Taehyung bežal do knižnice, kde vedel, že bude Hoseok tráviť svoj voľný čas.

„Prečo vyzeráš, akoby si zjedol niečo veľmi zlé? Čo to máš na košeli?" spýtal sa Hoseok miesto pozdravu.

„Idem s Jungkookom von. Po škole."

„Čo?" Starší sa začal dusiť vlastnými slinami, len čo sa naňho mladší pozrel. „Ty a Jungkook? Prečo nie si šťastnejší? Nie je to to, čo si vždy chcel?"

„Samozrejme, že je," zamračil sa Taehyung, snažiac sa presvedčiť sám seba. „Neviem prečo, ale mám pocit, akoby som mal infarkt. Horí mi srdce."

„Upokoj sa," zažartoval Hoseok a zobral si mladšieho telefón, hrajúc sa s ním.

Taehyung sa chytil za hruď a pozrel sa na staršieho s vytreštenými očami.

„Hyung. Mám pocit, že naozaj mi horí hruď." Zdvihol si košeľu a vtedy to Hoseok uvidel. Na hrudi mal škaredú červenú škvrnu.

Starší mal stále v rukách telefón a zdvihol obočie. Niekto mu začal volať a Hoseok sa pozrel na meno, ktoré tam svietilo. „Volá ti 'Životná Láska'." Taehyung sa začervenal, na čo hovor vzal.

„Som v knižnici. Áno, o chvíľu tam budem," povedal mladší pokojne, než zložil.

Hoseok si odfrkol, vrátiac sa k svojej práci. „Teraz ťa dokonca aj kontroluje?"

Taehyung neodpovedal, no starší definitívne videl začervenanie v jeho tvári. Chystal sa ho ďalej provokovať, no niekto ich prerušil.

„Ahojte, chalani," Jimin sa posadil hneď vedľa Taehyunga. Štuchol mladšieho do pleca, no ten sa naňho odmietal pozrieť. Stále bol v tvári celý červený.

Hoseok sa na oboch pozrel a oči sa mu rozšírili, keď si to uvedomil. „Počkať chvíľu." Chystal sa odomknúť Taehyungov telefón, no ten si ho rýchlo vzal späť.

„Ahoj," Jimin omotal okolo najmladšieho ruky. Taehyung sa na Hoseoka vražedne pozrel a potom sa otočil k staršiemu.

„Poďme spolu po škole na Deadpoola."

Taehyung stuhol na mieste. Prečo zo všetkých tých dní práve tento? Prečo toto osud robil jeho životu?

„Nemôžem," Taehyung sa otočil späť ku knihám.

Jimin ho štuchol. „Počul si, čo som sa pýtal? Je to Deadpool! Čakal si naň celé mesiace. Dnes večer je premiéra a ty nechceš ísť?" Starší sklonil hlavu na úroveň kníh, takže mladšiemu hľadel priamo do tváre.

„Ja... už niečo mám."

„Niečo máš? Je to lepšie ako Deadpool? Si v poriadku? Je v poriadku?" Poslednú otázku mieril na Hoseoka, ktorý len pokrčil plecami a pozornosť odhodlane venoval učebniciam.

„Prepáč mi to." Taehyung cítil pocit viny, ktorý sa mu hromadil v tele. Prečo mu nemohol povedať, že ide s Jungkookom? Teraz mali úprimné kamarátstvo. Prečo bol v jeho prítomnosti vždy taký zmätený? Nikdy nevedel, čo je dobré povedať a čo nie.

„Chápem." Jimin znel sklamane. Trochu sa od neho odsunul a otvoril si učebnicu aj on.

-

S Jungkookom pokračoval v konverzácií, zatiaľ čo išli mestskou dopravou do kina. Zdieľali svoju spoločnú lásku k anime a rozprávali sa o škole, no každá téma sa nejako ťahala k Jiminovi.

Oh, áno, Jimin toho profesora nenávidí. Pamätám si, ako tancoval tú choreografiu. Snažím sa presvedčiť Jimina, aby si to pozrel. A podobné veci.

„Musíš mať Jimin hyunga naozaj rád, však?" spýtal sa Jungkook, keď sa Taehyungovi opäť podarilo do rozhovoru zatiahnuť staršieho.

„Čo?" Taehyung znel urazene.

„Povedal mi, že dneska pôjde na tento film. Možno ho uvidíme," usmial sa mladší a Taehyung cítil, ako sa mu tvorí na čele pot. Jimin príde? Stále si chcel ten film pozrieť? Pôjde sám? Vystrašene si zahryzol do pery, predstavujúc si, ako Jimin sám sedí v rohu kinosály. A čo keď ho uvidí spolu s Jungkookom? Čo sa stane? V podstate ho odmietol kvôli mladšiemu a klamal mu. Taehyung Jungkooka neisto nasledoval smerom k divadlu a dúfal, že Jimin nepríde dnes.

Boh mal, samozrejme, preňho iné plány, pretože na parkovisku okamžite zbadal Jiminov Rolls Royce.

