Finálový zápas metlobalovej sezóny - Chrabromil proti Bystrohlavu - sa mal hrať v posledný májový víkend. Hoci Bifľomor tesne porazil Slizolin, Chrabromil sa neodvážil dúfať vo víťazstvo najmä pre Ronovu hroznú štatistiku pustených gólov.
   V deň slizolinskej prehry Astrid celý čas musela počúvať Dracove náreky. Cítil sa tak ublížený a nikto okrem nej nebol ochotný počúvať ho.
   Posledný májový víkend prišiel ako na koni. Bystrohlav bol pripravený rozmetať Chrabromil a Chrabromil sa psychicky pripravoval na spomínané rozmetanie. Partička Slizolinčanov na čele s Dracom a Pansy Parkinsonovou zrovna míňal Lunu Lovegoodovú, na ktorej hlave sedelo niečo, čo vyzeralo ako živý orol mávajúci krídlami. Slizolinčania si s chechtaním začali klepať po čelách. Draco si za to vyslúžil lakťom do rebier od Astrid.
   Bol pekný jasný deň ako vyšitý pre finálny zápas. Astrid a celý Chrabromil sa modlili, aby to Ron zvládol a nedal Slizolinčanom dôvod na ďalší zborový spev Weasley je náš kráľ. Bez komentáru Leeho Jordana by zápas nebol ono, Astrid si ho naozaj užívala. Sotva zápas začal, Bystrohlav skóroval vďaka Daviesovi. Ako sa dalo čakať, Slizolin sa pustil do vyspevovania. Nemohla sa na to pozerať. No zápas sa prekvapivo obrátil proti Bystrohlavu. Nešťastný povzdych Slizolinčanov donútil Astrid zdvihnúť hlavu. Ron chytil Bradleyho strelu. A potom zachránil ďalšiu obruč. A všetko to zaklincovalo, keď Ginny chytila zlatú strelu. Čcho Čchangová plakala od hnevu! Astrid kričala od šťastia. Ignorovala pohoršené pohľady hadej fakulty, títo úbožiaci ju nijako nezaujímali. Zbehla z tribúny a pridala sa k chrabromilskému spevu. 

Weasley je náš kráľ,
Weasley je náš kráľ,
gól mu nik nedal,
Weasley je náš kráľ! 

Weasley chytí každý gól,
k poháru nás doviedol!
Chrabromil ti ďakuje! 
Weasley je náš kráľ! 

Weasley je náš kráľ, 
Weasley je náš kráľ,
všetky lopty pochytal, 
Weasley je náš kráľ!

   Rada by Ronovi zagratulovala, no Dracova ruka ju zastavila. Odtiahol ju od Chrabromilčanov a dal jej dlhé kázanie o tom, že by sa z ich výhry nemala radovať. No Astrid, od prírody tvrdohlavá a mierne flegmatická, prešla jeho kázanie mávnutím ruky.
   ,,Poďme dnu. Bolia ma nohy, chcem si sadnúť," Poškrabala sa na zátylku a zamierila späť k hradu. Draco si len povzdychol a poslušne za ňou cupital.
   Prešli už tri mesiace odkedy madam Pomfreyová oznámila Astrid, že je tehotná. Bruško už mala väčšie a zaguľatené. O to viac pozornosti a starostlivosti sa dočkala od Draca. Div, že ju nenosil na rukách. Pomaly jej ani nedovolil, aby čarovala. A keby Astrid ešte chodila na stretnutia smrťožrútov alebo porady Fénixovho rádu, ani tam by ju nepúšťal. A ju to tešilo. Nikdy predtým k nej nebol tak milý. Bol krotký a poslúchal ju, dokonca viacmenej nechal Harryho a jeho priateľov na pokoji, pokúšal sa im vyhýbať. Život sa jej razom zdal byť jednoduchý. Lenže to by na jej pleciach nemohli byť osudy mnohých ľudí. A medzi nimi aj ten Dracov.
   Zaujímalo ju, čo má Voldemort v pláne s mladým Malfoyom. Chcela vedieť, prečo bol pre Pána Zla tak dôležitý, že z nej spravil jeho osobnú ochranku. Rovnako ju však ťažila skutočnosť, že otec jej dieťaťa netuší o jeho existencii.

