Jimin bol priateľský, aj keď oveľa viac hanblivý. Nerád začínal konverzáciu sám od seba s ľuďmi, ktorích osobne nepozná. Veľa kamarátov si spravil z ľudí v podniku. Skôr sú to vo veku tridsiatich rokoch no stále sa s nimi lepšie rozpráva o politike ako s tínedžermi o futbale.

Veľakrát sa ho pýtajú ako sa má v škole a tak. Je pozitívny takže vždy s úsmevom dá najavo, že sa má priam úžasne. Občas ho škola začne nudiť, no je to oveľa lepšie, ako sa nudiť sám doma.

Otvoril kasu a začal spočítávať všetky peniaze, ktoré stihly za dnešok zarobiť. Ako vždy boli na tom celkom dobre. Dokonca mi zostali aj nejaké peniaze navyše za čo bol rád.

Peniaze aj s papierikom, na ktorom bola presná suma, opäť založil do pokladničky a menšín kľúčikom ju poriadne zatvoril. Potom ich opäť vrátil do takzvanej skrýše. Pod nádobu na soľ. Poriadne to skryl a s úsmevom si opäť do rúk zobral handričku, ktorou utrel prach na linke.

Pozrel sa na pár posledných stolov okolo neho. Bol celkom unavený a to si myslel, že to stihne oveľa skôr. Musí ešte umyť pár stolov a opäť na mokro utrieť podlahu. Znechutene výdychol. Namočil handru do čistej vody a s vedrom postupoval od stola k stolu.

Keď mal toto za sebou s radosťou sa pozrel na tie žiariace sa kusy dreva, ktoré tak dokonalo vyleštil. Tak mu zostávala len dlážka. To už nebolo také namáhavé. Aj keby to odflákol, ráno to bude robiť opäť.

Nebol by to Jimin, ak by si nezačal pospevovať nejakú tú známu melódiu z rádia, ktoré bolo stále zapnuté. Zatiaľ čo namočil mop do vody spravil otočku a predstavoval si seba na mieste speváka. Jediné, čo teraz pre neho znamenalo umývanie dĺžky a dobrý pocit z toho, bola pieseň. Aj keď jediné čo z nej vedel boli slová I Feel Good.

Nevadilo. Mu to. Robiť zo seba klauna mu išlo veľmi dobre. Ako sa tak vrtel po miestnosti spozoroval, že na pumpe práve niekto je. Nebol s tým nejaký problém, lebo na túto pumpu chodieva veľmi ľudí. Hlavne, keď tam prišiel nejaký ten gang motorkárov, vždy si prišli dať nejaký ten dobrý hot dog, či hamburger.

Jimin bol niekde v strede miestnosti. Stihol toho za tie tri minúty pesničky celkom dosť. Keď sa človeku chce, tak to ide oveľa ľahšie. Išla ďalšia pieseň. Chcel sa nejako dostať k rádiu a dať hlasnejšie hudbu, no bol zablokovaný. Výdychol si a ďalej umýval dlážku.

Tentokrát netancoval a nespieval, skôr si pískal melódiu hudby. Celkom z neho išiel pot no nejako to nevnímal, keďže už má len tento kúsok, ktorý má za sebou ľavou zadnou.

Bolo by všetko v poriadku, ak by v tomto pokračoval. No keď za počul zvonček, ktorý majú nad dverami podniku ho celkom vylakal. Jimina strhlo, čo zapríčinilo, že naskočil. Zasmial sa sám nad sebou, ako rýchlo sa dokáže vystrašiť.

Vôbec by nebol prekvapený, ak by sa pošmykol na čisto umytej dlážke. Zatiaľ čo mop držal v ruke, opatrne sa pozrel na človeka čo ho prerušil v práci. Bol to celkom mladý muž. Ako si myslel tak to určite mohol byť nejaký motorkár.

Ten ešte stále v rukách držal kľučku od dverí a z jedného okamihu na druhý sa pozrel na Jimina.

Pohľad na chlapca držiaceho mop, ktorý sa vzpriamene pozerá priamo na neho ho celkom desilo. Celkom dosť, keďže tu zrejme bol jediný a on prišiel neskôr, než mal naplánované.

-keď si dáš kebab a pritom je večer.