Kapitola 4. - Elixíry

   Bol to zvláštny pocit. Po toľkých rokoch byť znovu na Rokforte. Spomínala na svoje školské časy. Keď každé ráno vstávala zároveň s východom slnka a užívala si fakt, že ako prvá sa dostane do kúpeľne a bude mať pre seba dostatočne teplú vodu.
   Podvedome vstala z postele a zamierila do kúpeľne. Obzerala sa po izbe. Pohľad uprela na jednu z troch voľných postelí. Trhla sebou, akoby sa niečomu chcela vyhnúť a so smiechom sa otočila k druhej posteli.
   ,,No tak, Holly! Mala si-" Zastavila sa uprostred vety, keď si uvedomila, že to je len príliš živá spomienka. Dokonale si pamätala na to ráno. Bolo to ráno, kedy mali ísť na výlet do Rokvillu. Astrid ako vždy vstala prvá no Holly trvala na tom, že sa potrebuje súrne osprchovať a umyť si svoje neskrotné blond vlasy.
   Holly O'neillová bola polovičná čarodejnica. Otec bol mukel, matka čarodejnica. Od narodenia žila medzi čarodejníkmi a tak o svete muklov vedela rovnako málo ako väčšina čarodejníkov - hlavne tých čistokrvných.

   ,,Prosím, Astrid! Pusť ma prvú! Takto to predsa nestihnem!" Naliehala Holly a zúrivo kefou prechádzala po svojich vlasoch, aby ich mala čo najskôr učesané a hladké.
   ,,Žiadne také! Vstala som prvá, prvá som sa dotkla kľučky kúpeľne, prvá mám nárok na sprchu," Astrid nesúhlasne zatriasla svojou ohnivou hrivou. Pohľad na chvíľu presunula na svoju druhú spolubývajúcu, ktorá len bezradne pokrčila ramenami. Následne sa zase vrátila ku Holly, ktorá po nej hodila svoj vankúš. Astrid sa mu šikovne vyhla a rozosmiala sa. ,,No tak, Holly! Mala si vstať skôr!"
   ,,Jinx, tak povedz jej už niečo!" Holly presunula zúfalý pohľad na menovanú a rukou s kefou ukázala na Astrid.

   Jinx Mooreová. Humusáčka, ako by ju nazvala značná časť jej čistokrvných slizolinských spolužiakov. V treťom ročníku prišla z Ameriky. Aj preto ju veľa študentov odsudzovalo.
   Spolu s Astrid a Holly tvorili trojicu vyvrheľov slizolinskej fakulty. Vlastne boli slizolinskou ženskou verziou Záškodníkov. Dokonca boli dlhé roky ich súčasťou. Potajme.
   Spomienky na staré časy ju hriali pri srdci rovnako ako jej vháňali slzy bolesti do očí. Avšak tým sa teraz nemohla zaoberať. Čakal ju prvý deň v spoločnosti slizolinského princa. 

