Fred sa zobudil skoro ráno a pozrel na Hermionu. Konečne zaspala. S úľavou si vydýchol. Celú noc jej bolo zle. Bál sa o ňu. A mal podozrenie, že sa niečo stalo, medzi ňou a jeho mamou.

"Cítim sa hrozne," zašepkala rozospato Hermiona.

"Ja viem," pohladil jej vlasy a pobozkal na čelo. Vzápätí sa stiahol a prestrašene na ňu pozeral. Chytil jej čelo. Bolo horúce.

"Čo je zlé?" spýtala sa.

"Myslím, že musíme ísť k sv. Mungovi." začal panikáriť.

"Nebuď smiešny, budem v poriadku."

Bez ďalších slov, Fred vyskočil z postele a krkolomne rýchlo sa obliekol. Prišiel k Hermione a vzal ju do náručia aj s prikrývkami.

"Fred!" zakričala.

Ignoroval jej protesty. Napočítal do troch a premiestnil sa do nemocnice. Pribehli k nim dvaja liečitelia.

"V čom je problém?"

"Moja manželka je chorá. Má vysokú horúčku." vysvetlil Fred.

Liečitelia ju od neho prevzali. Fred si sadol na jednu zo stoličiek vo vestibule a hlavu zložil do rúk.

"Pán Weasley?"

Fred uprel oči na znepokojenú liečiteľku.

"Vašu manželku sme vzali na poschodie. Potrebujem, aby ste mi podpísali nejaké papiere." povedala a podala mu klipsovú dosku a brko.

Fred ignoroval jej gesto.

"Na poschodie? Prečo? Čo sa deje?"

"Obávam sa, že pani Weasleyová má akútny zápal slepého čreva. Musíme ju operovať."

Fred v šoku klesol späť na stoličku.

"Bude v poriadku?" vykoktal.

Liečiteľka ho vyzvala, aby ju nasledoval. Vyšli na tretie poschodie, k dverám, na ktorých bol nápis Operačná sála. Fred sa posadil. Po pol hodine zacítil, ako mu niekto položil ruku na plece. Zdvihol zrak a stretol sa s maminým ustarosteným pohľadom.

"Fred, už ti niečo povedali?"

Pokrútil hlavou a rozhliadol sa. Prišla celá rodina, tiež Grangerovci, Neville, Fleur aj Harry. Každý z nich zamyslene hľadel na Freda. Fred sa postavil a buchol na dvere.

"Chcel by som vedieť, čo sa deje," povedal zničene.

"Bude v poriadku," objala ho mama.

"Musí, mami, ak sa jej niečo stane..." zašepkal, "musí byť v poriadku."

"Pán Weasley?"

Všetci otočili hlavy k liečiteľovi, ktorý prišiel.

"On," ukázali na Freda.

"Ako sa má?" spýtal sa Fred roztrasene.

"Bude v poriadku. Je šťastná, že ste ju priniesli. Môžete ju ísť pozrieť."

"Je v poriadku," zopakoval Fred pošepky a pomaly sa znovu posadil.

Hermiona sa prebudila. Rozhliadla sa okolo a uvedomila si, kde je a čo sa stalo. Fred. Bol úžasný. Bola rada, že nedal na ňu a konal podľa svojho. Vzal ju sem.

Fred spal na stoličke vedľa, pričom hlavu mal položenú na kraji postele. Hermiona sa usmiala. Po tom, čo sa včera rozprávala s pani Weasleyovou, pravda ju zasiahla ako blesk.

Milovala ho. Nevedela, ako sa to stalo, ani kedy. Niekedy počas uplynulých deviatich mesiacoch. Spadla do toho, a nevedela ako.

Dvere sa otvorili a dnu vošli jej rodičia. Jej matka chcela niečo povedať, ale Hermiona si pridržala prst na perách a kývla hlavou smerom k Fredovi. Pani Grangerová pochopila a pobozkala dcéru na čelo. Zašepkala, že sa vrátia neskôr.

