Druhý deň bol najpodivnejší v Hermioninom živote. Ona, Harry, Ginny a Ron sa pripravovali na návrat do Rokfortu. Vianoce sú preč. Hlavou jej neustále vírili myšlienky na posledné dva dni. Podpísaná manželská zmluva bola teraz v jej vrecku.

Fred sa ukázal pri raňajkách a oznámil, že nechce diskutovať o posledných dňoch. Každý jeho želanie rešpektoval. Nikto sa nečudoval ani tomu, že ich bol vyprevadiť na vlak do Rokfortu. Keď prišli na stanicu, Fred objal Hermionu, čo pritiahlo pohľady všetkých členov rodiny. Ale on ju rýchlo pustil a objal Ginny.
Len čo Hermiona chcela nastúpiť, Fred ju chytil za ruku.
"Podpísala si to?" zašepkal jej.
"Ach," Hermiona siahla do vrecka, " tu je to" podala mu papier, ktorý si rýchlo schoval.
"Sobota?"
"Sobota." odsúhlasil. Usmieval sa na ňu a podíval sa s odstupom na vlak. Obrátila sa k vlaku a zachytila Georgeov chladný pohľad.
"Čo si myslíte, že sa deje s Fredom?" spýtala sa Ginny po hodine cestovania.
Hermiona sa skoro zadusila čokoládovou žabkou.
"Čo by malo?"
"No, to je jasné, že ten dnešok celý zahral. A potom, objal ťa." povedala.
Hermiona nevedela, či mala niečo povedať, alebo to ignorovať.
"Čo myslíš?" spýtala sa jej Ginny.
Rozhodla sa pre druhú možnosť.
"Mne sa zdal v poriadku." odpovedala bez toho, aby zdvihla zrak z knihy.
"No, ale on ťa objal. Ja si nespomínam, kedy som videla Freda objať kohokoľvek."Ginny pozrela na Rona.
"Čo ty?"
"Ani nápad."
"Ja som si istá, že ste paranoickí." uistila ich Hermiona.
"Ja si myslím, že má nejaké tajné plány," reptala stále Ginny. Zvyšok cesty prebehol pokojne.

Pokiaľ to bolo možné, tak Hermiona trávila nasledujúci týždeň v knižnici. Každú chvíľu prebádala knihy o čarodejníckych manželstvách a zásnubách. Bola tam dlho a často, až tak, že madam Pinceová ju začala zvláštne pozorovať.
V piatok ráno poslala list Fredovi, kde mu písala všetko, čo zistila. On jej odpovedal až neskoro v noci tak, aby to nikto nevidel.
Hermiona bola veľmi rozrušená toto ráno, hlavne kvôli svojmu nočnému objavu. Zistila, že vo Fredovom prípade nebola spísaná taká dohoda, ako pri Ronovi. Bežala do soviarne, poslať list, ale našla tam Harryho, ktorý sedel na parapete.
"Harry, čo tu robíš?" spýtala sa ho.
"Ja by som sa mohol spýtať to isté." znela odpoveď.
"Posielam list," odpovedala zmätene.
"Komu?"
"To...nie je tvoja vec."
"To je tá istá osoba, ktorej si písala celý týždeň,"
"Ako to vieš?" zízala na neho rozčúlene. Pokiaľ Harryho dobre poznala, on nerád prezrádzal svoje tajomstvá. Ako to, že teraz skúša napadnúť jej súkromie? Neuveriteľné.
"Komu ja pošlem listy, je moja vec," povedala, prišla k veľkej sove a priviazala list k jej nohe.
"Neviem, o čo tu ide medzi vami dvoma, ale mala by si to zastaviť." povedal jej Harry, keď sa postavil za ňu.
Hermionine srdce začalo rýchlejšie biť.
"Kto?" zašepkala.
"Fred" povedal jednoducho.
Hermione sa v hlave rozvírilo milión otázok.
"Ja nechcem vedieť, čo to je. Som tu ako priateľ, ktorý ti hovorí, že čokoľvek plánujete, nerobte to. Ak sa zakrádaš a robíš výskumy, ako teraz, nestojí to za to." povedal a potom odišiel.
Hermiona sa posadila na nízky stolík. Ako to zistil? A čo vlastne vie? Ona mala pochybnosti od začiaku a zamietla ich, lebo chcela Fredovi pomôcť. Teraz tieto pochybnosti znova vyplávali. Ale vzápätí sa jej pred očami zjavila Fredova tvár. Jeho oči plné bolesti a zúfalstva, keď sa jej spýtal, či m pomôže. A jeho radosť, keď súhlasila. Zrazu Harryho slová nemali význam. On tiež urobil množstvo hlúpych vecí. Prinajmenšom, ona tým niekomu pomôže. List poslala.

