Dolores Umbridgeová. To bol snáď samotný Diabol v tele ženy, ktorá miluje ružovú a mačky. Astrid ju nenávidela od prvého momentu, čo sa na ňu pozrela. A keď sa jej dostala do hlavy, myslela si, že sa povracia. Dlho sa v nej nezdržala. Sama Umbridgeová ju odtiaľ vyhnala, čo Astrid prekvapilo. Keď sa dozvedela o jej výchovných metódach, mala chuť uvrhnúť na ňu neodpustiteľnú kliatbu. Pri každom jej pohybe, pri každom zvuku, ktorý vychádzal z útrob tela tohto ružového stvorenia sa Astrid zdvíhal žalúdok. 

   Opierala sa o Dracovu lavicu. S prekríženými rukami na hrudi pozorovala dianie v triede. Vôbec sa jej nepáčilo, že Umbridgeová odmieta učiť žiakov prakticky, radšej im do hláv tlčie teóriu. Jej oči spočinuli na mladej dievčine s neskrotnými vlasmi, ktorá sa pokúšala upútať pozornosť profesorky svojou zdvihnutou rukou, no profesorka ju statočne ignorovala. Až keď sa väčšina žiakov, vrátane Draca Malfoya, prestala venovať čítaniu úvodu Teórie magickej obrany, až vtedy jej Umbridgeová venovala pozornosť.
   ,,Chceli ste sa spýtať na niečo z kapitoly, moja milá?" Spýtala sa Hermiony, ako keby si ju až teraz všimla.
   ,,Nie z kapitoly," Odvetila Hermiona.
   ,,Ale my práve teraz čítame," Povedala profesorka Umbridgeová vysvetľujúco a ukázala špicaté zúbky. ,,Ak máte iné otázky, môžeme ich riešiť na konci hodiny."
   V Astrid to začínalo vrieť. Nenávistným pohľadom prebodávala ropušiu tvár profesorky. Mala sto chutí niečo jej na to povedať, no ako jej povedal Voldemort, musí strážiť mladého Malfoya na každom kroku a tak nemohla riskovať, že by jej Umbridgeová nedovolila byť na jej hodinách.
   Draco si tiež všimol zmeny nálady jeho novej spoločníčky. Všimol si, ako dlhé tenké prsty zarýva do svojho plášťa a zatína zuby. Všetky svaly, ktoré boli pod jej oblečením viditeľné sa napli a ona bez žmurknutia sledovala profesorku. Prišlo mu to vtipné, no zároveň desivé. Nevedel a nechcel si predstaviť aká moc sa ukrýva v tejto žene, no bol si istý, že ak by to niekedy pustila von, nič dobré by z toho nevzišlo.
   S profesorkou Umbridgeovou zrovna slovne zápasil Dean Thomas, no proti tejto ropuche, ako ju v mysli nazvala Astrid, nemal najmenšiu šancu. Profesorka Umbridgeová ho nenechala dohovoriť.
   ,,Neželám si, aby ste kritizovali organizáciu práce v tejto škole," Povedala a ústa sa jej roztiahli v nepresvedčivom úsmeve, ,,ale v tejto triede vás viedli niektorí veľmi nezodpovední čarodejníci, skutočne veľmi nezodpovední, a to nespomínam," Odporne sa zasmiala, ,,že išlo o mimoriadne nebezpečných miešancov."
   Všetky Astridine vlasy sa naježili ako srsť psa, ktorý každú chvíľu zaútočí na svojho nepriateľa. Ako si mohla dovoliť takto pošpiniť Remusove meno?! Vraj nebezpečný miešanci! To určite! Stále menej nebezpečný než ty, ty stará ropucha! pomyslela si Astrid a dalo jej to veľa práce, aby to na ňu nevyprskla. Narovnala sa do svojej plnej výšky, ak by Umbridgeová stála pri nej bola by Astrid možno po ramená, keby sa posnažila. Nechty, ostré ako drápy, zarývala do Malfoyovej lavice a zanechávala tam po sebe drobné ryhy.
   Draco na ňu zdesene hľadel. Astrid na neho vrhla zúrivý pohľad, ktorý vzápätí zmäkol, keď si uvedomila, že chlapca zbytočne plaší a znervózňuje. Znovu sa oprela o lavicu a pokúšala sa byť pokojná, i keď ju ohováranie jedného z jej najlepších priateľov nadmieru vytáčalo. Pohľad presunula na dievčinu, ktorá sa rozhodla zamiešať do sporu medzi Hermionou, Deanom a profesorkou Umbridgeovou.
   ,,Parvati Patilová. Súčasťou skúšok na VČÚ z obrany proti čiernej mágii nebude aj praktická časť? Že protizaklínadlá skutočne ovládame?"
   ,,Pokiaľ budete dostatočne usilovne študovať teóriu, niet dôvodu, prečo by ste nemohli predviesť kúzla v starostlivo regulovaných podmienkach skúšok," Odpovedala profesorka Umbridgeová tónom, akoby diskusiu uzavrela.
   ,,Bez toho, aby sme si to predtým precvičili?" Neveriacky zvolala Parvati. ,,Chcete tým povedať, že po prvý raz predvedieme kúzla na skúške?"
   ,,Opakujem, pokiaľ budete študovať teóriu dostatočne usilovne..."
   ,,A načo nám bude teória v skutočnom svete?" Spýtal sa Harry nahlas a ruku mal opäť zdvihnutú. Profesorka Umbridgeová pozrela naňho.
