Rande nebola úplná katastrofa. Možno to bola katastrofa len z deväťdesiatich piatich percent, pretože všetko pokazil a Jungkook nebol ten, čo dostal jeho list. Jimin bol dobrý človek a prekvapivo si spolu rozumeli dobre. Jimin dokonca kvôli nemu aj vyhral plno plyšových zvieratiek. Pravdepodobne zaplatil viac, ako si myslel, aby ich vyhral, no trval na tom a Taehyung ho nedokázal odmietnuť, pretože vyzeral, že to naozaj chce.

Taehyung mu za to kúpil párok v rožku, pretože mu to musel nejako splatiť. Jimin v podstate žil na dravom jedle, no preto, že mu to kúpil, to zjedol. Dokonca sa bál aj horských dráh, no Taehyung to zistil, až keď išli na tú najvyššiu a pozerali si obrázky. Jimin bol úplne bledý a jeho tvár úplne kontrastovala s tou Taehyungovou, ktorý vyzeral plný života.

„Prečo si išiel, keď sa ich bojíš?" spýtal sa Taehyung, len čo sa Jiminovi vrátila jeho obvyklá farba.

„Pretože si chcel." To bola jeho odpoveď...

-

A teraz bolo okolo deviatej a o tridsať minút zatvárajú zábavný park. Taehyung pocítil na rukáve ťahanie a bol nútený nasledoval Jimina, ktorý ho viedol k ruskému kolesu.

„Toto je jediná atrakcia, ktorej sa nebojím," usmial sa Jimin. „A bol by to pekný spôsob, ako ukončiť rande, nie?"

Taehyung prikývol, no v duchu si hovoril 'Nie je to rande'.

Bol celkom boj, aby sa všetky tie plyšové zvieratá vošli do malej kabínky, v ktorej mali sedieť, no podarilo sa im to. Blížili sa k vrcholu, keď započul, ako Jimin zamrmlal. „Je to smiešne?"

„Bojíš sa?" spýtal sa Taehyung, keď sa pozrel na tú výšku. Zábavný park bol takmer prázdny, no farebné svetlá aj naďalej svietili a dodávali okoliu zábavného parku neskutočný nádych krásy.

„Nie, ani ťa nevidím." Jimin odstrčil hlavu veľkého plyšáka medzi nimi a pozrel sa na Taehyunga.

„Oh," Taehyung sa pokúsil trochu presunúť plyšáka a podarilo sa mu to, pretože konečne na Jimina videl. Snažil sa nesmiať, pretože mu to prišlo vtipné.

„Som naozaj šťastný, že sa to stalo," usmial sa naňho Jimin. Cítil, ako sa starší rukou presunul k tej jeho a on sa rýchlo odtiahol a hlava plyšáka mu znovu pokazila výhľad na Jimina. Starší rýchlo rukou odstrčil plyšáka, aby sa naňho mohol znovu pozrieť.

„Nevedel som, že vieš, kto som," povedal potichu Jimin, „ tak som bol prekvapený, keď som uvidel tvoj list."

Vedel, že by mal niečo povedať, aby Jimin prestal rozprávať, no mlčal.

„Mal som ťa rád... už nejaký čas," priznal, „zakaždým, keď si sa zastavil v tanečnom štúdiu, skúšal som sa trochu predviesť. Ale nikdy som nevidel, že by si si ma všimol.

„Ah," povedal nahlas Taehyung. Takže Jimin bol s Hoseokom a Jungkookom v tanečnom klube.

„Som naozaj rád, že si mi dal ten list, pretože by som nikdy nespravil prvý krok."

Taehyungovi bolo na zvracanie; Jimin znel tak úprimne. Teraz, keď toho chlapca poznal, jeho pocit viny sa stále zväčšoval, no mal teraz naozaj dobrú príležitosť povedať Jiminovi, že je zamilovaný do niekoho iného?

„Za dnešok som ti naozaj vďačný, Taehyung-ah," usmial sa Jimin a položil ruku na tú jeho. Stlačil ju a potom ju pustil. Druhou rukou pustil hlavu plyšáka, ktorý im znovu zablokoval výhľad.

