,, Zrejme už máte zatvorené." Prehovoril aby preťal to príliš hlasné ticho, ktoré vyplňoval len zvuk starého rádia, ktoré tiež len tak biedne hralo. Jimin sa pozrel na hodiny pri pulte. Nevedel čo povedať, keďže ho začal zrak klamať a poriadne nedovidel.

Mop oprel o stenu a z čiernych nohavíc vytiahol svoj rozbitý mobilný telefón. Výdychol si pri pohľade naň.,, Až za šesť minút." Povzdychol si. Už Terza bol v strese, že si mladík niečo vypýta a on mu bude musieť povedať, že kuchár z neho nieje.

,, Výborne. Môžem sa spýtať. Aj keď tu zrejme nikoho nemáte a o chvíľu zatvárate... Boli by ste taký ochotný a spravili mi niečo pod zub? Ak chcete, kľudne zaplatím aj na viac, len prosím." Hmatal po peňaženke, ktorá mu spadla hneď na zem.

Bolo vidieť, že mladík si za nadával za jeho neschopnosť a opäť sa na neho usmial divným pohľadom, ktorý sa mal nazvať úsmev. Peňaženku si hneď zdvyhol a zvieral ju v ruke. Nepohol sa z miesta, keďže mi napadlo, že zrejme umýval.

Jimin bol celý hnusne premočený a upotený, že sa sebe hnusil. Boh vie, čo si o ňom ten druhý musel myslieť, keď ho v takomto stave prichytil umývať podlahu. Jimin sa narovnal aby aspoň nejako lepšie zapôsobil keď už vzhľadom nie.

,, No viete. Rád by som... No niesom kuchár." Ruky pred sebou spojil a nervózne sa pohupoval z pred do zadu. Čo ak mu nejako ublíži a len sa snažil vyznieť priateľsky. Hlavou sa pozrel na hodiny a čas išiel až veľmi pomaly.

,, Nevadí. Čakal som, že tu zrejme neprídem na čas." Pousmial sa na Jimina. Nesmel pôsobiť, že je z toho sklamaný a v kútiku duše dúfal, že mu chlapec niečo navrhne. Dal by si čokoľvek, čo by mal na výber. Nervózne si rukou prešiel cez hustú ofinu a peňaženku si opäť nemotorne snažil strčiť do zadného vrecka.

,, Prepáčte mi to. Jediné, čo by som vám tak vedel spraviť sú hranolky. Nečakal som, že by sem niekto o takejto dobe mohol prísť." Povedal a snažil sa dostať po kraji aj z vedrom a mopom ku pultu.

Chlapec pri dverách sa otočil na chlapca. Žeby predsa len bola nejaká šanca na nezdravé jedlo o takejto neskorej dobe.,, Hranolky? Bol by som rád aj za ne!" Snažil sa vyznieť presvedčivo a takmer prosebne.

Jimin si len v hlave predstavil to šupenie zemiakov, para z oleja a popálené ruky. Zavrel oči, zanadával si, a pousmial sa.,, Dobre. Môžem vám spraviť hranolky, lenže niečo to aj potrvá, keďže nič nemám pripravené." Mladík sa posunul bližšie a potom sa pozrel pod seba. Stúpal na čerstvo umytú dlážku.

Svoj ktorom krok dal opäť dozadu a s pocitom viny sa opäť láskavo pozrel na chlapca za pultom.,, Samozrejme, že počkám." Kývol na súhlas a Jimin sa s otočkou vrátil späť do kuchyne, kde mu svetlo skoro vysušilo jeho oči.

všetko si poctivo pripravil a dúfal, že mladík im tam zatiaľ nič nezoberie. Kútikom oka sa cez kuchyňu pozrel na miestnosť. Pokojne tam sedel s mobilom v ruke a hlavou opretou o okno. Zrejme na tom nebol najlepšie podľa všetkého.

Onedlho mal Jimin spravené hranolky. Samozrejme zašpinil celú kuchyňu no nejako sa mu to počas toho stihlo upratať. Už to len opatrne posolil a dal tam nejaké korenie, ktoré na ne dáva aj jeho starká.

Musel povedať, že úžasne voňali. Dal ich na tanier keďže zákazník bude jesť vo vnútri. Nevedel však, čo mu na to má dať. Prišiel čas sa ho opýtať. Váhavo vyšiel z kuchyne.