Fred sa zobudil skoro ráno s pocitom, že sa zadusí. Niečo mu zavadzalo na tvári. Otvoril oči a uvedomil si, že sú to vlasy. Špecifikovane, boli to Hermionine vlasy. Jemne sa nadvihol a pozrel sa na ňu. Prakticky, spala na ňom. Jej ruky boli okolo jeho pásu a jej členok prehodený cez jeho nohu. Jeho hruď použila ako vankúš. Toto sa chystal byť problém. Fred chcel ešte spať, ale chcel sa otočiť. Pokúšal sa Hermionu prevaliť, alebo niečo, ale nič mu nevyšlo. Miesto toho sa k nemu pritiahla bližšie. Povzdychol si. Nechcel ju zobudiť. Vyzerala tak pekne, keď spala. Vyzerá to tak, že spať na chrbte je niečo, čo sa bude musieť naučiť.
Hermiona sa prebudila s pocitom absolútneho pohodlia. Nemohla si spomenúť na to, kedy spala tak dobre. Túlila sa k vankúšu, pokúšajúc sa vrátiť k spánku. Potom sa jej vankúš posunul.
Okamžite otvorila oči. Vôbec nebola na vankúši. Fred. Jej noha a obe ruky boli okolo neho. Toto nebolo dobré. Ako to len mohla vysvetliť? Veď ani nevie, ako sa to stalo. Pomaly sa pokúšala rozpliesť, aby ho nezobudila.
"Dobré ráno." ozval sa Fredov hlas, poznačený spánkom.
Hermiona sa pozrela na neho. Škeril sa na ňu, očividne vedel, o čo sa pokúšala. Začervenala sa.
"Dobré ráno," odzdravila veselo. Vyskočila z postele a dala si župan. "Raňajky?"
"Nepáčia sa mi." zopakoval Fred neústupne.
"Prečo?" povedala podráždene Hermiona.
Fred pokrčil pleciami.
"Sú nudné."
Frustrovane niečo zahundrala. Už pol hodinu vyberali s Fredom nové farby do bytu. Zatiaľ nevybrali ani jednu.
"Nemôžeš vybrať niečo zaujímavejšie?"
"Ako čo?" jačala.
"Ja neviem...iné.." povedal pomaly.
Zúrivo na seba jačali. Niečo povedal, zajačala na neho. Fred na ňu pozeral, akoby ju nepoznal. Zbadala, že jeho uši začínajú červenať. To nebol dobrý znak. Ronovi aj Ginny sa to stávalo, keď sa chystali na niekoho vybuchnúť.
Práve keď Fred otvoril ústa, dvere sa otvorili a zjavila sa v nich Georgeova hlava.
"Zlá doba?" spýtal sa prešibane.
Keď si všimol, že sú obaja v tvári červení a zadychčaní, vzdychol si.
"Počúvajte, počul som až dole, ako tu jačíte, tak som sa rozhodol prísť sem a zastaviť vás, skôr než sa pozabíjate. Čo sa deje?"
"Ona chce znova vymaľovať." zareval Fred, pričom ukazoval prstom na Hermionu.
George civel na brata, zúfalo sa brániac, aby nevybuchol v smiech.
"To je všetko?"
"Máš pojem o tom, ako dlho mi toto trvalo?" spýtal sa ho Fred ukazujúc okolo seba.
"Áno, veď som ti pomohol, pamätáš? A hovoril som ti. Nič nerob bez Hermiony." odpovedal George.
Hermiona prikývla.
"Ďakujem ti, George." potom sa obrátila na Freda, "čo povieš na kompromis?"
"Aký?" začal podozrievavo.
"Nábytok prefarbíme tak, aby mal rovnakú farbu. Takú, akú mám rada. Dokúpime nejaké veci a ty si tu môžeš nechať niektoré obrazy. A mimochodom, to zrkadlo pôjde dole."
"Znie to dobre." povedal George, "Okej, tak dobrú noc, vy dvaja," zmizol za dvermi.
Hermiona pozrela na Freda v očakávaní. Povzdychol si.
"V poriadku." odsúhlasil.
"Ďakujem ti." povedala šťastne a začala upratovať všetky vzorky.
"Teraz potrebujem pokoj," zamumlal potichu.

