Kapitola 9. - Slizolinský stíhač
S najbližším víkendom prišiel aj tréning slizolinského metlobalového tímu. Táto udalosť bola snáď jedinou chvíľou počas dňa, kedy Draco nemal Astrid za pätami. Tieto chvíle totiž trávila v soviarni, v astronomickej veži či v Dumbledorovej pracovni. Avšak dnešok bol výnimkou. Neodvážila sa vojsť do šatne, no s vlastnou metlou čakala na ihrisku. Kapitán slizolinského tímu Montague bol oboznámený s tým, že ich stíhač, Draco Malfoy, bude mať dnes viac-menej individuálny tréning.
,,Čo tu robíš? Myslel som si, že na moje tréningy nechodíš," Draco si prezeral jej metlu. Zaujali ho znaky a vzory, ktoré na nej boli vyrezané.
,,Rozhodla som sa, že ti dám pár lekcií. Vieš, ako študentka som bola jednou z najlepších stíhačov Slizolinu za posledných takmer sedemdesiat rokov. Nikdy sa mi nestalo, že by som nechytila zlatú strelu. Ak nerátam Harryho otca, Jamesa Pottera. Bol to vynikajúci stíhač, bol jediný, komu sa kedy podarilo uchmatnúť mi strelu."
,,Tí Potterovci sú teda riadny babráci," Ozval sa Goyle a kýval s novou odrážačskou pálkou.
,,Poznáš ty vôbec význam toho slova?" Pochybovala Astrid a opovrhujúcim pohľadom prebehla Goyla. ,,Tak či onak, keďže začína sezóna a vy, rovnako ako ostatné tímy, túžite po pohári, rozhodla som sa, že tuto Draca naučím pár nových trikov, aby ste mali väčšiu šancu."
,,Pche! Ako by nám nejaká stará ropucha mohla pomôcť. Veď sa sotva udrží na metle," Warrington sa uškrnul a prezrel si Astrid od hlavy po päty. Draco vedel, že Warrington tieto slová veľmi oľutuje.
Astrid na neho uprela svoje zelené oči, ktoré sa Malfoyovi zdali temnejšie. Spod jej typického plášťa začal vychádzať čierny dym, tiahol sa po zemi až k Warringtonovi.
,,Astrid."
Pohľadom uhla od Warringtona a uprela oči na svojho zverenca, ktorého hlas ju vytrhol zo zvláštneho tranzu, v ktorom sa ocitla. Čierny dym sa stiahol späť pod jej plášť, nahla hlavu trochu na bok a usmiala sa.
,,Môžeme začať?" Nečakala na odpoveď, vysadla na metlu, odrazila sa od zeme a vzlietla. Warringtonovi padla sánka, keď okolo nich presvišťala ako víchor, vo vzduchu spravila niekoľko trikov a zniesla sa k zemi. ,,Stále si myslíš, že vám táto stará ropucha nijako nepomôže?"
Všetci vysadli na metly a vzlietli, okrem Draca, ktorý stále pozoroval Astrid.
,,Takže ty mi teraz budeš dávať niečo ako súkromné lekcie?"
,,Správne. Tak poď. Až sa ti podarí chytiť zlatú strelu skôr než mne, vtedy budeš hodný skutočného víťazstva. Dovtedy budeš len béčkový stíhač," Žmurkla na neho a s pobaveným úškrnom zase vzlietla.
,,Vypusťte dorážačku a zlatú strelu!" Zakričal Montague zo vzduchu a Goyle s Crabbom otvorili truhlicu. Dorážačka, ktorá sa dovtedy triasla pod remeňmi, ktorými bola spútaná, teraz vyletela smerom hore k najbližšiemu hráčovi. Zlatá strela zmizla z dohľadu sotva ju Crabbov pevný stisk uvoľnil zo svojho zovretia.
