Hermiona sa zobudila na druhý deň príjemnejšie ako hocikedy predtým. Najprv nemohla zistiť, prečo, ale potom, keď cítila, ako sa Fred pohol, spomenula si. Usmievala sa. Zobudila sa v obvyklej pozícii, ako aj predtým. Našťastie, Fred bol hlboký spáč a ona bola obvykle schopná rozpliesť sa sama. Ale tentokrát...Keď už bola skoro vonku, Fred ju chytil a stiahol späť. Hermiona zamrzla. Očividne spal a nevedel, čo robí. Ale čo teraz? Po štyroch márnych pokusoch dať dole jeho ruky z jej drieku to vzdala a rozhodla sa spraviť niečo drastické. Vedela, že Fred má rád priestor, keď spí, preto sa snažila ho odtlačiť. Zareptal v spánku, dokonca si ju pritiahol bližšie. Jediné riešenie bolo vytrhnúť sa mu. Nachystala sa a mykla s celou silou dozadu. Zrazu spadla s veľkým výkrikom.

Fred sa snívalo niečo zábavné, keď sa zrazu prebudil na krik. Okamžite otvoril oči a všimol si, že Hermiona nie je na posteli. Vyskočil z postele a videl, čo sa stalo. Hermiona bola roztiahnutá na podlahe a zapletená do prikrývok. Začal sa smiať.

"Ty sa smeješ? Ja som sa skoro zabila a ty sa smeješ?" kričala.

"Ľutujem, ale z mojej strany je to zábavné." obhajoval sa.

Hermiona sa na neho zamračila.

"Pokúšala som sa vstať bez toho, aby som ťa zobudila."

"No a?"

"Nebol si mi veľmi nápomocný."

"Ako?"

"Objímal si ma. Musela som sa ti vytrhnúť. A tak som spadla." vysvetlila mu.

Fred sa okamžite prestal smiať, keď to začul. On ju objímal? Obvykle, mal rád veľa miesta, keď spal, ale očividne mal náladu na láskanie a práve si to uvedomil.

"Prepáč,"

"Odpustím ti, keď mi pomôžeš vstať," povedala a podala mu ruku. Chytil ju a zdvihol hore. Akonáhle bola na nohách, začala si trieť lakeť.

"Zranila si sa?" spýtal sa, pričom jej začal jemne hladiť lakeť.

"Som v poriadku. Dopadla som naň."

Fred sa díval na jej ruku, ale keď prehovorila, pozrel jej do očí a zmrzol. Ona tiež.

"Čo sa stane?" uvažoval, keď na ňu hľadel. Hermiona premýšľala o tom istom. Fred jej hladkal lakeť, pričom jej pozeral do očí. Ťažko sa jej rozmýšľalo. Po pár sekundách sa spamätala.

"Fred, som v poriadku. Už je to lepšie." zašepkala.

Zdalo sa, že Fred tiež prišiel k zmyslom.

"Zostaň tu, prinesiem ti ľad alebo niečo. Zostaň," povedal a vybehol z izby. Hermiona si povzdychla a sadla si.

"Fred, prinúť ju k niečomu," ozval sa nahnevane George o niekoľko hodín neskôr.

"Čo odo mňa čakáš?" odporoval Fred.

"Ja neviem, ona je tvoja manželka, ty iste niečo vymyslíš,"

"Ako napríklad?"

"Zober ju hore, unes ju, čokoľvek, čo zaberie." povedal George zúfalo.

"Keby ťa počula, po zvyšok života budeš mať dievčenský hlas." poznamenal Fred.

"Potom porozmýšľaj o niečom."

George pozeral na Hermionu, ktorá sa bavila s Deanom a Seamusom. Za ten čas, čo tu bola, premiestnila veľa vecí v obchode. A George zúril. Začala bez toho, aby na to prišiel a to ho stálo tri hodiny márneho hľadania muchotrávky v prášku.

"Ty chceš, aby som s ňou o tom hovoril? Chceš, aby som skončil mŕtvy?"

"Fajn, ak jej to nepovieš ty, tak ja." vyhlásil George odhodlane.

"Len choď. Ja vysvetlím mame, prečo ťa už nikdy neuvidí..."

Ignorujúc bratovu reakciu, George kráčal k Hermione, ktorá sa lúčila so spolužiakmi.

"Hermiona?"

"Áno?" obrátila sa k nemu.

George zrazu stratil odvahu. Hermiona na neho pozrela s výrazom, ktorý hovoril za všetko. Zvuk zvončeka na dverách pritiahol jeho pozornosť. Obrátil sa a uvidel Billa.

"Bill!" zakričal George nadšene a hnal sa k bratovi.

"Pomôž mi, ona všetko premiestňuje a Fred odmieta pomôcť."

Bill sa zasmial.

"Čo chceš, aby som spravil?"

"Nájdi nejaký spôsob," žiadal George zúfalo.

"Ona môže braček. A navyše, prišiel som hovoriť s ňou." povedal Bill a prešiel okolo Georgea k švagrinej. Niečo jej zašepkal a odišli hore.

"Si si istá, že nepotrebujeme Freda?" spýtal sa Bill Hermiony, keď ho ponúkla ďatelinovým pivom.

"Lepšie bude, keď ho necháme s Georgeom. Nejaký pokrok s Fleur?"

"Áno. Naposledy, keď som sa s ňou rozprávala, neskríkla po mne, ani nič na mňa nehodila.

"To je zlepšenie?" zasmial sa Hermiona.

"Pri Fleur? Rozhodne je. Máte vy dvaja nejaké ďalšie nápady?"

"Fred spomenul, že Cherie bola zamilovaná do tvojho kamaráta z Rokfortu, Michaela..."

"Hej, McDougall. Pamätám. Čo s ním?"

Hermiona sa na neho usmiala.

"Je voľný?"

"Tak čo, páčil sa mu plán?" spýtal sa Fred Hermiony.

"Áno, bol nadšený."

Fred sa jej chcel niečo spýtať, keď začuli klopanie. Fred pristúpil k dverám a otvoril. Stál tam Ron a držal nejakú misu.

"Ahoj, Ron, čo sa deje?" spýtal sa Fred strnulo.

"Mama vám posiela toto." ozval sa a podal misu Fredovi.

"Ahoj, Hermiona."

"Počkáš na večeru?" spýtala sa s nádejou v hlase.

Jeden pohľad na jej tvár mu stačil. Mala ho omotaného prsta od tej doby, čo mali jedenásť. Mohol to popierať, ale kedykoľvek na neho takto pozerala, nemal šancu sa vzpierať.

"V poriadku," Ron sa neochotne posadil za stôl. Jediná vec, o ktorej niečo chcel vedieť, bol ich vzťah. Hermiona si zrazu uvedomila, že pani Weasleyová im vždy dala vedieť, keď im niečo posielala, len pre prípad, že by neboli doma. Preto jej nedalo zmysel, čo tu teraz robí Ron.

"Ron, prepáčiš nám na chvíľu?" spýtala sa Hermoina.

"Iste," povedal.

Fred vstal a nasledoval Hermionu do spálne.