"Ja umieram!" kričal Fred z postele.
"Nie, neumieraš," povedala nahnevane Hermiona.
"Povedz to mojim nohám."
"Ale, prestaň. Máme prácu, ktorú treba urobiť."
"Prácu?"
"Áno. Vybrali sme si veci, teraz ich treba postaviť."
"Hermiona, sme čarodejníci. Začaruj obrazy, nech sa zavesia sami."
"Fajn," trhla hlavou, "lenivec," odsekla.
"Ja viem,"
O niekoľko minút bola izba prepracovaná. Červená, bledá žltá a višňové drevo.
"Chrabromilské farby?" spýtal sa pobavene Fred.
"Myslím, že to bude...veselé a utešujúce." odpovedala.
"Veľmi. Vďaka za ponechanie tých dvoch." ukázal na obrazy na stene.
"V poriadku. Oni ladia." odvetila, "teraz obývačka."

Na druhý deň sa posadil za nový dubový stôl v kuchyni. Uvažoval, ako to tu teraz vyzerá. Kuchyňa bola zelen-krémová a obývačka modro-šedá. Takisto aj sem mohol vybrať obrazy, ktoré ladili.
Nikdy v živote ho nenapadlo, že bude predstierať manželstvo s Hermionou, žiť v byte, ktorý ona vyzdobí. Vždy si myslel, že keď sa ožení, on a jeho manželka budú mať obrovské sídlo blízko Brlohu. Mali by tam metlobalové ihrisko a veľa, veľa stromov. Plus, plánoval sa oženiť s osobou, do ktorej bude zamilovaný. Tak čo ho viedlo k tomuto? Vedel, boli to rodičia. Teraz je ženatý s priateľkou jeho malého brata, pokúšajúci sa dostať z dohodnutého manželstva s francúzskym dievčaťom.
Zrazu Hermiona vyšla zo spálne so županom cez tričko. Ticho poďakoval. Nevedel, či by vydržal pohľad na ňu bez toho.
"Dobré ráno," usmial sa.
"Dobré, ako dlho si hore?"
"Nie dlho." odpovedal. V skutočnosti bol hore už hodinu. Zobudil sa s Hermionou spiacou na ňom, tak ako prvé ráno. Popravde, zobúdzal sa tak každé ráno.
"Ako dlho budeš preč?" prerušila jeho myšlienky.
"Do piatej." odpovedal. On a George mali prvú konzultáciu s realitnými agentmi ohľadom rozšírenia obchodu, "ty?"
"Pravdepodobne rovnako." poznamenala. Z nejakého dôvodu Ginny mala túžbu kúpiť nový habit a chcela, aby šla s ňou. "Večera bude o siedmej" podotkla. Ginny, Ron, George a Harry mali prísť dnes na večeru. Obaja boli z toho nervózni.
"Ahoj," pozdravil ju, keď smeroval ku schodom, "dám ti vedieť, ak by som mal meškať."
Fred zišiel po schodoch dolu zvedavý, prečo sa zrazu cítil akoby bol skutočne ženatý.
Hermiona sa znepokojila. Prečo sa zrazu cítila, že ona a Fred boli naozajstný manželský pár.

Hermiona sa vrátila domov okolo tretej, úplne vyčerpaná. Bola tak unavená, že nevládala dvihnúť nohy. Ginny ju zaviedla do každého obchodu v Šikmej uličkel, pričom hľadali zelený habit. Hermiona ju zrušila, keď navrhla, že by mali ísť do Rockvillu.

Hermiona prešla spálňou, pripravená na sprchu a troška spánku. Musela pripraviť večeru. Pustila oblečenie na poodlahu. Vedela, že Fred bude v Rockville až do piatej, tak si nevzala župan. Kráčala do kúpelne a otvorila, pripravená na dlhú horúcu sprchu...
...uvidela Freda, ktorý tam stál a uterákom si sušil vlasy. Očividne, tak ako ona, predpokladal, že je doma sám.
A rovnako, ako ona...bol nahý...