Taehyung sa oprel o stoličku. Kurva. Celá táto situácia bola strašná. Čo má robiť? Nechcel Jiminovi ublížiť, no nechcel mu dávať chabé nádeje. Možno, že by mal nechať tento deň skončiť a pokračovať ďalej? Nebolo to tak, že by mal spolu s ním hodiny (aspoň si to nemyslel). Zajtra by sa mohol správať tak, ako sa správal, než sa jeho list dostal do nesprávnych rúk.

Mladší prikývol. Áno, to spraví. Ak nepovie Jiminovi pravdu, neublíži mu a to bolo dôležité. Jimin musí mať v tvári ten žiariaci úsmev stále.

-

„Nemusíš ma odprevádzať až k dverám," oponoval Taehyung, keď si Jimin sadol na sedadlo vodiča.

„To je smiešne," argumentoval Jimin, keď popadol tašku s vecami, ktoré pre Taehyunga vyhral. „Kto by ti pomohol odniesť všetky tieto veci."

Taehyung už nenamietal a rozhodol sa mlčať. Chcel, aby táto noc už skončila. Po ruskom kole spolu sotva prehodili pár slov. Cesta späť bola taká nepríjemná, že Taehyung bol už v koncoch, pretože Jimin preskakoval všetky pesničky, ktoré hrali v rádiu.

„Um, ďakujem." Taehyung otvoril dvere a natiahol sa po tašku. Jimin mu ju podal a držal ho za ruky o niečo dlhšie, ako bolo Taehyungovi príjemné.

„Tak teda ahoj," začal Taehyung v rovnakom čase, kedy sa Jimin spýtal: „Môžem ťa pobozkať?"

Jimin očervenel a Taehyung s hrôzou otvoril ústa. Staršieho ruka sa automaticky odtiahla a poškriabal sa ňou na zátylku.

„Uvidíme sa teda zajtra v škole." Jimin sa zrejme naklonil, aby ho pobozkal, no Taehyung ustúpil a takmer zakopol o rovnú zem. Starší mu ešte podal chlpatú čapicu. „Zabudol si si ešte toto."

Jimin sa naňho usmial a rýchlo sa otočil. Taehyung sledoval, ako zmizol v aute. Musel priznať, že to išlo hladko ako po masle.

-

„Počkaj! Bol si na rande s Park Jiminom?" skríkol nasledujúci deň Seokjin.

„Ako môžeš v živote niečo tak veľmi dojebať?" okomentoval to Namjoon.

„Odkiaľ poznáš Jimina?" Taehyung ignoroval Namjoona a pozrel sa na Seokjina.

„O čom to hovoríš? Hoseok o ňom stále rozpráva. Niekedy s nami ide aj von. Preboha, ty si slepý?"

„Naozaj?" spýtal sa ohromene Taehyung. Jimin bol v podstate v jeho živote už predtým a on si to nikdy nevšimol. Možno bol naozaj slepý.

„O čom klebetíte?" ozval sa zozadu hlas a všetci sa otočili, len čo sa Hoseok posadil vedľa Taehyunga.

Hoseok doňho štuchol a uškrnul sa. „Jimin o vašom včerajšom rande nevie prestať rozprávať. Dnes bol naozaj šťastný. Dokonca zatancoval tanečnú figúru pätnásťkrát a nebol ani unavený."

Taehyung prehltol.

„Úprimne, myslel som si, že sa ti páčil Jungkook," pokračoval s úsmevom Hoseok.

Namjoon a Seokjin sa na seba navzájom pozreli, než venovali pozornosť svojmu obedu.

„Uniklo mi niečo?" začal Hoseok, no prerušilo ho položenie taniera na stôl.

Namjoon a Seokjin vzhliadli a od prekvapenia sa im rozšírili oči. Hoseok sa uškrnul a venoval sa svojmu vlastnému obedu. Taehyung si myslel, že mu srdce vyskočí z hrude, akoby prebehol dvadsať kilometrov, len čo sa Jimin posadil k nim.

„Ahojte," kývol Jimin na Seokjina a Namjoona a štuchol Taehyunga do boku. „Bude vám vadiť, ak si k vám prisadnem?"

„Um." Taehyung cítil, ako sa začína potiť. Toto sa nemalo stať. Jimin ho mal nechať na pokoji. Nerozumel tomu? Taehyung mu včera ani nepoprial dobrú noc alebo mu ráno nenapísal. Bol hlúpy?