Dvere sa zavreli a Fred sa zobudil. Usmial sa na Hermionu.

"Ahoj, spachtoš."

"Mohla by som povedať to isté."

Začal jej hladiť ruku.

"Ako sa cítiš?"

"Fajn."

"Potrebuješ niečo?"

Hermiona pokrútila hlavou.

"V poriadku. Mám povedať liečiteľovi, keď sa zobudíš. Hneď som späť."

Keď odišiel, Hermiona si vzdychla. Prečo je to také komplikované?

Len čo za sebou zavrel dvere, zastal.

Ako sa to mohlo stať? Nečakal, že sa to stane. Nečakal, že sa do nej zamiluje. Ale zamiloval sa. Niekedy medzi Rockvillom, potravinovým bojom a intrigami spadol do toho rovnými nohami a nie je možnosť vziať to späť. Musí vymyslieť nejaký plán, ako pokračovať, pokiaľ neskončí rok. Potom jej vráti slobodu. Pretože nie je žiadna možnosť, aby ho mohlo také dievča, ako Hermiona, milovať. Nezaslúžil si ju. Zaslúžila si niekoho lepšieho...niekoho ako Harry.

Spomienka na ňu, ako vyzerala krehko a bledo v nemocničnej posteli, ho prebudila. Bál sa odmietnutia. Bol tak vydesený. Ale musel ju nechať. Sľúbil jej to. A sľub musí splniť. Bez ohľadu na to, ako ho to zraní.

Dva dni po operácii, vzal Fred Hermionu okamžite domov a priamo do postele, napriek jej protestom. Každého, kto chcel prísť na návštevu, odmietol, dokonca aj jej otca, ktorý prišiel s vražedným výrazom. Ale Fred ani nemrkol. Uprostred izby sa zjavil Bill s úsmevom od ucha k uchu.

"Ktorej časti, "žiadne návštevy" si nerozumel?" spýtal sa nahnevane staršieho brata.

"Prepáč, ale musel som vám to povedať ako prvým. Nikdy by sa to nestalo bez vašej pomoci." povedal a vzrušene poskakoval na mieste.

"Čo?" spýtala sa zvedavo Hermiona.

"Ja som šiel po Michaela, aby sme šli na metlobal. A našiel som ho...so Cherie na gauči."

"Zabralo to?" spýtal sa Fred šokovane.

"Hej, Cherie sa porozpráva s rodičmi, a potom pôjdeme k našim, len čo "skontrolujem" Hermionu." zaškeril sa na švagrinu.

"Som taká šťastná, kvôli vám."

"Ďakujem, nikdy by som to nespravil bez vás." pobozkal Hermionu na líce a objal brata, "ste super tím. No, ja musím ísť povedať to Fleur. Ak sa poponáhľame, stihneme mať sobáš na Valentína, tak, ako chcela." povedal a odmiestnil sa preč.

Jeho zmienka o "tíme" ostala vo vzduchu. Obaja na seba uprene hľadeli.

"V poriadku?" spýtala sa Hermiona Freda, keď si večer ľahol do postele.

"Všetko funguje." odpovedal Fred, "pred dvoma hodinami sa Bill a Fleur oficiálne zasnúbili."

"Skvelé."

Po Billovej návšteve, bol Fred v Brlohu, aby vedel, čo sa deje. Hermiona chcela ísť, a on odmietol nechať ju ísť. Bill pozval všetkých súrodencov a oznámil, že Fleur chce Hermionu za družičku. To prinútilo Freda premýšľať a potom Hermionu požiadať o láskavosť.

"Hermiona?"

"Áno?"

"Ja som premýšľal...bola by si ochotná predĺžiť tento čas, kým nebudú mať sobáš?"

"Myslíš nás?" spýtala sa nervózne.

"Áno. Bolo by to...čudné, keby sme šli na svadbu potom, čo sme sa rozišli. Bill a Fleur si zaslúžia, aby boli oni stred pozornosti." koktal Fred.

"Súhlasím. Takže o mesiac?"

"Súhlasím."