"Šou? Aký druh šou?" spýtal sa zmätene.
"Teda, očividne, Ron si myslí, že predstierame." začala Hermiona.
"Ale my predstierame," prerušil ju Fred.
"My to vieme, ale on nemusí."
Fred prikývol. Netušil síce presne, o čom hovorí, ale ona asi vie, čo robí. Aspoň si to myslel.
Bez výstrahy, vytiahla si košelu z džínsov a začala si ju rozopínať. Fred vyvalil oči a chytil ju za ruky s úmyslom zastaviť ju.
"Čo to robíš?" zasyčal.
"Nech si Ron myslí, že sme tu niečo robili," vysvetlila mu a rozpustila si vlasy.
Fred sa pleskol po čele.
"Ach, tak," pochopil.
Hermiona sa zaškerila. Pozrela sa na seba v zrkadle.
"Niečo je zle." vyhlásila.
"A to?"
Predtým, než stihol zareagovať Hermiona k nemu pristúpila a pobozkala ho. Bol príliš šokovaný, aby niečo spravil. Najprv. Potom sa jeho ruky začali pohybovať bez toho, aby chcel. Najprv sa jej zamotali do vlasov, potom skĺzli po chrbte. Jej košeľa bola voľná, tak sa pod ňu ľahko dostal. Cítil jej hladkú pokožku. Medzitým ho Hermiona hladila po vlasoch. Ona neochotne prestala s myšlienkou, že to stačilo. Ale Fred nie. Opustil jej pery a jeho ústa sa posunuli po jej krku. Toto nemala v úmysle, ale cítila sa skvele. Zavrela oči a nechala svoje ruky vkĺznuť pod jeho tričko. Potom začuli klopanie a obaja sa spamätali.
"Ste tam v poriadku?" začuli Ronov hlas za dverami.
"Hej, všetko ok, hneď sme tam."
Ron odkráčal a Hermiona pozrela na Freda. Tvár mal červenú a dýchal troška trhano. Jeho košeľa bola pokrčená a bol strapatý. Ona zrejme vyzerala rovnako.
"Dobre, poďme," povedala Hermiona.
Cestou do kuchyne si Hermiona zapínala gombíky. Ron sa na nich pozrel a jeho oči sa zmenili na veľkosť tanierika, keď ich uvidel a spočítal si dve a dve. Prudko očervenel.
"Všetko v poriadku, Ron? Nevyzeráš dobre." poznamenal Fred nevinne. Hermiona sa pri pohľade na Rona chcela smiať. On vyzeral, že je pripravený zabiť staršieho brata holými rukami.
"Musím už ísť," povedal zaťato. Vstal, prešiel k dverám a zabuchol ich bez rozlúčky.
Fred sa pozrel na Hermionu a obaja sa rozosmiali. Posadili sa na gauč.
"O čom premýšľaš?" spýtala sa ho Hermiona
"Ty vieš. Myslím si, že by som to chcel." povedal jej a pozrel jej do očí. Jej dlaň vybehla k jeho tvári a pohladila ho. Prudko sa začervenala. Pripadala mu nádherná. Veľké hnedé oči a mäkké plné pery. Sedel tu a videl na nej to isté, čo aj Ron počas celých tých rokov. Hermiona premýšľala o podobných veciach. Vedela, že je rozkošný a milý. Zábavný a mal ju rád. Nejasne si uvedomila, že podišiel bližšie. Až keď bola jeho tvár tak blízko, že mu mohla zrátať pehy. Zavrela oči, keď ju Fred pobozkal. Bozk prehĺbili. Predtým, než to mohli zastaviť, stiahol ju do svojho náručia. Nechala jeho rúky túlať sa po celom jej tele a pomohla mu vyzliecť košeľu. Pozrel na ňu, zdvihol ju do náručia a odniesol smerom k spálni, kde pokračovali...
Hermiona sa ráno zobudila s pocitom dezorientácie. Vedela, že bola v ich posteli, ale niečo bolo...iné. Posunula sa, ako obyčajne sa chcela pritúliť k Fredovi, ale aj to bolo iné. Zrazu si to uvedomila. Bola nahá. Okamžite otvorila oči. Fred spal pri nej a on tiež nebol oblečený. Zrazu si na všetko spomenula. Ron, ako hrali, že sa bozkávali a potom sa to stalo. Toto nebolo v poriadku. S Fredom plánovali svadbu po roku anulovať. Teraz to nebude jednoduché. Fred niečo zamrmlala a chytil ju za nohu. Smutne sa usmiala. Bol tak sladký. To robilo celú vec ešte horšiu. Začala vzlykať. Na to sa Fred zobudil. Po zhodnotení situácie pochopil. Pritúlil si ju.
"Fred..."
"To je v poriadku," ubezpečoval ju šepkajúc.
"Ľutujem,"
"Prečo?"
"Potreboval si moju pomoc, a ja..."
Fred ju pevne objal.
"Nemá ti byť čo ľúto. Obaja sme sa nechali uniesť." povedal jednoducho. "Ach, keby to bolo také jednoduché,"pomyslel si zničene.
"Ale teraz ako to zrušíme?"
"Niečo vymyslíme," mávol nad tým rukou. Čo tam po tom, že mu zvieralo srdce.
"A my? Čo medzi nami?"
"Nič sa nezmenilo," odpovedal, aj keď dúfal v opak.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top