Na ďalší deň ráno už bola Astrid celkom v poriadku, musela však ostať v nemocničnom krídle. Sedela na posteli, hladila si bruško a čítala knihu, ktorá pred ňou levitovala a sama od seba otáčala svoje stránky. Profesorka McGonagallová bola stále v bezvedomí, museli ju previezť ku svätému Mungovi, avšak ona si bola istá, že táto postaršia čarodejnica to zvládne. Asi dve hodiny pred obedom ju prišiel navštíviť Draco. Vyzeral nevyspatý, očividne ustaraný a sivé oči mal opuchnuté a podliate krvou. Mlčky sa posadil na stoličku vedľa jej lôžka a uprel na ňu zúfalý pohľad. Po bledých líčkach sa mu začali kotúľať slzy, ktoré sa pokúšal žmurkaním zahnať. Astrid sa naňho ľútostivo usmiala a zotrela mu slzičky.
,,Neplač, miláčik. Čo by ti povedali tvoju priatelia a otec, keby ťa videli plakať kvôli niekomu ako som ja."
,,Kašľať na všetkých! Ako ťa mohli omráčiť? Bez varovania! Si predsa tehotná!" Počas svojho výbuchu zúrivo gestikuloval.
,,Ale no tak, upokoj sa. Som predsa v poriadku a dieťa našťastie tiež. Mňa nejaké omračujúce zaklínadlo len tak neskolí. Nemysli už na to, netráp sa tým. Máš ešte nejakú skúšku?" Chytila ho za ruku a nežne mu ju hladila, aby ho trochu upokojila. Cítila ako sa triasol od zúrivosti.
,,Áno, dnes jednu mám, poslednú. Z Dejín mágie. A než sa opýtaš, áno, opakoval som si. Je až poobede, takže mám času dosť," Jej dotyky naňho pôsobili zvláštnym spôsobom, vďaka ktorému chvenie prestalo. Dokonca to dokázalo zahnať aj jeho slzy. Mlčky pozoroval jej ruku, ako prechádza po tej jeho, občas pohľad zdvihol ku jej zeleným očiam, ktoré hľadeli priamo naňho, akoby pozerali do jeho duše. S tichým povzdychnutím a drobným úsmevom na perách sa postavil a naklonil k nej. Vtisol jej na čelo letmý bozk a narovnal sa. ,,Už musím ísť. A na toto si nezvykaj. Dávaj si tu na seba pozor."
,,Dobre, nezvyknem," Zasmiala sa a ešte na pár sekúnd ho chytila za ruku. ,,Aj ty na seba dávaj pozor. A snaž sa. Neprebdela som všetky tie noci preto, aby si všetko pokašľal pri jednej ľahkej skúške z Dejín mágie."
,,Neboj sa, nesklamem ťa," S týmto slovami opustil nemocničné krídlo.

Keď do nemocničného krídla o niekoľko hodín neskôr vtrhol Harry a dožadoval sa Minervy McGonagallovej, Astrid so záujmom načúvala jeho rozhovoru s madam Pomfreyovou. Harry o Astrid očividne nevedel, preto za ňou nešiel. A keď o chvíľku počula ako odišiel, veľmi sa musela ovládať, aby nezanadávala. Chcela odísť, ale madam Pomfreyová ju nechcela nechať ísť.
,,Myslite na to dieťa, Astrid. Pri Merlinovej brade, myslite naň!" Dohovárala jej a tlačila ju späť na posteľ. Ryšavá čarodejnica nemala proti liečiteľke šancu. Bola príliš tvrdohlavá.

O nejaký čas neskôr do miestnosti vošiel Severus Snape a ráznym krokom prešiel až ku Astrid.
,,Čo by si rád, drahý?" Jedovato sa naňho usmiala. Príchod profesora Snapea nemohol značiť nič dobré.
,,Už si mu to povedala?" Opýtal sa so znechuteným výrazom v tvári.
,,To si prišiel len kvôli tomuto?" Opýtala sa neveriaco, no keď mlčal, donútila sa k odpovedi, ,,Áno. Napísala som mu list pred pár týždňami. Stále čakám, kým Yashicca prinesie odpoveď."
