"Nikto nič nepočul?" spýtal sa George matky o dva týždne neskôr.

"Nič," povzdychla si zhlboka a usadila sa oproti Georgeovi. "Harry sa pokúšal kontaktovať jej rodičov, ale prisahali mu, že tam nebola."

"On im veril?"

"Nie, ale sledoval dom po dobu niekoľkých dní a nikdy sa tam neukázala. Musela odísť inde." dodal pán Weasley.

"Ako je na tom Fred?" spýtala sa Ginny.

George pozrel na ňu, sedela vedľa Nevilla, ktorý jej utešujúco hladil ruku.

Za tých šesť týždňov, čo Hermiona odišla, Fred neopustil byt, okrem chvíle, keď oznámil rodine, čo sa stalo. Potom sa skryl a nikoho nepúšťal dnu, pijúc jednu fľašku ohnivej whisky za druhou.

Nikto nevedel, čo je s Hermionou. Jej šéf, nadriadený pána Weasleyho, mu odovzdal jej list. To bol posledný kontakt, ktorý s ňou mali.

"Stále sa s nikým nerozpráva," odpovedal George. Dokonca ani s Oliverom, Leem, Angelinou alebo Katie...Odmietal hovoriť s kýmkoľvek.

"Nevyzerá to tak, akoby sa chcel vzdať. Ak je niečo, čo chce, ide za tým, bez ohľadu na okolnosti. A všetci vieme, ako veľmi Hermionu miluje." povedal Percy, ignorujúc Ronov nevraživý pohľad. "Prečo ju neskúsi nájsť?"

"Možno si myslí, že ona nechce, aby ju našiel," riekol Neville.

"Dobre, čokoľvek sa stalo, muselo to byť zlé. Hermiona by ho nikdy neopustila bez dobrého dôvodu." povedal Harry.

"Myslíš, že po svadbe sa pohádali?" spýtal sa George.

"Áno, na recepcii s zdali byť v poriadku. Keď tak skoro odišli, pomyslela som si, že chcú byť sami doma." prehovorila Ginny.

Ron sa znova zamračil.

"Povedal by som, že Hermionu nenájdeme. Takže pokiaľ nevytiahneme Freda z jeho opilosti, nikdy sa to nemusíme dozvedieť." dumal George.

"Hermiona, zlatíčko, musíš mu to povedať," riekla pani Grangerová dcére deň po tom, čo mali Weasleyovci rodinný rozhovor. Stačila jedna návšteva lekára a ten potvrdil Hermionine podozrenia, ktoré v nej vzklíčili v to osudné ráno. Nikto sa nesmie dozvedieť, že čaká dieťa. Pokrútila hlavou.

"Mama, o tomto sme sa už rozprávali. Ak by som si myslela, že sa Fred chce ku mne vrátiť, povedala by som mu to. Ale to nie je tento prípad."

"Ako si môžeš byť tak istá?"

"Poznám Freda," odvetila jednoducho, "dohodli sme sa manželstvo zrušiť. Nechcem, aby zostal s niekým ako ja kvôli dieťaťu. To nie je čestné."

"A je čestné to, že mu to nepovieš?" Ozval sa jej otec.

"Ja mu to poviem," odvetila netrpezlivo.

"Kedy?" Spýtali sa obaja rodičia súčasne.

"Keď prejde dosť času na to, aby sme boli schopní dať veci do pohybu."

"Ach, a ty si myslíš, že budeš schopná dať veci do pohybu, keď budeš mať toto dieťa? O niekoľko mesiacov sa narodí , dýchajúca pripomienka Freda bude tu. Ako na neho chceš zabudnúť s jeho dieťaťom v rukách?" Spýtal sa pán Granger.

Hermione sa do očí nahrnuli slzy. Za minulý mesiac ich vyplakala už toľko, že sa čudovala, že ešte nejaké má.

"Budem musieť. Fred už nechce byť v tomto manželstve."

"Čo tým myslíš? Prečo si si ho potom vzala?" Spýtal sa nahnevane jej otec.

