Kdesi uprostred čiernej priepasti
Skúšam nájsť záblesk svetla
Spomienky tu umierajú,
myseľ šalie
a city prestávajú existovať

Tu, v hlbine
V údolí duší
Duší bez citov a myslenia
Tu...
Tu vládne večný chlad

Nie taký
Čo kožu zamrazí
a triašku vyvolá

Tento chlad
Mrazí myseľ
a zabíja myšlienky
Zastavuje srdce,
ničí dušu
a vraždí city

Chlad...

Ruka v ruke s tmou
pokúša sa aj tvojej duše zmocniť

Chce tvoju dušu,
Tvoje srdce...
Tvoju myseľ...
Myšlienky...
City...

Chce teba...

A ty, nezahriaty na duši
Slabý na mysli
A plný citov
Dovolíš, aby sa ťa chlad zmocnil

Spravil z teba
Bezduchú,
Bezcitnú
Schránku bez mysle

No bol to naozaj chlad?
Alebo si sa zabil zvnútra sám?