"Môžeš otvoriť oči." zašepkal jej do ucha.
Hermiona rýchlo otvorila oko a vydýchla si. Konečne boli na mieste. Tak sa bála letu. Na metle nesedla od toho času, čo bola prváčka. Ale musela si priznať, že tento let bol lepší. Mať Freda blízko seba, mala pocit bezpečia, hoci nemala žiadnu predstavu prečo.
"Si v poriadku?"
"Áno, len som šťastná, že sme späť na zemi." usmievala sa na neho.
Usmial sa späť a zoskočil z metly. Ponúkol jej ruku.
"Milady, verím, že to vyjde."
Chytila ho za ruku, pričom zacítila, ako sa zachvela.
"Zima?"
"Trošičku," povedala. Veď z čoho iného to mohlo byť? uistila sa v duchu.
"Chrám je len o ulicu ďalej, " povedal jej Fred. Viedol ju ulicou a o päť minút neskôr stáli pred veľkou bielou tehlovou budovou.
"Kde sme?" spýtala sa bez dychu.
"Toto je náš druh ekvivalentu muklovskej cirkvi. To je miesto, kde mávame svadby, pohreby, krsty a tak," vysvetľoval.
"Nemôžem veriť tomu, že som si to predtým nevšimla." povedala Hermiona, pričom obdivovala budovu pred sebou.
"Pripravená?" spýtal sa jej Fred.
"Áno, samozrejme. Preto sme tu." bola rada, že je tma a Fred nemohol vidieť, že sa červená.
Podišiel k dverám a otvoril ich.
"Až po tebe."
Zhlboka sa nadýchla a vstúpila. Ak si myslela, že vonkajšok je nádherný, nebolo to nič oproti tomu, čo bolo vnútri. Berúca dych nádherná záhrada s kvetinami každej farby. Na konci miestnosti stál vysoký muž so šedými vlasmi pred kamenným oltárom. Mal na sebe tmavomodrý talár a láskavo sa na nich usmieval. Žena s plavými vlasmi sedela blízko neho pri klavíri.
"Čo je?" spýtal sa Fred váhavo.
Hermiona na neho prekvapene hľadela.
"Ako si to urobil?"
Zaškeril sa.
"No, keď sa ma kňaz pýtal, čo máme radi a ako by to malo vyzerať, tak ma napadlo toto. Ale ak chceš niečo zmeniť.."
"Nič! Nie, je to perfektné. Krásne."
Skepticky sa na ňu zahľadel.
"Nie, naozaj. Vždy som sa chcela vydávať v záhrade. Len...chcela som mať šaty miesto džínsov a takisto kvety vo vlasoch." priznala sa.
"No, s džínsami to neviem, ale niečo dokážem." natiahol sa a vybral jednu ružu z révy. Bola biela na spodku, pričom sa prelínala do krvavočervenej. Jemne jej ju zastrčil do vlasov.
"Lepšie?"
"Oveľa," povedala a rýchlo si vyzliekla kabát. Bol k nej taký milý. A tak sladký.
"Ste pripravení?" ozvalo sa spredu. Fred sa na ňu pozrel. Prikývla. Prikročili k oltáru. Kňaz zavrel oči, pričom povedal, aby spravili to isté.
"Svadba je posvätný zákon. Preto, Frederik Nevan Weasley a vy Hermiona Jane Grangerová, slávnostne prisaháte, žez vlastnej vôle chcete vstúpiť do zväzku manželského?"
"Áno." odpovedali naraz.
"Sľubujete, že spolu zostanete, nikdy sa neopustíte?"
"Áno," zopakovali.
"Otvorte oči."
Fred aj Hermiona otvorili naraz oči a uvideli, ako jej hnedý kruh bol zamknutý k jeho modrému.
"Máte prstene?" spýtal sa kňaz.
Fred vytiahol s vrecka škatuľku a podal mu ju. Hermiona sa na neho prekvapene pozrela. On naozaj kúpil snubné prstene?
Kňaz ich požehnal a každému jeden podal. Fred nasadil obrúčku na Hermionin prsteník. Ona urobila to isté. Ako to urobili, zvony nad nimi začali vyzváňať. Hermiona zdvihla pohľad a oči uprela na viacero malých zvonov. Fred sa pokúšal nesmiať.
"To si urobil ty?"
"Hej, myslel som, že u muklov sa rozozvučia zvony na svadbe, tak...možno by si to chcela tiež." povedal jej.
"Veľmi sa mi to páči."
Kňaz zakašlal.
"Takže, ak tu nie sú už prekvapenia, môžeme zapečatiť váš sľub bozkom."
Hermiona civela na Freda. Bozk?! Ako na to mohla zabudnúť!? Nervózne prehltla, keď sa k nej Fred obrátil. Bol vysoký. Nahol sa a jemne si otlačil svoje pery na jej. Vtedy cítila, ako jej iskra preletela po celom tele. Stiahol sa a sledoval, ako otvorila oči. Vtedy začali zvony znova zvoniť."Môžeš otvoriť oči." zašepkal jej do ucha.
