"Čo sa ti stalo?"

Neville pozrel na Ginny, ktorá sedela na druhej strane stola. Hovorila s ním posledných desať minút a on nepočul ani slovo.

"Prepáč, veľa premýšľam," pretrel si tvár.

Vstala zo stoličky, prešla k nemu a objala ho.

"Vieš, že mi môžeš povedať čokoľvek."

Stuhol. Viac ako čokoľvek chcel povedať Ginny o Hermione a dieťatku. Ale sľúbil jej, že nič neprezradí. Nemyslel, že ho Hermiona naozaj prekľaje. Okrem toho, bola neuveriteľne nešťastná, videl jej to na očiach. Keby zradil jej dôveru, nemohol by žiť sám so sebou.

"Nemôžem," zašepkal.

"Pacient?" Spýtala sa.

Nič nehovoril. Nemohol jej prikývnuť. Oklamal by ju.

"Idem upratať, dobre?"

Prikývol a ona ho pobozkala na líce. Povzdychol si.

"Ginny! Idem na chvíľu von, hneď som späť," zajačal smerom do kuchyne. Zakričala "V poriadku." Chytil plášť a vyšiel z domu.

Šikmá ulička sa hemžila ľuďmi, dokonca aj večer. To bolo jedným z dôvodov, prečo to tu miloval. Ginny sa sťažovala, že nenávidí bývanie tak blízko pri bratovom obchode a Harryho byte, ale tiež túto ulicu milovala. Milovala, keď bola blízko rodiny. Aj keď si to nepriznala, teraz bola na Rokforte ako jediná Weasleyová veľmi osamelá.

Zastavil sa u Flourisha a Blottsa. Vo výklade mali niekoľko nových kníh aritmancie a on si okamžite spomenul na Hermionu. Uvažoval, kde asi je a či je v poriadku. Prežívanie tehotenstva bez Freda musí byť ťažšie, než by priznala.

Neville mal pocit, akoby mal vybuchnúť. Odvtedy, čo sa dozvedel o dieťati ubehli skoro dva týždne a vina ho pomaly požierala. Musí byť každý deň s Weasleyovcami, samozrejme bez Freda, a pritom poznal pravdu a nesmel ju nikomu povedať. To nebolo čestné.

"Musím to niekomu povedať." Pomyslel si. Ale nikomu, kto pozná Hermionu.

Prvá osoba, ktorú spozoroval bolo dievča ktoré vychádzalo z jedného obchodu. Nikdy predtým ju nevidel. Dokonalé. Prišiel k nej, stála pri predajcovi nejakých šperkov a zdvihol náramok. Spýtal sa na jej názor.

"Je pekný," odvetila.

"Je to darček pre moju priateľku Hermionu. Je tehotná a toto má byť prekvapenie."

Usmiala sa na neho. "To je také milé. Som si istá, že sa jej to bude páčiť." Riekla, ešte raz sa usmiala a odišla. Cítil sa miliónkrát lepšie. Kúpil náramok a vrátil sa domov, kde ho dal Ginny.

"Nudím sa," zívala Ginny.

"Ja tiež," odvetil George.

Sedeli v Deravom kotlíku so zvyškom súrodencov, okrem Freda, a ich priateliek. Harry mal prísť každú minútu. Charlie dostal v práci voľno a chcel súrodencom predstaviť svoje dievča, Stellu, ktorá pracovala v Škótsku na ministerstve.

"Mohla by som zabiť Nevilla, lebo ma nechal ísť sem samu," dumala Ginny.

"Zavolal ti, že má prácu, nepredstieral, že je chorý alebo niečo také..." pripomenul jej George.

"Aj tak."

V tej chvíli prišiel Harry. Na tvári sa mu zračila únava, ale aj tak sa usmieval. Ginny ho objala, keď ju v tom niekto chytil za zápästie.

Bola to Stella a skúmala jej náramok so zvláštnym výrazom na tvári.

"Od koho si ho dostala?"

"Od môjho priateľa."

Ginny sledovala, ako Stella uprene hľadí na jej brucho a späť k náramku. "Nie si tehotná, si?"

Za stolom zavládlo ticho a všetci bratia na ňu nahnevane civeli.

"Nie!" zajačala, "prečo si to myslíš?"

"Včera som bola v jednom obchodíku, kde takéto šperky predávali a jeden muž sa ma spýtal, čo si myslím o takomto istom náramku. Povedal, že to kupuje pre priateľku, ktorá je tehotná." Vysvetlila Stella.

