vyjde na tých 12 kapitoliek xd Ešte si tým nie som úplne istá 🥰

Luv y ❤❤❤❤