Hermiona rýchlo otvorila oko a vydýchla si. Konečne boli na mieste. Tak sa bála letu. Na metle nesedla od toho času, čo bola prváčka. Ale musela si priznať, že tento let bol lepší. Mať Freda blízko seba, mala pocit bezpečia, hoci nemala žiadnu predstavu prečo.
"Si v poriadku?"
"Áno, len som šťastná, že sme späť na zemi." usmievala sa na neho.
Usmial sa späť a zoskočil z metly. Ponúkol jej ruku.
"Milady, verím, že to vyjde."
Chytila ho za ruku, pričom zacítila, ako sa zachvela.
"Zima?"
"Trošičku," povedala. Veď z čoho iného to mohlo byť? uistila sa v duchu.
"Chrám je len o ulicu ďalej, " povedal jej Fred. Viedol ju ulicou a o päť minút neskôr stáli pred veľkou bielou tehlovou budovou.
"Kde sme?" spýtala sa bez dychu.
"Toto je náš druh ekvivalentu muklovskej cirkvi. To je miesto, kde mávame svadby, pohreby, krsty a tak," vysvetľoval.
"Nemôžem veriť tomu, že som si to predtým nevšimla." povedala Hermiona, pričom obdivovala budovu pred sebou.
"Pripravená?" spýtal sa jej Fred.
"Áno, samozrejme. Preto sme tu." bola rada, že je tma a Fred nemohol vidieť, že sa červená.
Podišiel k dverám a otvoril ich.
"Až po tebe."
Zhlboka sa nadýchla a vstúpila. Ak si myslela, že vonkajšok je nádherný, nebolo to nič oproti tomu, čo bolo vnútri. Berúca dych nádherná záhrada s kvetinami každej farby. Na konci miestnosti stál vysoký muž so šedými vlasmi pred kamenným oltárom. Mal na sebe tmavomodrý talár a láskavo sa na nich usmieval. Žena s plavými vlasmi sedela blízko neho pri klavíri.
"Čo je?" spýtal sa Fred váhavo.
Hermiona na neho prekvapene hľadela.
"Ako si to urobil?"
Zaškeril sa.
"No, keď sa ma kňaz pýtal, čo máme radi a ako by to malo vyzerať, tak ma napadlo toto. Ale ak chceš niečo zmeniť.."
"Nič! Nie, je to perfektné. Krásne."
Skepticky sa na ňu zahľadel.
"Nie, naozaj. Vždy som sa chcela vydávať v záhrade. Len...chcela som mať šaty miesto džínsov a takisto kvety vo vlasoch." priznala sa.
"No, s džínsami to neviem, ale niečo dokážem." natiahol sa a vybral jednu ružu z révy. Bola biela na spodku, pričom sa prelínala do krvavočervenej. Jemne jej ju zastrčil do vlasov.
"Lepšie?"
"Oveľa," povedala a rýchlo si vyzliekla kabát. Bol k nej taký milý. A tak sladký.
"Ste pripravení?" ozvalo sa spredu. Fred sa na ňu pozrel. Prikývla. Prikročili k oltáru. Kňaz zavrel oči, pričom povedal, aby spravili to isté.
"Svadba je posvätný zákon. Preto, Frederik Nevan Weasley a vy Hermiona Jane Grangerová, slávnostne prisaháte, žez vlastnej vôle chcete vstúpiť do zväzku manželského?"
"Áno." odpovedali naraz.
"Sľubujete, že spolu zostanete, nikdy sa neopustíte?"
"Áno," zopakovali.
"Otvorte oči."
Fred aj Hermiona otvorili naraz oči a uvideli, ako jej hnedý kruh bol zamknutý k jeho modrému.
"Máte prstene?" spýtal sa kňaz.
Fred vytiahol s vrecka škatuľku a podal mu ju. Hermiona sa na neho prekvapene pozrela. On naozaj kúpil snubné prstene?
Kňaz ich požehnal a každému jeden podal. Fred nasadil obrúčku na Hermionin prsteník. Ona urobila to isté. Ako to urobili, zvony nad nimi začali vyzváňať. Hermiona zdvihla pohľad a oči uprela na viacero malých zvonov. Fred sa pokúšal nesmiať.
"To si urobil ty?"
"Hej, myslel som, že u muklov sa rozozvučia zvony na svadbe, tak...možno by si to chcela tiež." povedal jej.
"Veľmi sa mi to páči."
Kňaz zakašlal.
"Takže, ak tu nie sú už prekvapenia, môžeme zapečatiť váš sľub bozkom."
Hermiona civela na Freda. Bozk?! Ako na to mohla zabudnúť!? Nervózne prehltla, keď sa k nej Fred obrátil. Bol vysoký. Nahol sa a jemne si otlačil svoje pery na jej. Vtedy cítila, ako jej iskra preletela po celom tele. Stiahol sa a sledoval, ako otvorila oči. Vtedy začali zvony znova zvoniť.