Blúdim po hladine čierneho oceánu
Hľadajúc bielu škvrnu vo vode
Či odchádza stále ďalej,
Alebo úplne sa rozplynula v černote?

Netuším či som ju vôbec zazrel
a či vôbec je vlastne
Či to nie je len fantazmagória
Ktoru som chcel vniesť do básne?

Je pravda že jak s tebou som
Šťastnejší som oveľa
Ale akokoľvek ti srdce hojím
Rán na ňom je stále priveľa

Zahojím jednu, vzniknú dve
úplne bezmocne sa cítim
Hoc všetku svoju lásku ti dávam
Nestačí to, dobre to vidím

Tvojej duše záchranca chcem byť
ten čo vyslobodí ju z múk chmúrnych
Ale aj to najviac je primálo
Nestačí ti dušu hladiť

A ja len putujem nevedno kam
s túžbou jedinou, zachrániť ťa
Tam kde malo by to byť najviac
je najmenej milovať ťa