"A ty si myslíš, že to je tento náramok?" Spýtal sa Bill uvoľnene, keď už vedel, že jeho sestra nie je tehotná.

"Zdal sa mi byť úprimný. A keď som ho na tebe uvidela...pomyslela som si, že si to ty. Avšak, to meno, čo mi povedal bolo také zvláštne..."

"Čo to bolo za meno?" Spýtal sa Ron. "Brunhilda?" Každý pri stole sa zasmial.

"Nie, niečo ako Herman....Hermo...počkať..."

Ginny sledovala jej tvár, keď sa snažila spomenúť. Pozrela na náramok. Neville sa zdal byť hneď veselší, keď sa vrátil z prechádzky a dal jej ho, aby jej vynahradil zlú náladu. Tak jej to povedal.

"Nie...." pomyslela si Ginny, "to nemohlo byť to..."

"To meno je také ťažké..." riekla Stella s povzdychom.

"Nebola to Hermiona, že nie?" Spýtala sa Ginny nedočkavo.

"Áno!" zajačala Stella, "to povedal! Pre jeho priateľku Hermionu."

V tej chvíli padlo na zem osem pohárov.

"Choďte preč!" Zajačal Fred a hodil na dvere fľašu, ktorá sa rozbila na kúsky.

"Fred Weasley, až tie dvere neotvoríš, tak to budeš ľutovať!" Varovala ho Ginny spoza dverí.

Zamraučal a natiahol sa za kľučkou. Poznal svoju sestru. Bola to mladšia napodobenina ich matky a bol si istý, že teraz bola pre neho hrozbou.

Otvoril dvere a okrem sestry tam uvidel aj všetkých bratov. "Žiadny Harry?" zažartoval.

"Povedal, že toto je rodinná záležitosť," oznámil mu Percy oficiálnym prefektovským hlasom.

Fred si oprel hlavu o dvere. "Pozrite, nemám na toto náladu."

"To je jedno," riekol Charlie a odtlačil ho do bytu.

"V poriadku. Čo vás oprávňuje na túto rodinnú návštevu?"

Bill zdvihol jednu z prázdnych fľašiek, ktoré ležali okolo pohovky. Vzdychol si.

"Nestačila jedna?" Spýtal sa Freda.

Ten sa zamračil. "Nechala ma manželka. Ako by si sa cítil ty?"

"Bol by som vonku a robil všetko preto, aby sa vrátila," odvetil Bill.

"To je to, čo by si mal spraviť aj ty," dodal George, pričom prešiel k bratovi a priniesol mu vytriezvujúci nápoj.

"Nechcem to." Pokrútil Fred hlavou.

"Veľmi zle, potrebuješ si tento rozhovor zapamätať." Nesúhlasila Ginny s rukami v bok.

Fred na ňu obozretne hľadel.

"Ak to nevypiješ, donútime ťa, nalejeme ti to do hrdla násilím, keď to bude nevyhnutné," varoval ho Charlie.

Fred to zdráhavo vypil. Okamžite sa mu vyčistila hlava, ale začala ho neskutočne bolieť.

"Sadisti," zamumlal, "tak, čo je tak dôležité?"

"Neville videl Hermionu," začal Percy.

Fred siahol po ďalšej fľaši. "Tak na toto musím byť opitý."

"Videl ju v nemocnici," pokračovala Ginny.

Fred sa okamžite zastavil, pozrel na ňu s vydeseným výrazom, úplne zabudnúc na fľašu. "Je v poriadku?"

"Je tehotná," dokončil George.

Fred zatriasol hlavou, akoby si nebol istý, či dobre počul. "Prosím?"

"T-E-H-O-T-N-Á, tehotná," zopakoval George.

"To nie je zábavné," pokrútil Fred hlavou.

"Zábavné? Fred, myslíš, že vtipkujeme? My to myslíme smrteľne vážne. Neville videl Hermionu s jej matkou v muklovskej nemocnici, ako pozerali na sonogram. Prosila ho, aby to nikomu nepovedal." Jačala Ginny. Po Stellinom vyhlásení, všetci nabehli k Sv. Mungovi, prinútiť Nevilla povedať pravdu. Jeden Ginnin pohľad a on im odovzdal celý príbeh.

"No, slovo dodržať nevie," zažartoval Fred.

