"Pozor, každý. Vyrovnajte sa, začíname," kričala profesorka McGonagallová. Bol deň promócie a oni čakali v aule, kým začne obrad. Hermiona sa obzerala okolo. Každý mal oblečený rokfortský habit a špicatý klobúk. To bolo neskutočné, len pomyslieť, že s väčšinou sa už asi nikdy neuvidí. Študenti sa zoradili. Hermiona si myslela, že bude za Goylom, ale teraz, keď sa vydala, bola pred Ronom. Nemohla sa rozhodnúť, čo je horšie.

Dvere sa otvorili a jeden po druhom prešli do siene. Tam boli ostatní, vrátane ich rodín a priateľov. Videla svojich rodičov, ktorí sedeli pri Weasleyovcoch. Bola šťastná, že tam boli, ale ešte viac, keď videla Freda. Venovala mu obrovský úsmev, keď uvidela, že sa snaží nepozerať prestrašene na jej otca, ktorý sedel blízko neho.
Posadili sa a Dumbledore vstal.
"Vitajte, priatelia. Dnes je deň, keď vyšleme do sveta novú generáciu čarodejníkov a čarodejníc. Priznávam sa, že túto skupinu mám obzvlášť rád," žmurkol na Harryho. "a som si istý, že ma spravia pyšným profesorom na ich nových pôsobiskách. Dámy a páni, tlieskame tohtoročným prominantom Rokfortskej strednej školy čarodejníckej! Všetci ste pozvaní na slávnostný ples dnes večer."
Harry prešiel k Ronovi a Hermione.
"Po tom, čo sa urobilo rozruchu okolo toho, som myslel, že to bude dlhšie," prehodil. Podišli k nim Weasleyovci a objímaniu nebolo konca-kraja. Hermiona pristúpila k rodičom. Mama ju okamžite objala, ale otec stále vyzeral nahnevaný.
"Ocko, prosím, buď šťastný, kvôli mne. Toto je to, čo chcem," jeho tvár sa zmenila a objal ju. Potom ju pustil a zahľadel sa na Freda.

"Fred, mohol by som s tebou hovoriť?"
Fred sa nadýchol, prikývol a nasledoval pána Grangera von zo siene. Hermiona ich sledovala. Mama ju objala okolo ramien.
"Mami?"
"Čo?"
"Ja viem, že otecko nie je veľmi rád pre toto všetko, ale nemyslíš si, že niečo plánuje, však?" spýtala sa jej potichu.
"Nie, nemyslím," odpovedala pani Grangerová.
"Dobre, lebo nechcem byť vdovou skôr, než budem mať 18."
Jej mama sa začala smiať.

"Chystám sa s tebou hovoriť o tomto." začal pán Granger, "ľúbim svoju dcéru viac ako čokoľvek na svete a chcem, aby bola šťastná. Osobne, myslím si, že ste urobili obrovský omyl. Ste príliš mladí na sobáš. Ale Hermiona je dosť tvrdohlavá ohľadom toho a ja ju poznám dosť dobre. Preto mi sľúb jednu vec."
"Čo je to?" spýtal sa Fred rýchlo. Bol tak šťastný, že nebude zavraždený jeho svokrom, že by mu bol sľúbil čokoľvek.
"Postaraj sa o ňu." vyslovil pán Granger chrapľavo a potichu.
"Máte moje slovo."

"Tam sú." vydýchla si Hermiona, keď uvidela Freda s jej otcom, ako kráčajú späť. Hostina bola v plnom prúde, ale ona bola tak nervózna, že nemohla nič jesť. Podišli k nej.
"Zlatko, mali by sme už ísť. Sme na teba veľmi pyšní. Obaja. " oslovil otec Hermionu a ona ho objala. Potom mamu a sledovala, ako obaja odchádzajú.
Fred ju schmatol a zatočil sa s ňou. Keď ju pustil na zem, pozrela na neho.
"Myslím, že toto má na svedomí môj otec."
"Hej, do istej miery...dal nám požehnanie."
"To naozaj?"
Fred prikývol.
Hermiona zakňučala a vrhla sa mu okolo krku tak prudko, že ho skoro zhodila. Pohladil ju po chrbte a pobozkal na vrch hlavy. Pozrela na neho a usmievala sa.
"Počúvaj, čo keby sme šli domov? Vzdáme sa bálu?"
Prikývla. Túto svadbu začala reálne cítiť. Vzdala sa večera na Rokforte a chcela ísť domov s manželom. Domov...To slovo...
"Prijmete spoločnosť?" ozval sa Bill a objal ich, "napokon, máme niečo rozrobené."
Hermiona s Fredom sa na seba pozreli. Tak toto je realita.