   ,,Toto je škola, pán Potter, nie skutočný svet," Odvetila potichu.
   ,,Takže sa nemáme pripravovať na to, čo nás čaká tam vonku?"
   ,,Tam vonku nič nečaká, pán Potter."
   ,,Naozaj?" Harry sa zdal Astrid ako tikajúca bomba, ktorá každú chvíľu vybuchne.
   ,,Čo myslíte, kto by chcel zaútočiť na deti, ako ste vy?" Spýtala sa profesorka Umbridgeová odporne sladkastým tónom.
   ,,Hmm, porozmýšľajme..." Harry predstieral zamyslenie. ,,Možno... lord Voldemort?"
   Niekoľko študentov sa striaslo, iní zhíkli či vykríkli. Astrid sa väčšmi zamračila. Všimla si, ako sa Draco samoľúbo usmial, keď profesorka strhla Chrabromilu desať bodov a následne nechala Pottera po škole. Rýchlo mladého Malfoya schladila vyčítavým pohľadom. Keď Harry odišiel z triedy, hodina sa chýlila ku koncu a študenti si balili pergameny, Astrid sa odrazila od lavice a niekoľkými dlhými krokmi prekonala vzdialenosť medzi stolom Malfoya a katedrou.
   Dolores Umbridgová niečo písala na kúsok svojho ružového pergamenu, keď k nej Astrid pristúpila, ani nezdvihla pohľad. Mladá žena napodobnila zvuk, ktorým si profesorka privlastňovala pozornosť jej okolia: ,,Ehm, ehm." Napodobenie bolo tak presvedčivé, až sa niekoľko študentov strhlo a zahľadelo na profesorku Umbridgeovú, akoby očakávali, že im niečo povie. A keď si všimli, kto pri profesorke stojí, nehodlali z dvojice spustiť oči, napínali uši, aby počuli každé slovíčko. Umbridgeová dopísala, pomaly zdvihla pohľad a uprela svoje oči do tých Astridiných.
   ,,Áno, drahá? Želáte si, slečna..?"
   ,,Shafiq," Povedala a hrdo vystrčila bradu dopredu. Umbridgeová na ňu vytreštila oči.
   ,,Prepáčte? Asi som zle rozumela," Dievčenský hlas mala zvláštne piskľavý.
   ,,Rozumeli ste správne, pani profesorka. Posledná z tohto vzácneho rodu."
   ,,Áno, áno, správne," Profesorka prikyvovala, s pohľadom upreným niekam ponad Astridino plece. ,,Takže, čože ste to chceli, slečna Shafiq?"
   ,,Nemyslím si, že študijný plán zostavený Ministerstvom mágie je dostatočný. Študenti rozhodne potrebujú aj praktickú výučbu, nie len tú teoretickú," Pohŕdavým pohľadom si prezerala ropušiu tvár Umbridgeovej.
   ,,Oh, drahá, nieje vo vašej moci zmeniť nariadenie vydané Ministerstvom," Milým hlasom odpovedala profesorka a na tvári sa jej roztiahol priateľský úsmev.
   ,,Veľmi dobre viem, čo ste zač, drahá Dolores. Mňa neoklamete," Prstom si poklepala po spánku. ,,Väčšiu bosorku som v živote nevidela. A to som za svoj život stretla kde aké odpady spoločnosti."
   ,,Slečna Shafiq, vážte svoje slová, inak budem nútená zakázať vám prístup na moje hodiny!" Umbridgeovej hlas mierne preskočil, no úsmev sa jej ešte rozšíril a tvárila sa ešte prívetivejšie, čo však pôsobilo skôr desivo než milo.
   ,,Pani profesorka, som tu, aby som pozorovala a v prípade potreby ochraňovala Draca, preto si myslím, že minimálne kvôli Ministerstvu mágie a hlavne kvôli samotnému ministrovi, si nebudete chcieť jeho otca prostredníctvom mňa pohnevať, však nie?" Nahla sa ponad stôl, jej a tvár profesorky delilo sotva desať centimetrov. ,,A horšie, poštvať si proti sebe Temného pána."
   Astrid si pri vyslovení tej prezývky podvedome poškrabala ľavú ruku. Dolores, ktorá pred tým pri spomenutí Voldemorta ani okom nemihla, teraz sebou prudko trhla.
   ,,Ako sa opovažujete..."
   ,,Lucius Malfoy by veľmi rýchlo mohol prestať sponzorovať Ministerstvo. A keďže určite nechcete, aby sa minister dozvedel, že kvôli vám by prestali do jeho vrecka pribúdať galeóny od Malfoyovcov..." Narovnala sa, zvrtla sa na päte, mávla na Malfoya a jeho partiu a pár rýchlymi krokmi vyšla z učebne Obrany proti čiernej mágii. Na tvári jej trónil víťazoslávny úsmev a v jej vnútri sa rozlievalo zvláštne teplo, pocit zadosťučinenia, nekonečná spokojnosť, že tej starej bosorke zotrela ten nechutný úsmev z ropušej tváre. 

,,Vieš čo, Draco?" Objala chlapca okolo ramien a s úsmevom sa na neho pozrela. ,,Tento rok bude ešte veľmi, veľmi zaujímavý. Dúfam, že ťa moja spoločnosť teší, začínam si ťa totiž obľubovať."