„Doriti," zašepkal. Rýchlo sa rozhliadol, no na chlapca nenarazil.

„Asi by sme sa mali poponáhľať, pretože film čoskoro začne," začal Jungkook a pobehol smerom ku vchodu. Taehyung ho nasledoval a pohľadom blúdil všade okolo, pokúsiac sa nájsť Jimina.

Nerozpoznal svojho kamaráta, až kým s lístkami v ruke nevošli do kina. Jimin čakal v rade pri pulte... sám. Teraz sa Taehyung cítil veľmi previnilo a nervózne. Nervózne, pretože nechcel, aby Jimin zistil, že ho odmietol kvôli Jungkookovi a vinný z toho dôvodu, že tam išiel sám. Dúfal, že Jungkook staršieho nerozpoznal a nič nepovie.

Taehyung sa chystal mladšieho podstrčiť smerom ku kinosále, na čo sa stretol s niekoho pohľadom. Vedľa Jimina sa niekto z ničoho nič objavil. Hravo doňho strčil a Jimin sa iba pousmial.

ČO. TO. MALO. KURVA. ZNAMENAŤ. Odkedy sa Jimin kamaráti s cudzími ľuďmi? Bol hlúpy? Bol pripravený tam prísť a povedať cudzincovi, aby odišiel, keď z ničoho nič starší objal muža, ktorý sa následne otočil. Bol to jeden z tanečníkov z tanečného klubu, Jr., ktorý nevystupoval pod svojim vlastným menom. Čiernovlasý muž mal ten najodpornejší úsmev, aký kedy Taehyung videl. Prečo vôbec išiel Jimin s ním?

Jimin zrazu z jeho dohľadu zmizol a Taehyung trochu nadskočil. Jungkook ho momentálne ťahal do kinosály.

„Nechcem zmeškať úvodné titulky, hyung," zaťahal ho mladší za rukáv.

-

Úprimne, Taehyung chcel naozaj venovať pozornosť filmu, pretože naň čakal celé mesiace, no pohľadom stále blúdil k dvom ľuďom, ktorí boli niekoľko radov za nimi. Videl, ako sa Jr. nakláňa a niečo Jiminovi šepká, ten mu spravil to isté. Jimin sa nesprával nijako zvláštne od toho, ako sa správal v kine s ním, no hnevalo ho to. Mal byť špeciálny. Jimin nemal mať viac ako jedného špeciálneho kamaráta! Pravdepodobne komentovali film a to ho naštvalo ešte viac pretože, po prvé, ani nevenoval pozornosť filmu a nevedel, čo sa v ňom deje a po druhé, Jimin pozval na Deadpoola jeho. Ako si zaňho našiel náhradu tak rýchlo?

Akonáhle sa ukázali finálne titulky, Taehyung vybehol z kinosály a ani sa neobťažoval počkať na Jungkooka, ktorý naňho kričal niečo o sledovaní tituliek. Počkal mimo kinosály a nahnevane chodil okolo. Čo to Jungkookovi trvalo tak dlho? Titulky neboli také dlhé.

Uplynuli tri minúty, kým nevyšiel zmätený Jungkook. „Prečo si tak rýchlo odišiel? Nepáčil sa ti film?"

Taehyung neodpovedal. Po nepríjemnom tichu mu mladší podal lístky. „Asi by som už mal ísť na vlak, nie?"

Starší prikývol, na čo sa pozrel na Jungkooka, no jeho pozornosť sa zatúlala k osobe opúšťajúcej divadlo. Pohľadom sa stretol s tým Jiminovým, ktorému sa prekvapením rozšírili oči.

Jungkook sa otočil, zistiac na čo sa to starší tak pozerá a usmial sa. „Hyung! Takže aj ty si prišiel?"

Jimin sa otočil k Jungkookovi a oči sa mu rozšírili ešte viac. S Jr. k nim prišiel.

„Bolo to dobré a vtipné, však," poznamenal Jr.

„Áno. Tá bojová scéna na konci bola super," začal sa Jungkook nadšene rozprávať Jr.

Taehyung si nepríjemne odkašľal; Jimin z neho stále nespustil zrak, zatiaľ čo on stále hľadel raz naňho a raz na mladšieho.

„Hej, tiež idem na vlak, takže máme rovnakú cestu," povedal Jr. , „Vidíme sa zajtra v škole?"

„Hyung, aj ty ideš na vlak?" Jungkook sa pozrel na Jimina.

„Môžem Taehyunga zobrať domov; môžeš ísť Kookie-yah."

Najmladší mu zamával, na čo sa spolu s Jr. rozišli smerom k stanici.

©Toshiba19 [ao3]
All rights reserved

A/N
Ahojky, púpavky❤🥰

Ďalšis kapitolka, ako som sľúbila 🥰❤ Už mám celú túto knížku doprekladanú, takže teraz si budem len spokojne pridávať kapitolky🥰❤

Luv y!🥰❤❤❤