,, Klamanie ti nikdy nešlo Jimin." Nadvyhol svoje jedno takmer šedivé obočie a pohľadom pozoroval spokojného Jimina. Po do pití limonády pohár nechal položený na pulte a vybral sa aj s taškou do zadnej časti podniku.

Tam na neho čakala jeho stará mama. Od starosti nevedela čo skôr robiť. Jimin mal pocit, že tie dni sa opakujú. Alebo sa jeho stará mama len stále stresuje.

,, Jimin, už si konečne tu. Som sa bála, že ťa niekto uniesol." Podala mu vedro z vodou a s čistým mopom. Jimin si zatiaľ zložil veci do menšieho kútu, kde mal presne pre seba jednu z drevených stoličiek.

,, Meškal som ani nie päť minút. Myslel som si, že otvárame až o pól. Prepáč, že si sa musela o mňa báť." Pousmial sa na svoju starú mamu. Nebol to normálny úsmev, len jje naznačil, že bude žiť aj po smrti tak isto, ako to hovorí aj ona.

,, Dnes chcem ísť s tým mojim neschopným manželom niekam na večeru. Takže tu večer budeš bohužiaľ sám upratovať. Spolieham sa na teba, že nič tu nepokazíš. Zatvárame presne v pól desiatej takže potom môžeš ísť kľudne domov. "

Strasotlivo mu povedala dnešný plán a Jimin na súhlas kývol hlavou a ukázal svoj palec ako náznak, že je z pánom v poriadku. Nakoniec zobral vedro s vodou a začal vytierať podlahu od kuchyne až po dvere s nápisom 'Otvorené'.

Zatiaľ čo ho zákazníci pozorovali, ako sa nemotorne pohybuje po dlážke, jeho starý otec ho spokojne pozoroval a jeho stará mama sa opäť trápila v kuchyni. Jimin to tu mal nezvyčajne rád.

Bol rád, že mu starý rodičia dali tú príležitosť mu pracovať v rodinnom podniku či už ako upratovač či čašník, potreboval nejaké peniaze na svoje štúdium, ktoré si môže pokojne počas školských dní už sám platiť.

Stále mal rád tú tetu s fialovou hlavou na konci reštaurácie. Mal v obľube aj skupinku mladých vysokoškolákov, ktorý mu vždy pomáhajú v povzbudzovaní, keď omylom vyleje vedro plné špinavej vody.

Určite mal rád aj toho pána v zadu pri okne, ktorý si vždy zoberie nejakú tu kávu a nejaký zo zákuskov a takmer nikdy nezabudne si so sebou zobrať noviny. Bral to tu ako domov. Dokonca by radšej vytieral podlahu ako byť v škole od rána do večera.

Bol rád, že dnes tu bude dlhší čas sám a ešte k tomu vo večerných hodinách. Aspoň bude môcť spraviť radosť starkému a starkej a vyčistí aj ten prach v políčkah čo sľuboval dva týždne.

Taktiež musí umyť hrnce, poukladať poháriky, opäť vytrieť podlahu, poutierať stoličky či stoly a tak ďalej. Má toho v celku dosť. Nezastaví sa celý deň. Ale aspoň sa nenudí cez prázdniny ako väčšina tínedžerov.

-Jesus