"Čau," začal nesmelo.

"Potrebujeme rozhovor," zastavila ho bez úvodu.

Fred vedel, čo príde.

"Viem, ospravedlňujem sa za to, čo som spravil. Je to..."
"Nie to," prerušila ho.

"Čo potom?"

"Ron."

Fred zbledol.

"Čo myslíš?"

"Harry dnes prišiel a povedal mi, že Ron dostáva listy." Povedala Hermiona pomaly.

"Od koho?"

"Nepovedal. Chodia mu v noci a odpovedá na ne, keď je sám. Harry ho videl len párkrát. A včera, videl ho, ako vychádzal z chrámu, kde sme mali sobáš."

Fred cítil, ako ho ochromuje hnev.

"On sa pokúša sabotovať našu svadbu," začal, pričom nazúrene zamieril k dverám s myšlienkou, zabiť mladšieho brata.

"Fred, stoj," skočila pred neho Hermiona a položila mu ruky na hruď s úmyslom, zastaviť ho.

"Stoj? Hermiona, on skúša..."

"Viem, ale nemôžeme ukázať, že to vieme,"

"Prečo?"

"Pretože si bude myslieť, že niečo skrývame." Odôvodnila.

"Čo navrhuješ?" pokúšal sa upokojiť.

"Dobre, najprv, prestaneme hrať ako idioti a budeme k sebe normálni."

Fred zbledol a všimol si jej ruky na svojej hrudi. Pozrel na Hermionu, ktorá ich rýchlo odstránila.

"Prepáč,"

"Nič sa nestalo,"

"Tak, čo budeme robiť s Ronom?"

"Očividne nám nepovie, s kým si píše," Hermiona prešla ku gauču a sadla si. Fred ju nasledoval a posadil sa na druhú stranu, "ale je len jedna osoba, ktorá by to mohla byť."

Fred na ňu pozrel.

"No, predsa kto nie je tak nadšený našou svadbou?"

"Tvoj otec?" hádal.

Hermiona sa zasmiala.

"Okrem neho."

Vo Fredovej hlave zasvietila žiarovka. "Claire."

Hermiona prikývla.
"Ak naše manželstvo skončí, než uplynie rok, stále sa s ňou musíš oženiť."

"Ale Ron si ťa nemôže vziať. On má tú vec s krvnou dohodou, či čo."

"Hlavne, že nebudem s tebou."

"Hlupák," zamrmlal Fred.

"Súhlasím, ale pozri sa na to z jeho strany."

Fred sa na ňu šokovane pozrel.

"Predtým, než začneš kričať, premýšľaj. Ron ma chce. Vždy predpokladal, že skončíme spolu. Potom zistí, že nielen si musí vziať niekoho iného, ale aj ja ujdem s jeho bratom. Nemyslím, že my môžeme vedieť, ako ho to teraz bolí."

"Máš pravdu, ale stále je hlupák."

"Viem, ale my ho dostaneme," prešibane sa usmiala.

"Ako?"

"Ešte neviem, niečo vymyslíme."

"Fajn. A čo naša...situácia?"

"Vrátime sa k tomu, ako to bolo predtým."

"Môžeme?"

Hermiona mu pozrela do očí.

"Myslím, že môžeme."

"Vyzerám v poriadku?" spýtala sa Hermiona asi po stýkrát behom posledných 20 minút.

Fred k nej prišiel a objal ju.

"Hermiona, vyzeráš fajn. Nikto si nebude vytvárať názor o tvojej práci podľa tvojho habitu."

"Máš pravdu, viem," mumlala, keď zamierila do spálne. Fred sa zasmial. Bola rozkošná, keď bola teraz nervózna prvý deň v novej práci. Ako keby sa mala nad čím znepokojovať.

"Dobre, ja už musím ísť," rozlúčil sa Fred neisto.

Hermiona sa neho zdesene pozrela. Podišiel k nej a objal ju.

"Urobíš dojem, uvidíš."

Pevne sa k nemu pritisla. Vyzerala vystrašene.

"Mám ísť s tebou?"

Hermiona sa usmiala.

"Netreba, budem v poriadku."

"To je moje dievča."

Odstúpila a premiestnila sa preč.

Usmial sa a upratal po raňajkách. Prešiel do obchodu.

George, ktorý mal už tretí deň fialové vlasy po jednom experimente, sa pokúšal zdokonaliť jeden vynález.

"Nerozumiem, prečo ja musím vždy ráno otvoriť, keď ty bývaš nad obchodom," sťažoval sa.

"Ja mám manželku, musím sa jej venovať," riekol Fred.

"Hermiona je už preč?"

"Pred chvíľou odišla. Nikdy som ju nevidel tak nervóznu."

"Je zvláštne, že Hermiona pracuje na ministerstve. Bol som si istý, že bude auror, tak ako Ron a Harry," podotkol George.

"Poznáš Hermionu, chce oslobodiť domácich škriatkov, zmieriť sa s obrami, pomáhať vlkolakom a čo ja viem čo ešte."

"Ako dlho myslíš, že jej potrvá, kým to vzdá?"

"Vzdá? Poznáš Hermionu? Ona je asi takto vysoká," začal Fred, pričom rukou ukazoval jej približnú výšku, "hnedé vlasy, hnedé oči, zlá nálada, zaoberá sa všetkým okolo nej."

"Niečo mi to hovorí..." povedal George, "a ty si sa s ňou oženil."

"Presne," prikývol Fred a vrátil sa k svojej práci.