Padám..
Do útrob...
Nevedno akých...
Nevedno kam...
Nevedno prečo...

Otvorím oči,
Rátajúc, že niečo vôkol..
Ale čo to?
Nič...
Nie také,
kde by niečo mohlo byť
Ale nič
Kde nie je nič...

Temnejšie ako deň
Černejšie ako svetlo
Tichšie sťa hystéria
Mrazivejšie než rozpálené železo
Zdrvujúcejšie ako zlomené priateľstvo
A krutejšie než mŕtva láska

Tu, v ničote
Nie je NIČ...
Ani obraz, ani zvuk
Ani energia, kúsok svetla
Voda, vzduch či zem...
Prosto nič...
Prázdno...

Načiahneš ruku... Nič
Nohu... zasa nič
Skúsiš sa nadýchnuť... Ničoho
Otvoriť oči... Vidíš..  NIČ...
Ešte skúsiš aj jazykom ochutnať
Zasa
N
I
Č
!

A tak premýšľaš...
O sebe...
Vlastne... Je vôbec čím?
A o čom?
Nestalo sa aj z teba?
Veľké, malé...
Vlastne nijaké...
N
I
Č
?