"Čo dopekla máš za problém?" Zajačal zrazu Ron. Každý sa pozrel priamo na neho. Doteraz nič nepovedal, teraz nazúrene pozeral na Freda.

"Ale, Ron," začal Fred.

"Nie," prerušil ho, "môžeš si myslieť, že to je žart, ale je to pravda. Hermiona je tehotná a z nejakého dôvodu si myslí, že ju nechceš, tak ťa opustila. Ale to nezmení to, že je to pravda. Hermiona čaká tvoje dieťa, zatiaľ čo ty tu sedíš a opíjaš sa, aby si na ňu zabudol. Čo ty naozaj chceš?"

Nikto neprehovoril ani slovo. Pozerali na Rona a Freda, ktorý vyzeral, že sa spamätáva.

"Ona je..." šepkal.

"Áno," prikývla Ginny.

"Ach môj Bože," zložil si hlavu do rúk a ramená sa mu začali triasť. Báli sa, že plače, kým na nich nepozrel. "Kde je?"

"To nikto nevie," odvetil Percy.

"Musím ju nájsť." Postavil sa a zamieril k dverám. Zastavil sa a pozrel späť na Rona. "Ron..."

"Nie...nenávidím skutočnosť, že ťa miluje. Dal by som čokoľvek, aby som to zmenil, ale nemôžem. Viem, že ju tiež miluješ. Videl som vám to na očiach. To je najdôležitejšie. Ale ak jej zlomíš srdce, zabijem ťa."

Fred sa usmial a objal ho. Pozrel na ostatných. "Držte mi palce."

Fred stál pred malou chalúpkou, pokúšajúc sa nabrať odvahu, aby otvoril dvere. Navštívil Hermioniných rodičov, ale tí jej povedali, že je preč. Bol u Dumbledora žiadať o pomoc. Povedal mu, že sa musí veľmi sústrediť na to, ako s ňou chce byť a potom bude schopný premiestniť sa na miesto, kde s nachádza aj ona.

A tak aj urobil. Sústredil sa a zrazu sa ocitol pri malej chalúpke na pobreží Cornwallu. Pozrel do okna, čakajúc, že uvidí Hermionu. Ale nikto tam nebol. Jedinou známkou života bol oheň v kozube a veľa kníh pri pohovke.

Podišiel k dverám. Zastavil sa. Čo jej má povedať? Čo mu povie ona? Chce, aby za ňou prišiel? Ona ho opustila...A nepovedala mu pravdu, keď zistila, že je tehotná. Teraz musí mať už veľké bruško.

Jeho oko zachytilo vo vnútri pohyb. Bola to Hermiona, ktorá vošla do miestnosti oblečená v jeho tričku a pyžamových nohaviciach. Uchlipkávala z čaju. Jeho srdce sa zastavilo. Nemohol uveriť tomu, že ju znova vidí. Bola krásna. Pohľadom prešiel k jej žalúdku. Nevyzeralo veľké. Rýchlo si všetko v hlave prepočítal. Nemal predstavu, kedy sa má bábätko narodiť. Pred sobášom, neboli s Hermionou spolu od októbra. Keby sa to stalo vtedy, teraz by už mala veľké brucho. Ale nemala. To môže znamenať len jednu vec. Otehotnela v tú noc, keď boli na svadbe. Takže ho neopustila kvôli dieťaťu, ale preto, že to naozaj chcela.

Cítil, ako mu spadlo srdce až k nohám. Ale musel to spraviť. Nadýchol sa a otvoril dvere. V tej chvíli Hermione spadla šálka, keď ho uvidela stáť vo dverách.

"F...Fred?"

"Ahoj," pozdravil potichu.

"Ahoj? Zjavíš sa tu sčista jasna a jediné, čo povieš je ahoj?" Spýtala sa Hermiona nahnevane.

"Chýbala si mi."

Hermiona si povzdychla, hnev z nej opadol. Začal k nej kráčať, ale zastavil sa.

"Ako sa máš?" Spýtal sa, dúfajúc, že o dieťati mu povie sama.

"Som v poriadku, a čo ty?"

"No, teraz, keď som triezvy, myslím, že všetko bude v poriadku."

"Si si istý?"

"Som."

V miestnosti zavládlo ticho. Navzájom sa obozretne sledovali, akoby si neboli istí, čo majú spraviť.

"Ako si ma našiel?" prelomila ticho Hermiona.