   Tým najhorším predmetom, ktorý dnes musela pretrpieť boli elixíry. Stála v rohu miestnosti, zahalená do plášťa, tvár ukrytá kapucňou. V tichosti pozorovala priebeh hodiny. Lenže to by nebol jej milovaný bývalý spolužiak Severus Snape, aby aj ju nezapojil do priebehu hodiny.
   ,,Keďže nás na našej hodine poctila svojou prítomnosťou Astrid Shafiq, bývala študentka Rokfortu, mohla by nám prezradiť, na čo slúži odvar pokoja," Snape uprene hľadel do jej ľadových očí. Celá trieda, vrátane jej zverenca Malfoya sa obrátila smerom k rohu, kde stála.
   ,,Odvar pokoja alebo aj elixír na utíšenie strachu a upokojenie rozrušenia. Myslím, že z názvu je absolútne jasné, na čo tento elixír slúži, drahý Severus. Títo študenti nie sú taký tupí, aby nepochopili jeho funkciu. Ale ak súdiš podľa svojich študentských rokov, je pochopiteľné, že ich zhadzuješ na svoju vtedajšiu úroveň," Na Astridinej tvári sa objavil víťazoslávny úškrn, keď sa po triede začal ozývať smiech, ktorý sa žiaci pokúšali stlmiť. Márne.
   Snape vystrčil bradu, pokúšal sa udržať si aspoň ako takú hrdosť a cez zaťaté zuby na ňu zavrčal: ,,Na mojich hodinách nebudeš podrývať moju autoritu, Astrid."
   Žene prišlo vtipné ako sa pokúšal ostať pokojný, aj keď na ňom bolo zjavné, že by na ňu s veľkou radosťou uvrhol jednu z neodpustiteľných kliatob.
   ,,Och, drahý, o to by som sa nikdy ani nepokúsila. Bol to len nevinný vtip, Severus. A teraz, vážený pán profesor, dovoľte, aby som sa vrátila do svojho rohu a ďalej v tichosti pozorovala priebeh hodiny,'' Hlboko sa uklonila a s hraným úsmevom sa postavila do rohu. Zvyšok hodiny nepovedala jediné slovo. Severus po nej vrhal nenávistné pohľady vždy keď mal možnosť a Draco po nej s údivom nenápadne pokukoval.
   ,,Prísady a postup..." Snape švihol prútikom, ,,sú na tabuli a všetko, čo potrebujete," zase mávol prútikom, ,,je v skrini. Máte hodinu a pol. Začnite."
   Astrid znudene krúžila okolo stola, pri ktorom Draco pripravoval elixír. Počula, ako si niektorý študenti medzi sebou šepkajú. Aj keď sa pokúšali robiť to tajne, veľmi dobre počula, ako polemizujú o dôvode jej prítomnosti. Avšak ani tieto klebety ju nijako nezaujímali. Zaujal ju až Snape, ktorý stál pri kotlíku mladého Pottera.
   ,,Povedzte mi, Potter, viete čítať?" spýtal sa Snape potichu. Draco Malfoy sa zasmial. Astrid na neho vrhla rozhnevaný pohľad.
   ,,Mlč inak všetkým prezradím tvoje najtajnejšie tajomstvá. Tvoje, tvojich priateľov, tvojej rodiny," Zapriadla mu sladkým hláskom do ucha. Chlapec sa striasol, zreničky sa mu zúžili, no nepovedal jediné slovo.

   Cez prestávku ho sprevádzala k ďalšej učebni.
   ,,Nechápem ako Albus mohol tohto šaša spraviť hlavou Slizolinu," Astrid sa znechutene zaškerila.
   ,,Odkiaľ by ste všetko vedeli? Myslím to o Crabbovi, Goyleovi, Pansy. Tie reči o mne..."
   ,,Som Legilimens. Je to niečo ako čítanie myšlienok, aj keď vidím skôr obrazy. Spomienky. Dokážem sa sústrediť len na jednu osobu. Skákanie z jednej osoby na druhú je veľmi náročné. Keby som neprešla zložitým výcvikom bolo by to pre mňa nemožné. Muklovia tomu hovoria telepatia a ľudí, ktorí to dokážu nazývajú Telepati," Vysvetlila mu. ,,Aj Lucius bol taký, keď bol mladý. Arogantný, tvrdil, že humusáci sú niečo menej. Hlúposť."
   ,,Samozrejme, že sú niečo menej! Čarodejníci a muklovia by nemali mať spolu deti. Je to odporné!" Draco sa tváril znechutene, no Astrid vedela, že to tak úplne nie je jeho názor.
   ,,Poznala som jednu slizolinskú humusáčku. Volala sa Jinx a bola to úžasná žena."
   ,,Bola?"
   ,,Zomrela. Postavila sa proti Pánovi Zla. A stálo to život nie len ju ale aj jej rodinu," Astrid sklonila pohľad k zemi a pokrútila hlavou, akoby si niečo také ani nedokázala predstaviť. ,,Mala len devätnásť."
   Draco prekvapene hľadel na Astrid. Vedel, že Pán je nemilosrdný k tým, čo sa mu postavia. Vedel, že je krutý a bol by schopný zabiť kohokoľvek počas svojej cesty k moci. No jeho rodičia mu nikdy nerozprávali o tom ako Pán či jeho smrťožrúti zabili nejaké mladé dievča a celú jej rodinu. Nič podobné mu nikdy nerozprávali.
   ,,Viem nad čím premýšľaš, Draco. A vedz, že to, čo Pán robí, nie je a nikdy nebolo správne. Keby som si bola istá, že si moju radu vezmeš k srdcu tak by som ti povedala, aby si utiekol čo najskôr. Aby si vzal matku a ukryl sa v tej najhlbšej diere, kde by ťa Voldemort nenašiel. Pretože čokoľvek s tebou plánuje, je to zlé. Je to nesprávne. A za žiadnych okolností by si to nemal robiť. Ale máš svoju hlavu, Draco. Len...Uvažuj o tom."

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top