"Bol zasnúbený s jedným dievčaťom. Nemohla som nechať, aby sa to stalo. Keď sa ma spýtal...nepomyslela som, že sa to tak vymkne z rúk..." čo nepovedala bolo, že nepredpokladala, že sa do neho zamiluje a bude s ním tehotná.

Jej rodičia o pár minút neskôr odišli. Na druhý deň mali ísť do práce. Hermiona upratala kuchyňu a pripravila sa do postele. To bola tá najhoršia časť. Stále si nezvykla zaspávať sama a keď bola sama, nedokázala vzdorovať myšlienkam, ktoré mierili tam, kam by nemali.

Ako ju Fred vedel rozosmiať.

Myšlienky na to, ako ju bozkával.

Na noci, ktoré len tak presedeli, ale napriek tomu ich milovala.

Ako sa cítila, keď sa vedľa neho každé ráno budila.

Ako sa cítila, keď ju objímal.

Ako rozkošne vyzeral, keď sa zobudila a videla ho spať na jej nemocničnej posteli.

Ako sa bála, keď spadol z metly.

Myšlienky na bezpečie, ktoré pri ňom cítila.

Pocit, ako jej pukalo srdce, keď si myslela, že on odíde.

A ako veľmi ho miluje.

Ale on ju nemiloval.

Uvažovala, čo by povedal, keby vedel, že je tehotná. Pravdepodobne by naliehal, aby zostali spolu, ako rodina. Vedela, že by to nedopadlo dobre. Nemohla dopustiť, aby sa to stalo. Aby sa k nej vrátil len kvôli dieťaťu.

Jej rodičia jej povedali, že sú aj ďalšie možnosti. Mohla by mu to povedať, ale nevrátila by sa k nemu. Ale to vylúčila. Mať s ním dieťa a pritom sa každý deň pozerať na Freda by ju donútilo milovať ho ešte viac.

Mohla sa ho vzdať a dať na adopciu. Ale to by nikdy neurobila. Bolo to jej dieťa. Fredovo dieťa. A ona ho už teraz milovala. Nemohla dať dieťa úplne cudzím ľuďom a potom ho už nikdy nevidieť.

Najlepšie by bolo, keby to Fredovi povedala o niekoľko rokov. Fred ju bude určite nenávidieť, pretože jeho dieťa držala tak ďaleko od neho, ale teraz to bolo najlepšie riešenie.

Fred pozoroval kymácajúcu sa fľašu.

Ležal na pohovke obklopený prázdnymi fľašami od ohnivej whisky. Odvtedy, čo sa zobudil a zistil, že Hermiona je preč ubehlo už šesť týždňov, jeden deň, štyri hodiny a dvadsaťsedem minút. A odvtedy bol na tom zle.

Bol pripravený opustiť ju hneď po sobáši. Vedel, že ich čas uplynul a opustiť ju bola jediná možnosť, ako dostať svoje city pod kontrolu tak, aby nebol zmätený.

Ale spôsob, ako na neho vtedy pozrela...s očami plnými nádeje...a lásky? Pomyslel si, že sa jeho želanie splnilo. Pomyslel si, že naozaj by mohli spolu zostať.

Ale keď videl, že zmizla, zapochyboval, či ho Hermiona milovala. Tá noc bola len rozlúčkou...Nevedela, že ju miluje. Ale keď videl jej slzy...prinútili ho prísť k zmyslom.

Uvažoval, čo robí. Či je šťastná. Ešte nemal rozvodové papiere a ani ich nepodal. Vedel, že raz to musí urobiť. A práve to ho ničilo.

Nemôže to urobiť. Nemôže podpísať papier, ktorý dokazuje, že to skončilo.

Chýbala mu.

Chýbala mu jej vôňa, po ktorej vždy voňal vankúš.

Jej knihy, ktoré jej pomáhal hľadať na rôznych miestach po celom byte.

Ako mu nosila jedlo, keď pracoval až do noci.

Ako ju našiel spiacu na kope kníh a pergamenov.

Ako sa cítil pokojný, keď bol s ňou.

Chýbalo mu predstieranie, že ho tiež milovala.