,,Tak to som rád, že si to stihla než zomrie. Potter tvrdí, že ho dostal tam, kde je to ukryté. Už som kontaktoval ostatných členov," Precedil pomedzi zuby a bez čakania na jej reakciu odišiel. Chvíľu zarazene hľadela pred seba. Takmer zabudla dýchať. Keď sa konečne spamätala z prvotného šoku, ani madam Pomfreyová nemala tú moc, aby ju zastavila. Schmatla zo stolíku pri posteli svoj prútik a malú brašnu, ktorú v tú noc, kedy ju omráčili, mala pri sebe. Na chvíľku sa zarazila, len na pár sekúnd, pri pomyslení na Draca. Lenže šťastie mladého chlapca tento krát nemohla dávať pred svoje vlastné šťastie. Nemohla nechať Voldemorta zabiť otca jej dieťaťa. Už znovu nie, tohto Blacka mu nehodlala dať bez boja. Vytratila sa z Rokfortu ako duch, akoby tam nikdy nebola, akoby nikdy neexistovala.

O pár chvíľ neskôr Draco vošiel do nemocničného krídla. Bol očividne podráždený no zároveň z niečoho nadšený. Na pol ceste k Astridinmu nemocničnému lôžku už začal s rozprávaním, no keď prišiel až na miesto, kde mala Astrid ležať, prekvapením zmrzol a zalapal po dychu. Astrid bola preč.

V hlavnom stane Fénixovho rádu sa stretla s viacerými členmi. Remus, Tonkosvá, Divooký Moody a dokonca aj Kingsley. A na jej najväčšie prekvapenie, bol tam aj samotný Sirius Black. Hľadeli na seba ako obarení, kým sa Astrid nespamätala a nevrhla sa mu do náruče.
,,Tak veľmi som sa bála! Harry videl ako ťa Voldemort odniesol tam, kde je to proroctvo. Keď mi to Severus vravel, och, krvi by si sa vo mne nedorezal. Tak veľmi som bola vystrašená, ty hlupák! Prečo si mi neodpísal na list, Tichošlap? Keby si mi odpísal, aspoň by som vedela, že si tu! Bola by som si istá, že si tu. Ach, Sirius..." Pohladila ho po tvári a on si oprel čelo o to jej.
,,Prepáč mi to. Mal som sa ozvať. Ale nevedel som, čo ti odpísať. Yashicca ma takmer uďobala k smrti, kým som ju nepodplatil jedlom. Samozrejme, že som rád. Som veľmi šťastný. Budeme veľká šťastná rodina. Až toto skončí, teba s Harrym a Zosmou si nasťahujem sem. Zosme zariadime izbu v Regulusovej. A naše malé bude mať izbu niekde pri nás, aby sme ho mali čo najbližšie," Sirius omámený predstavou ich spoločnej budúcnosti úplne zabudol na možné riziká.
,,Sirius, ja... Och, preboha. Sirius, veď Harry videl, ako ťa Voldemort mučí. Pokúšal sa nájsť McGonagallovú v nemocničnom krídle. Zrovna som tam bola a tak som ho počula-"
,,Čo si robila v nemocničnom krídle? Niečo s dieťaťom?" Prerušil ju Black a siahol jej na brucho.
,,Pre Merlina, neprerušuj ma! Hľadal McGonagallovú, aby jej povedal, čo videl. Som si tým istá. Netuším ako sa to dostalo k Severusovi, ale jedno je isté. Ak Harry nenašiel v Rokforte nikoho, kto by ti šiel na pomoc..." Odmlčala sa. Všetkým to však razom došlo.
,,Išiel ťa zachrániť sám," Doplnil ju Lupin a s hrôzou v tvári sa pozrel na svojho starého priateľa.
Sirius rázne namietal, keď Astrid prehlásila, že ide tiež. Lenže Nórka bola príliš tvrdohlavá a nikto ju nedokázal donútiť, aby ostala na Grimmauldovom námestí. 