Sobotné ráno bolo chladné a jasné, tak, ako len januárový deň môže byť. Hermiona predstierala, že je chorá, aby ju nechali samu. Desať minút po tom, čo Lavender a Parvati odišli na raňajky, zhodila župan a zamierila schodmi do chlapčenských izie. Zastavila sa pred dverami siedmakov. Otvorila dvere a potichu otvorila Harryho kufor. Bolo tam, čo potrebovala. Neviditeľný plášť a záškodnícka mapa. Fred jej to navrhol v liste. Rýchlo si to schovala a vrátila sa do svojej izby.
O polnoci skontrolovala, či dievčatá spia. Keď sa jej to potvrdilo, vyzliekla si pyžamo, ktoré zakrývalo džínsy a biele tričko. Vzala plášť a mapu spod postele a rýchlo si obliekla kabát a obula topánky.
Nasadila si plášť a zahľadela sa na mapu. Tesne sa vyhla Snapeovi. Ak by ju chytil, ako sa zakráda s týmito predmetmi...Bola nielen prefektka a Chrabromilčanka, ale aj Harryho kamarátka. Našťastie ju nechytil a ona sa mohla cez hlavné dvere vykradnúť von.
Uvidela Freda, ktorý sa opieral o bránu, tak podišla k nemu. Dala si dolu plášť z hlavy.
"A, moja nevesta." pozdravil ju.
Zrazu, celá vec pripadala Hermione zábavná. Začala sa chichotať, čo spôsobilo, že Fred sa na ňu zahľadel, akoby jej preskočilo.
"Čo je smiešne?" spýtal sa pobavene.
"No, len v muklovských filmoch, keď ľudia utečú, dievča sa obvykle šplná z okna dolu rebríkom." vysvetlila.
"A to je zábavné?" uvažoval nahlas.
"Nie, ale myšlienka na to, ako sa šplhám dolu Chrabromilskou vežou, zatiaľ čo ty držíš rebrík je smiešna."
Usmial sa na ňu a vzal ju za ruku. Vzápätí sa vyšvihol na metlu, "pripravená?"
"My letíme?"
Fred sa pleskol po čele. Úplne zabudol, že sa bála lietania.
"Neboj sa, sľubujem, že ťa nenechám spadnúť." povedal, pričom ju chytil za ruku. Pozrela sa na neho a váhavo si sadla pred neho. Keď sa zdvihli od zeme, chytil ju za driek a zamierli do RockvilluDruhý deň bol najpodivnejší v Hermioninom živote. Ona, Harry, Ginny a Ron sa pripravovali na návrat do Rokfortu. Vianoce sú preč. Hlavou jej neustále vírili myšlienky na posledné dva dni. Podpísaná manželská zmluva bola teraz v jej vrecku.

Fred sa ukázal pri raňajkách a oznámil, že nechce diskutovať o posledných dňoch. Každý jeho želanie rešpektoval. Nikto sa nečudoval ani tomu, že ich bol vyprevadiť na vlak do Rokfortu. Keď prišli na stanicu, Fred objal Hermionu, čo pritiahlo pohľady všetkých členov rodiny. Ale on ju rýchlo pustil a objal Ginny.
Len čo Hermiona chcela nastúpiť, Fred ju chytil za ruku.
"Podpísala si to?" zašepkal jej.
"Ach," Hermiona siahla do vrecka, " tu je to" podala mu papier, ktorý si rýchlo schoval.
"Sobota?"
"Sobota." odsúhlasil. Usmieval sa na ňu a podíval sa s odstupom na vlak. Obrátila sa k vlaku a zachytila Georgeov chladný pohľad.
"Čo si myslíte, že sa deje s Fredom?" spýtala sa Ginny po hodine cestovania.
Hermiona sa skoro zadusila čokoládovou žabkou.
"Čo by malo?"
"No, to je jasné, že ten dnešok celý zahral. A potom, objal ťa." povedala.
Hermiona nevedela, či mala niečo povedať, alebo to ignorovať.
"Čo myslíš?" spýtala sa jej Ginny.
Rozhodla sa pre druhú možnosť.
"Mne sa zdal v poriadku." odpovedala bez toho, aby zdvihla zrak z knihy.
"No, ale on ťa objal. Ja si nespomínam, kedy som videla Freda objať kohokoľvek."Ginny pozrela na Rona.
"Čo ty?"
"Ani nápad."
"Ja som si istá, že ste paranoickí." uistila ich Hermiona.
"Ja si myslím, že má nejaké tajné plány," reptala stále Ginny. Zvyšok cesty prebehol pokojne.