„Nie, nie že by tam mal niekto menovku. Sadni si, ak chceš," žmurkol Hoseok. Taehyung sa k nemu otočil s takým prísnym pohľadom, že Hoseok sa trochu prikrčil na stoličke. „Pokiaľ tam ale niekto nesedí."

„Nie," poznamenal Seokjin.

Všetci štyria sa rozprávali a Taehyung sotva počúval, pretože teraz bol vo veľmi zlej situácií. Myslel si Jimin, že teraz spolu chodia? To by bolo zlé. Jeho životná láska je Jeon Jungkook. Nemal čas na bokovku. Ani nechcel žiadnu bokovku. Chcel Jungkook a Jimin bol teraz komplikáciou v jeho ceste za ním. Predstavil si, že na konci tej cesty je Jungkook a zrazu sa objaví Jimin so svojím hlúpym úsmevom a sexy svalnatým telom, zdvihne ho na ruky a povie niečo ako 'Môžem ťa pobozkať?'.

Ozvalo sa zvonenie a Taehyung pokrútil hlavou, zbaviac sa tej predstavy. Rýchlo popadol tašku a išiel preč. Jeho kamaráti spravili to isté. Chystal sa opustiť stôl, keď sa mu okolo zápästia omotala cudzia ruka.

„Prečo sa tak ponáhľaš? Počkaj chvíľku na mňa, dobre?" Jimin si prehodil cez plece batoh a kráčal veľa Taehyunga.

„Idem teraz do odbornej budovy," začal Taehyung. Odborná budova bola v podstate necelá minúta cesty a mal desať minút na to, aby sa tam dostal.

„Super," povedal Jimin, len čo išli rovnakým smerom.

„Chceš... niečo podniknúť po škole?" spýtal sa nervózne Jimin. Taehyung očakával, že sa znovu poškriabe na zátylku, no neurobil tak. „Môžeme zájsť na zmrzlinu? Alebo možno na kávu? Všetko je v poriadku. Môžeš si vybrať."

„Um... nemôžem," odpovedal Taehyung a vyhýbal sa jeho pohľadu, keď vošli do odbornej budovy.

„Oh, to je v poriadku." Taehyung počul ten jeho sklamaný tón, pretože úprimne, pravdepodobne to nebolo v poriadku. Úprimne povedané, prečo prvá osoba, ktorá ho má rada, musí byť Jimin? Jimin, ktorý je neuveriteľne milý, daroval mu plyšové zvieratká, odprevádzal ho na hodiny a navyše bol vlastníkom skurvene sexy tela?

Taehyung sa zastavil pred učebňou. „Tu mám ďalšiu hodinu," naznačil Taehyung zahanbene. Jimin prikývol a otvoril mu dvere.

„Kde máš ďalšiu hodinu ty?" spýtal sa Taehyung zvedavo.

„Oh, v umeleckej budove," začal Jimin. „V odbornej učebni tanca."

„Ale to je cez celý kampus! Budeš meškať!" zvolal Taehyung.

Jimin sa rozosmial. „O to sa neboj. Stojí to za to," žmurkol naňho a potom sa otočil, utekajúc z budovy.

Taehyung tomu nemohol uveriť. Ten chalan bol idiot. Sadol si na svoje miesto a zapol si telefón. Zostávali dve minúty, kým zazvoní. Jimin nemal šancu to stihnúť včas.

Napísal Jiminovi správu a len teraz si spomenul, že ho má stále uloženého pod menom 'moja životná láska'. Nemal dosť času na to, aby si ho premenoval. Rozhodol sa, že mu napíše ešte pred začiatkom hodiny. Popravde mal rozpísané tri rôzne verzie správy, než sa nakoniec rozhodol odoslať tú poslednú. A dokonca váhal celých dvadsať sekúnd, kým stlačil tlačidlo 'odoslať'.

'Meškal si?'

Asi päť minút po zvonení dostal odpoveď.

'Aj tak to stálo za to :)'

©Toshiba19 [ao3]
All rights reserved

A/N
Ja sa za Taeho tak veľmi hanbím, až je mi ho ľúto ಥ‿ಥ Chudák, naozaj neviem, čo by som robila na jeho mieste ಥ‿ಥ

A potom tu je Jimin, ktorý... ktorý... je proste Jimin a o Taeho sa tak pekne stará a ja sa zrazu neviem rozhodnúť, koho mi je ľúto viac ಥ‿ಥ

Pekný deň❤

Luv y!❤❤