Astrid chvíľu krúžila okolo ihriska, akoby sa nič nedialo, akoby právo nešlo o imaginárnu výhru jej tímu. Jej oči rýchlo kmitali pomedzi hráčov, skúmali okolie, Dracovi prišli ako dva zelené záblesky, odrážajúce sa v jej bielkach. Z ničoho nič sa zastavila, napla celé telo, jej oči tiahli neviditeľnú dlhú pomalú čiaru od tribúny na ľavej strane až po slizolinského kapitána. Vtedy sa celé jej telo uvoľnilo. Vrhla sa strmhlav dolu, tesne nad zemou sa zvrtla a letela nahor. S jemným hvizdom preletela tesne popri Monteguovi, takmer ho zrazila z metly. Zastala pár metrov nad ním, medzi prstami zvierala zlatú strelu.
,,Ak ti to pôjde takto rýchlo, vyhrajete skôr, ako vaši súperi vôbec začnú hrať," Chvíľu si prezerala drobnú zlatú guľôčku, ako trepotá krídlami a pokúša sa vymaniť zo zovretia jej prstov. Potom ju vyhodila do vzduchu a nechala ju letieť ďalej. ,,Chyť ju. Aspoň tak rýchlo ak ja."
Draco chvíľu váhal, neisto pozoroval Astrid, až kým si neuvedomil, že to myslí smrteľne vážne. Vyletel trochu vyššie, očami skúmal ihrisko, hľadel pomedzi spoluhráčov. Pokúšal sa zvládnuť to rovnako rýchlo ako to zvládla Astrid, no kvôli nervozite sa mu nepodarilo riadne sa sústrediť. Nesústreďoval sa na okolité dianie, zaujímala ho iba zlatá strela, ktorej lesk nebol nikde viditeľný.
,,Draco!" Z boku do neho niekto narazil, podľa hlasu usúdil, že to bola Astrid. Zdalo sa mu, akoby sa čas spomalil. Keď sa pozrel doprava, tesne po tom, ako ho Astrid odstrčila, narazila do nej dorážačka. Priamo do hlavy. Videl, ako pustila metlu a nahla sa dozadu. Pozoroval, ako padá k zemi. Srdce mu začalo búšiť ako splašené, jeho telo zaplavil adrenalín. Vrhol sa strmhlav k zemi, naťahoval ruku za ženou, ktorá posledné týždne stála po jeho boku bez ohľadu na to, ako sa k nej správal. Zachytil ju niekoľko metrov nad zemou. Pomaly sa s ňou zniesol a keď si bol istý, že stojí pevne nohami na zemi, pustil ju. Trochu sa zapotácala. Draco zoskočil z metly a podoprel ju, aby náhodou nespadla.
,,Mrzí ma to, Astrid. Mal som dávať väčší pozor," Bolo to po prvý krát, čo v jeho hlase počula skutočné obavy.
,,To nič. Dorážačka je tu predsa od toho, aby hráčov dorazila. Vyhodila ma z hry," Jej hlas znel zvláštne, pretože si zapchávala nos. Tiekol jej z neho prúd krvi. ,,Netvár sa tak vystrašene. Spraví to jednoduché kúzlo."
Spoza opasku vytiahla prútik, dala preč ruku z nosa a mávla prútikom. Ozvalo sa nepríjemné puknutie, nos sa jej napravil a krv pomaly prestávala tiecť. Posadila sa na zem a pozorovala slizolinský tím, ako neprestáva trénovať, aj napriek tomuto incidentu. Draco kľačal vedľa nej, sivými očami ju prebodával, cítila jeho strach. Strach o ňu. Musela sa pousmiať.
,,Prečo sa usmievať? Kvôli mne si mala zlomený nos," Zúfalo rozhodil rukami. Pozrela sa na neho. Nedokázala to v sebe viac udržať, od srdca sa zasmiala. Smiala sa dlho a hlasno. ,,Nesmej sa!"
,,Prepáč, Draco, ale ty si tak vtipný a roztomilý, keď sa takto strachuješ," Natiahla k nemu ruku, ktorú nemala zašpinenú od krvi a pohladila ho po líčku. ,,Nemusíš si to dávať za vinu. Pokojne som mohla dovoliť, aby ťa dorážačka trafila. Ale som tu od toho, aby som ťa ochránila a ja svoje úlohy plním. Okrem toho, ber to ako prvú lekciu - popri hľadaní zlatej strely musíš sledovať aj svoje okolie. Len vtedy budeš dobrý stíhač."
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top