Nastúpili na scénu práve včas. Museli prejsť mnohými dverami, no nakoniec vošli do miestnosti, po ktorej pátrali. Kruhová miestnosť so stupienkami, uprostred ktorej stál oblúk so závojom, bola plná smrťožrútov bojujúcich s mladými kúzelníkmi a čarodejnicami, snažiac sa získať proroctvo. Započala paľba zaklínadiel. Farebné záblesky svetla lietali po miestnosti ako ohňostroj, každý mal plné ruky práce. Členovia rádu zostupovali po stupienkoch stále nižšie, kričali kliatby a zaklínadla, mávali prútikmi tak urputne, že z nich ostávali iba šmuhy.
,,Sirius!" Zakričala Astrid na Blacka a kúzlom zasiahla smrťožrúta, s ktorým muž bojoval. ,,Harry potrebuje pomoc!"
Tichošlap na nič nečakal. Viac mu vravieť ani nebolo treba. Plecom vrazil do Dolohova, ktorý práve bojoval s mladým Potterom a smrťožrút odletel nabok. Teraz Sirius bojoval s Dolohovom, Astrid sa pokúšala kryť mu chrbát, aj keď to nebolo ľahké, pretože na ňu boli dvaja smrťožrúti. Dolohov sa zrovna chystal uvrhnúť na Blacka nejakú kliatbu, avšak Harry bol rýchlejší a s výkrikom: ,,Petrificus totalus!" švihol prútikom smerom k Dolohovovi. Ten stuhnutý padol na chrbát. Následne jej však stuhla krv v žilách, keď kútikom oka zazrela zelený záblesk. Vydýchla si, keď videla, že Sirius aj Harry sú v poriadku a mávnutím prútika poslala k zemi jedného zo smrťožrútov.
,,Harry, vezmi proroctvo, chyť Nevilla a bež!" Skríkol Sirius a vrhol sa v ústrety Bellatrix. Astrid sa v tom momente len o chlp vyhla smrteľnej kliatbe a poslala druhého smrťožrúta k zemi. Chcela pomôcť Siriusovi, o nič iné jej teraz nešlo. Lenže Lucius Malfoy bol naozaj otravný muž a nemohol jednoducho ostať ležať na zemi. Pokúšal sa dostať od Harryho proroctvo a Astrid nemohla dovoliť, aby sa chlapcovi, ktorý prežil, niečo stalo. Závisel od neho osud kúzelníckeho sveta. Vrhla sa k nim, avšak Harry to zvládol bravúrne. Keď na nich Malfoy namieril prútik, aby znovu zaútočil, Astrid s Remusom už stáli medzi Malfoyom a chlapcami.
,,Harry, pozbieraj ostatných a bežte!" Nakázal mu Lupin. Obaja dospelí sa následne pustili do boja s Malfoyom. Kútikom oka zachytila letiace proroctvo, ktoré sa následne roztrieštilo na zemi.
,,Remus, to pro-" Jej slová zanikli vo výkriku zaklínadla. ,,Protego!"
Lucius Malfoy nebol slabý protivník, obom čarodejníkom dával zabrať. Jej telo zaplavila úľava a bojovalo sa jej omnoho ľahšie, keď uvidela Dumbledora. Prehnal sa pár metrov od nich a ľahko sa zbavil posledného smrťožrúta. Astrid s Remusom dorazili Malfoya. Bojovala už len jediné dvojica. Sirius a Bellatrix. Sirius sa vyhol Bellatrixinmu červenému záblesku a vysmial sa jej.
