"Hermiona?"
"Čo?"
"No, len že sa pokúšam získať tvoju pozornosť už asi desať minút. Si v poriadku?" spýtal sa Ginny s mrzutosťou v hlase.
Hermiona si vzdychla.
"Ale áno, len som nervózna."
Sedeli v Rokfortskom exprese, ktorý ich viedol na Veľkú noc domov. Ginny ju poklepala po ruke.
"Neboj sa, bude to v pohode. George povedal, že mama je už pokojná."
"To nie sú vaši rodičia, čoho sa bojím." mumlala Hermiona, "ale moji. Obávam sa ich reakcie."
"Fred to vie?" pýtal sa Harry.
"Nie."
"Tak to by mala byť zábava." prehodil Ron.
Hermiona sa zamračila. To bolo prvýkrát, čo s ňou prehovoril od raňajok.

"Tu ste!" vykríkla pani Weasleyová. Vrhla sa objať svoje deti a takisto Harryho. Hermiona ostala pozadu a celé to sledovala. Vtedy sa pani Weasleyová pozrela na ňu. Z jej výrazu nemohla Hermiona nič vyčítať. Prudko sa nadýchla, keď začala kráčať k nej. Z celej sily ju objala a rozplakala sa jej na pleci.
"Ach, Hermiona, veľmi ľutujem, čo sa stalo a ako som sa správala. Ty a Fred ste spravili len to, čo ste cítili. Hnevala som sa, že som tam nebola, aby som to videla. Vždy som ťa mala rada ako svoje vlastné dieťa. Prosím, odpusť mi."
Hermiona prikývla.
"Dovolíte mi, pridať sa?" ozvalo sa za nimi.
Pani Weasleyová aj Hermiona sa v šoku pozreli na Freda, ktorý sa tam objavil.
"Čo tu robíš?" spýtal sa Ron.
Fred ho ignoroval.
"Musel som čakať, kým sa vráti George, aby som mohol opustiť obchod. Pre teba." vytiahol kyticu bielych ľalii spoza chrbta a podal ju Hermione.
Nestihla ani poďakovať, keď sa obaja ocitli v objatí pani Weasleyovej.
"Stretneme sa o hodinu." povedal Fred, pričom chytil Hermionine kufre. Jeho mama sa na neho otočila.
"Ako to myslíš, stretneme sa?"
"Ach, áno, keďže ja som sa odsťahoval, predpokladám, že moja manželka pôjde so mnou."
Harry, Ron a Ginny si zakryli uši.
"Ach, pravda. Dobre, tak ahoj o hodinu." povedala pani Weasleyová a odišla.
Každý so zakrytými ušami kráčal za ňou.
"Pôjdeme?" zašepkal Fred.
"Poďme,"
Vošli do obchodu a uvideli Georgea za pultom.
"Už bolo načase." zajačal na Freda.
"Prepáč," povedal mu a otočil sa k svojej žene. Podal jej kufre.
"Dvere vpravo vedú na poschodie. Hneď som pri tebe, len upokojím Georgea."
"V poriadku," povedala a vzala kufre. Prešla k dverám, na ktorých bol nejaký oznam.

NEVSTUPOVAŤ, POKIAĽ NIE STE WEASLEY ALEBO HARRY.

Bola tam už viackrát a jej meno bolo hneď po Harrym. Teraz však bola Weasleyová, takže spadá do prvej časti. Kráčala po schodoch do bytu. Otvorila dvere a zasmiala sa. Každý kus nábytku mal inú farbu. Bolo to príšerné. Potriasla hlavou. Prečo len nechala Freda, že to urobí bez nej? Len čo si to pomyslela, objavil sa za ňou.
"Čo myslíš?"
"Myslím, že tieto farby sú zlé." povedala.
"Prečo?"
"Nezhodujú sa."
"Čo?"
"Musia ladiť."
"Prečo?"
Hermiona si vzdychla.
"Dobre, povieš mi ako to myslíš, ale neskôr. O polhodinu musíme do Brlohu." povedal Fred. Zdvihol jej kufre a zamieril ďalej.
Hermiona ho nasledovala. Prišiel na koniec chodby a vošiel do miestnosti. Predpokladala, že je to jej izba. To však bola aj jeho izba. Zazerala na posteľ uprostred. Bola obrovská. A nad ňou bolo zrkadlo.
"Fred?" začala.
"Áno?"
"Táto izba je...naša?"
Fred sa na ňu pozrel, akoby sa zbláznila.
"Hermiona, sme manželia. A tí spolu bývajú v jednej izbe."
"Ale my len predstierame?" zajačala.
Zdalo sa, že začal vnímať jej paniku. Prišiel k nej a objal ju.
"To bude v poriadku. Povedal som, že sa o nič nebudem pokúšať. A posteľ je veľká. Ani nebudeš vedieť, že som tam."
"Prečo si ju spravil takú veľkú?" spýtala sa tichučko.
"To som neurobil ja. To bol dar."
"Od koho?"
"Oliver, Katie, Lee a Angelina. Mysleli, že to bude zábavné."
Hermiona sa začal vybaľovať.
"Kam si mám dať veci?"
"Polovica pravej skrine a polovica šatníka je tvoja. Teraz musím ísť pomôcť Georgeovi. O pätnásť minút sa stretneme dole a pôjdeme, ok?"
"Dobre," povedala.