Je to už dlhší čas,
čo naposledy sme písali
a ešte dlhší,
čo spolu sme boli...

Ja sľúbil som si,
že zabudnem na teba
na každý jeden cit,
čo k tebe prechovával som
a otvorím myseľ i dušu
obzorom novým...

Na stále vo mne
vedú boj rozum a cit,
kde cit výrazne navrch má...

Stále cítim chuť tvojich bozkov
Stále cítim tvoje objatie
Stále mám v mysli úsmev tvoj
Stále vidím pohľad tvojich očí...

Hoc‘ snažím sa zabudnúť
a hovorím si,
že nič necítim k tebe
No môj vnútorný hlas
všetky tieto myšlienky
zo stola zmietne

Nová príležitosť sa naskytá
a možnosť jej
realizácie krásna je...
No slovo “milovať“
vo mne vzbudzuje strach

Nedokážem otvoriť sa
myšlienkam na lásku
bez slová “strach“
Strach, že keď milovať začnem,
popálim sa
a opäť budem v slzách...

Viem, možno som blázon,
No vo mne zúri boj...
Kto bude víťaz?
Ja, či pohltia ma spomienky?