Pokiaľ to bolo možné, tak Hermiona trávila nasledujúci týždeň v knižnici. Každú chvíľu prebádala knihy o čarodejníckych manželstvách a zásnubách. Bola tam dlho a často, až tak, že madam Pinceová ju začala zvláštne pozorovať.
V piatok ráno poslala list Fredovi, kde mu písala všetko, čo zistila. On jej odpovedal až neskoro v noci tak, aby to nikto nevidel.
Hermiona bola veľmi rozrušená toto ráno, hlavne kvôli svojmu nočnému objavu. Zistila, že vo Fredovom prípade nebola spísaná taká dohoda, ako pri Ronovi. Bežala do soviarne, poslať list, ale našla tam Harryho, ktorý sedel na parapete.
"Harry, čo tu robíš?" spýtala sa ho.
"Ja by som sa mohol spýtať to isté." znela odpoveď.
"Posielam list," odpovedala zmätene.
"Komu?"
"To...nie je tvoja vec."
"To je tá istá osoba, ktorej si písala celý týždeň,"
"Ako to vieš?" zízala na neho rozčúlene. Pokiaľ Harryho dobre poznala, on nerád prezrádzal svoje tajomstvá. Ako to, že teraz skúša napadnúť jej súkromie? Neuveriteľné.
"Komu ja pošlem listy, je moja vec," povedala, prišla k veľkej sove a priviazala list k jej nohe.
"Neviem, o čo tu ide medzi vami dvoma, ale mala by si to zastaviť." povedal jej Harry, keď sa postavil za ňu.
Hermionine srdce začalo rýchlejšie biť.
"Kto?" zašepkala.
"Fred" povedal jednoducho.
Hermione sa v hlave rozvírilo milión otázok.
"Ja nechcem vedieť, čo to je. Som tu ako priateľ, ktorý ti hovorí, že čokoľvek plánujete, nerobte to. Ak sa zakrádaš a robíš výskumy, ako teraz, nestojí to za to." povedal a potom odišiel.
Hermiona sa posadila na nízky stolík. Ako to zistil? A čo vlastne vie? Ona mala pochybnosti od začiaku a zamietla ich, lebo chcela Fredovi pomôcť. Teraz tieto pochybnosti znova vyplávali. Ale vzápätí sa jej pred očami zjavila Fredova tvár. Jeho oči plné bolesti a zúfalstva, keď sa jej spýtal, či m pomôže. A jeho radosť, keď súhlasila. Zrazu Harryho slová nemali význam. On tiež urobil množstvo hlúpych vecí. Prinajmenšom, ona tým niekomu pomôže. List poslala.

Sobotné ráno bolo chladné a jasné, tak, ako len januárový deň môže byť. Hermiona predstierala, že je chorá, aby ju nechali samu. Desať minút po tom, čo Lavender a Parvati odišli na raňajky, zhodila župan a zamierila schodmi do chlapčenských izie. Zastavila sa pred dverami siedmakov. Otvorila dvere a potichu otvorila Harryho kufor. Bolo tam, čo potrebovala. Neviditeľný plášť a záškodnícka mapa. Fred jej to navrhol v liste. Rýchlo si to schovala a vrátila sa do svojej izby.
O polnoci skontrolovala, či dievčatá spia. Keď sa jej to potvrdilo, vyzliekla si pyžamo, ktoré zakrývalo džínsy a biele tričko. Vzala plášť a mapu spod postele a rýchlo si obliekla kabát a obula topánky.
Nasadila si plášť a zahľadela sa na mapu. Tesne sa vyhla Snapeovi. Ak by ju chytil, ako sa zakráda s týmito predmetmi...Bola nielen prefektka a Chrabromilčanka, ale aj Harryho kamarátka. Našťastie ju nechytil a ona sa mohla cez hlavné dvere vykradnúť von.
Uvidela Freda, ktorý sa opieral o bránu, tak podišla k nemu. Dala si dolu plášť z hlavy.
"A, moja nevesta." pozdravil ju.
Zrazu, celá vec pripadala Hermione zábavná. Začala sa chichotať, čo spôsobilo, že Fred sa na ňu zahľadel, akoby jej preskočilo.
"Čo je smiešne?" spýtal sa pobavene.
"No, len v muklovských filmoch, keď ľudia utečú, dievča sa obvykle šplná z okna dolu rebríkom." vysvetlila.
"A to je zábavné?" uvažoval nahlas.
"Nie, ale myšlienka na to, ako sa šplhám dolu Chrabromilskou vežou, zatiaľ čo ty držíš rebrík je smiešna."
Usmial sa na ňu a vzal ju za ruku. Vzápätí sa vyšvihol na metlu, "pripravená?"
"My letíme?"
Fred sa pleskol po čele. Úplne zabudol, že sa bála lietania.
"Neboj sa, sľubujem, že ťa nenechám spadnúť." povedal, pričom ju chytil za ruku. Pozrela sa na neho a váhavo si sadla pred neho. Keď sa zdvihli od zeme, chytil ju za driek a zamierli do Rockvillu