"Dumbledore. Povedal mi, že ak sa budem sústrediť, mal by som byť schopný sa k tebe premiestniť. A mal pravdu," vysvetľoval Fred.

"Ako sa majú ostatní?"

Fred sa usmial. "Skvele. Ale...ja som ťa chcel vidieť."

Hermiona sa pozrela na neho, a keď uvidela, čo mal v očiach, cítila, ako sa jej srdce rozbúchalo. "Dobre, ako vidíš, som v poriadku, takže môžeš ísť."

Najskôr bol príliš šokovaný na to, aby odpovedal. Ale potom sa zaškeril. "Ani nápad."

Hermiona na neho šokovane pozerala. "Ako prosím?"

"Neodídem."

Hermiona si podráždene vzdychla. "Fred..."

"Niečo ti musím povedať."

Hermiona si dala ruky v bok. "Fajn, pokračuj."

Fred nazbieral všetku silu a odvahu, čo mal. Ak to musí povedať, veľmi to bude potrebovať.

"Viem."

Zmätene na neho pozerala.

"Vieš čo?"

"O bábätku."

Hermiona najprv vyzerala šokovaná, potom prestrašená a nakoniec zúrivá. "Ach, chystám sa zabiť Nevilla."

Fred sa zasmial. "V skutočnosti mi to povedal George. Spolu so zvyškom bratov a Ginny."

"Žiadny Harry?"

"Tiež som sa pýtal."

Hermiona zbledla. "Fred, je mi ľúto, že som ti to nepovedala."

"Prečo si to nepovedala?"

"Ja neviem...Myslela som, že to nechceš...teda mať dieťa...ešte nie..." Vykoktala.

"Nikdy by som nebol pomyslel, že chcem, ale chcem. Vieš prečo?" Spýtal sa, pričom kráčal k nej, zastavujúc sa priamo pred ňou.

Hermiona mu pozrela do očí. Usmieval sa, akoby mal tajomstvo, ktoré jej chcel povedať.

Pohladil ju po líci.

"Pretože je to s tebou."

"Čo?"

"Ja chcem toto dieťa, pretože ho budem mať s tebou. Tvoje dieťa. Naše. Chcem mať rodinu s tebou viac ako som kedy po čom túžil. Chcem toto," položil ruku na jej bruško, "dievčatko s ryšavými vláskami a tvojimi očami."

Hermione sa do očí nahrnuli slzy, keď ju Fred chytil za tvár.

"Ja chcem, aby všetky moje deti mali tvoje oči," zašepkal jej.

"Fred, prosím..." pokúšala sa od neho odtiahnuť, ale odmietol ju pustiť.

"Milujem ťa, Hermiona. A nehovorím to len kvôli dieťaťu. Milujem ťa a už veľmi dlho. Ale nikdy by som si nemyslel, že by si mi to opätovala. A nehovorím, že opätuješ. Len chcem, aby si mi dala šancu."

"Dieťa..." začala Hermiona, ale prerušil ju. "Dosť dlho mi trvalo, kým som si to uvedomil. Potom na mňa Ron nareval a uvedomil som si, že som bol zbabelec. Držal som všetko vo svojom vnútri a skoro ma to zabilo. Nemôžem zmeniť to, čo sa stalo. Som ochotný dokázať ti, prečo si zaslúžim druhú šancu a možno sa do mňa zamiluješ tiež..."

"Ja už som." Zašepkala.

"Čo si?"

"Milujem ťa, Fred," hodila sa mu okolo krku a slzami mu zamokrila košeľu. Objal ju a zdvihol zo zeme. Chytil ju za ruku a nastokol jej prstene tam, kam patrili. Hermiona ho pohladila a on sa na ňu usmieval. Potom sa zahľadel na jej bruško. Sklonil sa k nemu. "Ahoj, ty tam. Ja som tvoj ocko."

Hermiona sa medzi slzami zasmiala. "Fred..."

Fred ju zastavil. "Toto je tvoja mamička. Často budeš počuť, ako so mnou hovorí. Pravdepodobne veľmi nahlas. Ale nemusíš sa báť, ona ma zbožňuje."

Zasmiala sa a objala ho. "Áno. Zbožňujem."

Postavil sa a pobozkal ju.

"Čo by si povedala, keby sme sa vrátili domov?"

"Myslela som, že sa to už nespýtaš." Usmiala sa.