   Sedela v spoločenskej miestnosti. Na jej pleci sedela plamienka driemavá a nakúkala do pergamenu, na ktorý Astrid brkom škrabala dlhú správu. Na zemi vedľa nej už ležalo veľa pokrčených kusov pergamenu a aj na tomto bolo niekoľko preškrtaných viet. Frustrovanie si povzdychla, pokrčila pergamen a hodila na kopu pri kresle. 
   ,,Povedz mi, Yashicca, čo mu mám napísať? Poraď mi," Pohladila sovu po hlave a uprela na ňu zúfalý pohľad. Snažila sa nájsť tie správne slová. Slová, ktorými by mohla Siriusovi všetko vysvetliť. Bolo to tak ťažké. Príliš ťažké. Malo to snáď rovnakú váhu ako bremeno, ktoré ona aj celý Fénixov rád niesli na pleciach. Vzala do ruky nový kus pergamenu, posledný. Dôkladne si premyslela ako chce začať, až potom začala písať. 

Drahý Smrkáč,
dlho sme sa nevideli, čo povieš? Chýbaš mi. Ale ako sa už k tebe dostalo, mám isté zdravotné problémy. Vlastne, kvôli nim ti píšem tento list. Zdravotné problémy, to je naozaj škaredá dvojica slov. Predovšetkým ak sa hovorí o dieťati. Áno, čítaš správne. Som tehotná. V tú februárovú noc, no. Vieš predsa, čo sa dialo. Otehotnela som. Čakám tvoje dieťa. Chcela som ti to povedať skôr, ale bála som sa. Viem, že tento list nestojí za nič, ale je to asi desiaty pergamen na ktorý píšem a je posledný, ktorý mi ostal, takže... Hej. Nejak tak. Dúfam, že ťa uvidím čo najskôr. Asi to bude znieť hlúpo, ale až toto všetko skončí chcem, aby sme boli rodina. Ty, ja, naše dieťa, moja prvá dcéra a Harry. Len my piati v tvojom veľkom dome, spolu s Hrdozobcom a Kreacherom. Nieje to pekná predstava? Veľmi mi chýbaš. Onedlho sa uvidíme. 

S láskou, tvoja Nórska líška. 