"Chcem s tým skončiť," začal Ron.

Claireina hlava na neho z kozuba pozrela so zúrivosťou v očiach. "To nemôžeš urobiť. Sme tak blízko. Dostaneš, čo chceš."

"Áno, chcem Hermionu. Ale nemôžem ju mať, pretože som zasnúbený s Lunou."

"Môžeš ju mať za milenku, keď už si ju nemôžeš vziať."

"Ale ja si ju chcem vziať!" Jačal. Ešteže bol doma sám.

"Dobre, nemôžeš. Ale už mám dosť tvojho jačania. Ďakujem ti za pomoc. Dovidenia," riekla a zmizla.

Ron klesol späť na stoličku. Prečo sa pre toto rozhodol? Teraz by jej už nepomohol. Cítil, akoby mal v žalúdku kamene, pretože sa dobrovoľne zúčastnil na jej pláne.

Fred sníval. Jeden z tých snov, o ktorom ste vedeli, že je len sen. Ale nechcel sa z neho zobudiť. V jeho sne stál pred domom. Ten dom nikdy predtým nevidel. Potom sa to stalo...Dvere domu sa otvorili a vyšla z nich Hermiona. Ale nebola sama. Na rukách mala dievčatko s tmavými hnedými vláskami a veľkými hnedými očami, ako mala aj Hermiona. Usmiala sa na Freda a podala mu bábätko. Jeho dcéru. Jeho a Hermionin domov. Pozrel sa na dieťa. Teraz najviac chcel mať rodinu s Hermionou. Byť s ňou až dokonca života. Ale len vtedy, keď cítila to isté.

"Aha, tam je," pani Grangerová ukázala na malý tieň, ktorý sa podobal arašidu.

"Ten arašid? To je dieťa?" Spýtala sa Hermiona a zdvihla sonogram bližšie k očiam.

Jej matka sa zasmiala a objala ju okolo ramien. Prešli dva mesiace a ony mali prvý obrázok malého obyvateľa Hermioninho bruška.

"Práve na to myslím..." ukázala na obrázok, "onedlho je tu..." Dotkla sa brucha.

"A to je tá najzábavnejšia čas," podotkla jej mama s úsmevom.

"Nemôžem sa dočkať," zašepkala Hermiona.

Dvere sa otvorili a Hermiona onemela. Vyšiel z nich Neville a bolo jasné, že počul o čom sa rozprávali.

"Neville...čo...čo tu robíš?" Vykoktala Hermiona.

"Trénujem sa tu ako liečiteľ," vysvetľoval.

"Mami, choď po auto, stretneme sa dole, dobre?"

Matka prikývla a odišla. Hermiona schmatla Nevilla za rukáv a ťahala ho nabok. "Neville, nesmieš nikomu povedať, že si ma tu videl."
"Si tehotná? To je skvelé! Čo na to hovorí Fred?"

Hermiona pri zmienke jeho mena zbledla. "On to nevie."

"Prečo?" Spýtal sa Neville zmätene.

"To je...zložité...prosím nikomu to nepovedz..."

"Ale Hermiona..."

"Neville! Nechci, aby som ťa prekliala."

Pud sebazáchovy zaúčinkoval... "Ginny..."

"Nie, nikto to nemôže vedieť."

"Ale Hermiona...Fred sa bez teba zbláznil...On je na tom dosť zle."

"Čo sa stalo?" Zrazu sa cítila byť prestrašená pre neho a nie zo svojho odhalenia.

"On...zavrel sa v byte, keď si odišla. S nikým sa nerozpráva, dokonca ani s Georgeom."

Hermiona nechcela nič viac, len ísť za Fredom a vidieť, či to, čo hovoril Neville je pravda. Avšak, vedela, že nemôže. Pomyslela si, že to robí preto, aby ľudí presvedčil, aké je to pre neho strašné....je to súčasť jeho hry...Napokon sa z toho dostane a bude v poriadku.

"Neville, sľúb mi to. Prosím."

Sťažka prehltol a nadýchol sa. "Sľubujem."