,,No tak, do toho, vieš to aj lepšie!" Kričal a jeho hlas sa ozýval v priestrannej miestnosti. Druhý záblesk svetla ho trafil priamo do hrude. V tom momente akoby sa všetko zastavilo. Astrid videla Siriusovo telo pomaly padať cez oblúk za potrhaný záves. Úsmev mu nezmizol, no v jeho krásnej tvári videla prekvapenie zmiešané so strachom. Víťazoslávny výkrik Bellatrix Lestrangeovej prehlušil iba zúfalý krik ryšavej čarodejnice. Zapišťala tak prenikavo, že sa to v miestnosti ozývalo ešte chvíľu po tom, ako zmĺkla. V tom výkriku sa odrážala neskutočná bolesť a strach. Prútik jej vypadol z ruky, oboma dlaňami si zakryla ústa a klesla na zem. Kľačala tam na kolenách, telo sa jej otriasalo pod návalom potláčaných vzlykov a počúvala ako Harry zúfalo volá na svojho krstného otca. Nevedel, čo ten oblúk je. Nevedel, že Sirius sa už nikdy nevráti. Astrid to tiež nechcela vedieť, tiež chcela mať ten kúsok nádeje, že sa jej milovaný Sirius objaví a spoza oblúku vyšle na Bellatrix zaklínadlo. Avšak to sa nikdy nemalo stať.
Lupin držal Harryho, bránil mu bežať za Siriusom. Astrid chlapca chytila za ruku.
,,Je preč, Harry..." Nariekala Astrid, snažiac sa ho utíšiť. ,,Je preč. Už sa nevráti, Harry. Prosím... Prosím, Harry, prestaň. Už mu nepomôžeme..."
,,On neodišiel!" Reval Harry. Čarodejnici tým trhal srdce ešte viac. Odmietal to prijať. Reval, volal naňho, odmietal jeho smrť. A potom zmĺkol. Akoby to prijal. Akoby si to až teraz skutočne uvedomil. Lupin Harryho ťahal preč, ten sa stále trochu vzpieral, ale bolo viditeľné, že to už úplne pochopil.
Dumbledore už mal väčšinu zvyšných smrťožrútov pohromade na prostriedku miestnosti, očividne znehybnených neviditeľnými povrazmi, Divooký Moody sa plazil na miesto, kde ležala Tonksová, a pokúšal sa ju oživiť. Kingsley sa rozbehol za Bellatrix, aby pokračoval v súboji, ktorý Sirius nestihol dokončiť. Videla ako sa Neville po kamenných laviciach zošmykol k Harrymu. Ten sa už nebránil, Námesačník ho však naďalej držal za ruku. Možno pre istotu, možno pre vlastnú potrebu.
Z miesta kde Kingsley bojoval s Bellatrix sa ozvalo buchnutie a výkrik. Bella sa otočila a rozbehla preč. Dumbledore za ňou vyslal zaklínadlo, no ona ho odklonila. Harry sa škriabal po kamenných laviciach za ňou. Dumbledore dlho nerozmýšľal a vydal sa za nimi. Astrid chápala, že sa chce Harry pomstiť. Ten pocit vyplňoval celé jej vnútro rovnako ako to jeho. S veľkými ťažkosťami sa pozviechala zo zeme a s prútikom v ruke sa rozhodla ísť za nimi.
,,Astrid, nie! Nechoď tam, je to nebezpečné. Dumbledore to zvládne," Remus ju chytil za ruku a pokúšal sa ju zadržať, no ona sa mu vytrhla a vrhla naňho zúrivý pohľad.
,,Nie! Keby to bol zvládol, Sirius by stále žil! Kde bol Dumbledore, aby vypočul Harryho prosby o pomoc?! Bol preč, lebo sa tak bezhlavo nechal vyhodiť Ministerstvom mágie zrovna, keď ho Harry potreboval najviac! Keď sme ho všetci potrebovali najviac! Nenechám to len tak, Námesačník," Poslednú vetu povedala trochu miernejšie, no stále z nej sršal hnev.

Keď vtrhla do miestnosti, boj bol v plnom prúde. Bellatrix pritlačená k zemi sochou čarodejnice, Dumbledore a Voldemort na seba vrhali zaklínadlá a kliatby. Temný pán na ňu vrhol len letmý pohľad, vzápätí sa musel brániť prívalu Dumbledorových čarov. Prirútila sa k Harrymu a ukryla sa k nemu za zlatú bezhlavú sochu.
