V objatí Bezmocnosti

Sedím pri stole...
Odbila polnoc,
no okolo mňa akoby
čas i priestor prestali existovať

Stále sedím pri stole
a jediným spoločníkom
je mi svetlo sviečky,
ktoré akoby symbolizovalo
terajší svet môj...

Vlastne, neviem
či nejaký kúsok sveta môjho
existuje ešte vôbec...

Premietam si dnešný deň
a skúšam svetlý moment nájsť
Hoci je ich hneď niekoľko,
no ani spomienka
na tvoj úsmev či bozk
nedokázali vniesť
svetlo do mysle mojej

Akoby razom myseľ moju
temnota zahalila
a moje srdce obalil ľad
tak hrubý, že ani sviečka
svojim plameňom
nedokáže ho roztopiť

Mnohí by plakali,
no vo mne ani sila
pre plač nezostala

Moje telo akoby stratilo
všetku svoju energiu
a myseľ s dušou
stratili všetku svoju moc
a nedokázali nájsť myšlienku,
čo by mi svetlo nádeje priniesla

Razom akoby i sviečky plameň
začal chladiť a mraziť...
A mňa slečna Bezmocnosť
úplne pohltila...