,, Dobre. Takže. Nezabudni vyniesť smeti, poznamenať a po umývať. Budem rád keď spočítaš dnešné peniaze a potom mi to niekam zapíš. Nezabudni, keď pôjdeš domov poriadne zamkni a vypni svetlá, lebo toľko peňazí nemáme.

Nezabudni sa pozrieť na všetky kohútiky či je voda poriadne zatvorená a..., " Starý otec mu začal podrobne vysvetľovať všetko, čo má spraviť. Jimin to už dávno vedel, keďže sám tu bol tak trikrát.

,, Jasné, jasné. Viem všetko, nemusíš sa báť, že ti tu narobím neplechu. Predsa na mňa sa môžeš vždy spoľahnúť." Na svoju sebe obranu ukázal svoj biceps na ruke. Bol síce menší od tých vysokých bombardérov v MMA a ostatných zápasníkou.

Tento malý sval mu však stačil na ukážku toho, že žiaden strach nemusí byť. Starý otec ako tak kývol hlavou na súhlas a so svojou manželkou opustili podnik. Ako náhle sa dvere zatvorili, Jimin si od úľavy vydýchol. Ten pocit, ktorý naznačoval, že konečne nebude na tie dve hodinky buzerovaný bol úžasný.

Vrhol sa po ruksak v kuchyni a vytiahol od tiao menší repráčik. Dobre vedel, že o tejto hodine málo kot je ochotný prísť. Zapol si v ňom po staršie pesničky, zatiaľ čo sa chystal poutierať digestor v kuchyni.

Malou handričkou prešiel po všetkých kútoch aby nezostal niekde prach. To isté spravil aj po linkách na ktorých stará mama varí. Uložil riad taktiež vyložil z umývačky a každý poriadne poutieral. Ako mu bolo povedané, uložil aj poháre či šálky z kávy.

Na mokro utrel podlahu aby sa zajtra ráno nelepila a pozatváral okná. Už sa zvečerievalo takže jemný vietor ho udieral po tele. Nebola zima, no bol príjemný vánok. Zatiaľ čo sa dĺžka v kuchyni sušila, zobral si ruksak a presunul ho ku pultu aby si ho potom nemusel hľadať v kuchyni.

Vypol reprák a schoval ho opäť do čiernej tašky. V kuchyni svetlo vypol, tak ako mu kázal starý otec a pozatváral kohútiky z vodou. Čakala ho už len sála. Je to tu síce príjemne malé, no stále tu bolo veľa roboty.

Jeho stará mama to Jiminové chcela ponechať, keď zomrie. Lenže Jimin sa nikdy neusiloval o varenie. Nikdy na to ani len nepomyslel. Jediné, čo tak vedel spraviť boli hranolky, ktoré už párkrát aj spravil, keď ho o to niekto požiadal.

Jeho stará mama to chcela zanechať jeho matke, lenže tá nemala čas spravovať nejaký podnik, keďže pracuje ako právnička. Tak sa to rozhodla ponechať Jiminovi. Nebol z toho zrovna nadšený, lebo mal strach. Strach z toho, že na niečo takéto nebude mať čas. No sklamať jeho starších rodičov nechcel.

-dobrý deň. Ako sa máme?