,,Harry, si v poriadku?" Chytila ho za rameno a on len nemo prikývol. Obaja dychtivo sledovali súboj. Keď Harry vykríkol, aby varoval Dumbledora, Astrid sebou vyplašene trhla, no nijako mu to nevyčítala. Voldemort bol vzápätí uväznený vodou z fontány. Onedlho však voda s hlasným šplechnutím dopadla naspäť do fontány, vylievala sa cez okraje a zmáčala leštenú podlahu.
,,PANE!" Vykríkla Bellatrix. Tým na seba upútala pozornosť čarodejnice. Vyšla z úkrytu a s prútikom namiereným pred seba rázne kráčala k Bellatrix.
,,Crucio!" Vykríkla zúrivo a záblesk svetla zasiahol čiernovlásku. Tá bolestivo kričala a nariekala. Keď účinky kliatby pominuli, zopakovala slová a znovu mávla k Bellatrix. Tá sa nanovo rozkričala. Astrid začala plakať, vzlykala rovnako ako Bellatrix, každá však za niekým iným. Astrid sebou trhla, keď počula ako z Harryho úst vychádzajú Voldemortove slová. Otočila sa bokom ku Bellatrix, aby ju kútikom oka stále mohla sledovať a zároveň videla na Harryho. Razom všetko utíchlo, dal sa počuť len Dumbledorov chlácholivý hlas. Nával bolesti ju zrazil na kolená. Avšak skôr, než by stihla vôbec vykríknuť, chladná ruka zovrela jej krk a v ušiach jej nepríjemne zadunelo. Premiestnila sa. Na Ministerstve mágie po nej ostal len prútik.

Padla na kolená v tmavej miestnosti, z úst sa jej konečne vydral výkrik. Uvidela Bellatrix týčiacu sa nad ňou, začala rukou na zemi hľadať svoj prútik, nikde nebol. Zanadávala a zamračila sa na Bellatrix.
,,Tak ma zabi, tispe.* Det er ikke noe verre, hva du kan gjøre,**" Rozosmiala sa a následne čarodejnicu opľula. Tá zúrivo zavrčala a už sa nadychovala ku kliatbe, keď ju zastavil chladný hlas. Vrhla za Astrid vystrašený pohľad a so sklonenou hlavou odišla z miestnosti.
,,Nie, drahá, dnes ešte nezomrieš. Mám s tebou omnoho väčšie plány," Parselčina z jeho úst sa jej zdala omnoho chladnejšia než angličtina.
,,Vážne? A aký je ten tvoj väčší plán?" Odpovedala mu rovnakou rečou a ešte stále kľačiac na zemi, obrátila sa k Voldemortovi. Nebol pre ňu problém hovoriť parselčinou, jej matka bola parselanka a i keď sa s dcérou v tomto jazyku nezhovárala, on ju to za mladi naučil.
,,To ešte len uvidíš," Pohladil ju po od sĺz vlhkej tváričke. Sklopila pohľad a pokúšala sa zahnať slzy. Zlomil ju. Po viac než tridsiatich rokoch sa mu konečne podarilo polapiť ju a zlomiť ju.
,,Už mi nemáš čo vziať, Tom. Ja sa už nemám čoho báť. Ale vedz, že smrť čaká na nás všetkých."
Pomohol jej vstať, jednou rukou ju podoprel a viedol ju niekam preč.
,,Na mňa nie, milá Astrid. Zo mňa sa stane najmocnejší čarodejník. A ak by som aj zlyhal, čo sa stať nemôže, ale berme to do úvahy. Ak by som zlyhal, zrovna ty mi dopomôžeš k tomu, aby ani po mojej smrti nebol všetkému koniec," Ukazovák voľnej ruky zabodol do jej tehotenského brucha. ,,Tu je budúcnosť čiernej mágie. A všetko vďaka tebe, drahá Astrid. Tak ako hovorilo proroctvo. Dcéra posledného z rodu, s jazykom hadím, prsteňom severského boha chránená, s vlasmi ohnivými a s démonom v tele, prinesie moc Temnému pánovi. Prinesie večnú temnotu aj keď Temný pán padne."

*tispe - mrcha
**Det er ikke noe verre, hva du kan gjøre - Nieje nič horšie, čo môžeš urobiť.