   Znovu očami prebehla text, skontrolovala, či niekde nie sú chyby a už po desiaty krát krútila hlavou nad nezmyslami, ktoré napísala. Nemala však na výber. Skrútila pergamen a zviazala ho zelenou stuhou. Plamienka zoskočila z Astridinho ramena na jej kolená a nechala si pripevniť pergamen na nohu. Astrid vstala, so sovou na ramene zamierila do svojej izby. Ešte pred tým hodila pokrčené pergameny do ohňa v krbe. V izbe otvorila okno, vzala sovu do ruky a zahľadela sa do jej múdrych očí. 
   ,,Leť čo najrýchlejšie. Odovzdaj to iba jemu. Ak ti niekto bude chcieť ten list vziať, vyškráb mu oči a doďob mu ruky. A keď Smrkáčovi bude trvať priveľmi dlho, kým odpíše, otravuj ho až kým ti na nohu nepripevní odpoveď. Ale moc ho nezraň," Zasmiala sa a pohladila ju po hlavičke. ,,Veľa šťastia, Yashicca."
   Sova ju slabo ďobla do palca, zamávala krídlami a vzlietla. Astrid sledovala plamienku ako sa vzďaľuje, ako klesá a mizne v Zakázanom lese. Múdra sova, pomyslela si čarodejnice a odvrátila sa od okna. Konečne to mala z krku. Úprimne sa desila Siriusovej odpovede. Keď sa dozvedel, že jej dcéru Zosmu poslala do Rumunska, naozaj zúril. Kto vie ako zareaguje teraz keď sa dozvie, že mu niekoľko mesiacov zatajovala, že s ním čaká dieťa. S povzdychom si prehrabla vlasy a vydala sa preč. Teraz musí hlavne nájsť Draca. Ešte s ním musí prejsť pár vecí ohľadom VČÚ, veď už sú doslova za rohom. Dvoma prstami si pomasírovala spánky, nepríjemne jej v nich dunelo. Každým dňom bola unavenejšia a neustála starostlivosť o Draca ju vyčerpávala ešte viac. Sťažka šliapala po schodoch do chlapčenských spální. Nespomínala si, že by ju niekedy nohy boleli tak ako teraz. Pretrela si unavené oči a zaklopala na dvere jeho izby. Keď sa neozvala žiadna odpoveď, znovu zaklopala. Stále ticho. Siahla po kľučke, lenže v tom sa dvere prudko otvorili a pred ňou stál Draco len v spodnom prádle, s uterákom okolo krku a z mokrých vlasov mu voda kvapkala na zem. Chvíľu na ňu nechápavo pozeral, následne očervenel a zmizol od dverí, akoby tam nikdy nebol. Astrid sa len zachiochotala ako školáčka a vošla. Sledovala ho, ako si rýchlo oblieka nohavice a naťahuje tričko, uterákom sa pokúša vysušiť si vlasy a popri tom si sadá na posteľ.
   ,,Ukáž," Postavila sa pred neho, vzala uterák do rúk a začala mu šúchať vlasy. ,,Čo ťa viedlo k tomu osprchovať sa uprostred dňa?"
   ,,Nevedel som, že na sprchu potrebujem špeciálny dôvod," Zamrmlal. Slabo ju pleskol po ruke a keď pustila uterák, hodil ho na posteľ a prehrabol si stále vlhké vlasy. ,,A čo teba viedlo k tomu, aby si mi vyklopávala na dvere? Vyletel som z tej sprchy, akoby horelo."
   Pretočila očami a dlaňou ho slabo buchla po čele. Hodil na ňu vyčítavý pohľad, následne ju objal okolo pása a priložil ucho k jej rastúcemu brušku.
   ,,Ešte nič moc cítiť nebudeš. A už vôbec nebudeš nič počuť. Onedlho budem v piatom mesiaci, dieťatko by sa už malo trošku viac hýbať, ale neviem, či niečo ucítiš," Pohladila Draca po vlasoch a usmiala sa. Nevedela, čo v tomto plavovlasom chlapcovi vidí. Nevedela, či je jej bratom, synom alebo dokonca mužom. V niektorých chvíľach sa správal ako každá z týchto osôb.
   ,,Nevadí. Smiem... Smiem byť pri tom?"
   ,,Pri čom? Pri pôrode?" Prekvapene naňho pozrela, potom sa začala smiať. ,,Nemyslím si, že je to zrovna pekný pohľad. A tiež si nemyslím, že by si zvládol byť pri mne."
   ,,Zvládol! Zvládol by som to," Zamračil sa, no neprestal sa tisnúť k jej brušku.
   ,,Môžeš tam byť, ale počkáš vonku, dobre? Sľubujem, že okrem mňa, Siriusa a doktorov budeš prvý, kto to dieťa uvidí. Chcem ťa o niečo požiadať, Draco," Chytila ho za bradu a nadvihla mu tvár, aby sa jej pozeral do očí. ,,Chcem aby si bol jeho krstný otec. Viem, že ak by som toto všetko neprežila, ty sa cez to určite dostaneš. A verím, že to dieťa ochrániš."
   ,,O čom to hovoríš? Prežiješ. Určite prežiješ," Čelom sa oprel o jej bruško a Astrid cítila, ako sa rozochvel pod náporom potláčaných vzlykov. ,,Prežiješ a budeš mať veľkú rodinu. A budeš ku mne chodiť stále na návštevy. Môže prísť aj Black."
   Zasmiala sa na jeho slovách.
   ,,Vážne? Môže prísť aj Black? Si skutočne dobrosrdečný dráčik."
   Pretočil očami, pokrútil nad tým hlavou a zvalil sa na posteľ. Spomínal si na prvý rok na Rokforte, keď takto ležal na posteli a pokúšal sa nohami dosiahnuť na podlahu. Márne. Dnes sa ani nemusel pokúšať. Trochu si želal vrátiť sa do toho roku, keď jedinou jeho starosťou bolo dosiahnuť z vysokej postele na drevenú podlahu. 
   ,,Posuň sa trochu, bolia ma nohy. Nieje jednoduché niesť v sebe dieťa. Vieš si predstaviť, aké ťažké môže byť?" S menšími ťažkosťami sa posadila na posteľ vedľa neho, keď sa veľmi neochotne posunul o pár centimetrov nabok. 
   ,,Neviem," Priznal po chvíli ticha. 
   ,,Ani ja. Ale vedia byť veľké a ťažké. Tak buď trochu ohľaduplný," Pohladila ho po vlhkých vlasoch a pár pramienkov mu dala preč z tváre. ,,Si veľmi pekný chlapec, Draco. Asi to máte v krvi. Tie bledé jemné tváričky, plavé vlasy a krásne sivé oči. Tvoj otec bol za mladi rovnako pekný. Som si istá, že ak budeš mať syna, bude tiež tak krásny. Ale tiež sa u vás dedí veľmi škaredá vlastnosť." 
   ,,Aká? Vernosť Temnému pánovi?" 
   ,,Nevtipkuj o takýchto veciach, na to si ešte primladý. Až budeš mať toľko čo ja a budeš mať Znamenie zla na ruke tak dlho ako ja, pokojne sa mu vysmej do tváre. Ale teraz ešte nie," Úsmev, ktorý doteraz sídlil na jej tvári, zmizol. ,,Nie, toto som nemyslela. Všetci ste zbabelci. Nebuď zbabelec, Draco. Prosím. Buď odvážny, vzopri sa ľuďom, s ktorými nesúhlasíš. Vzopri sa Voldemortovi. Bude po tebe chcieť hrozné veci. Sľúb mi, že nebudeš zbabelec." 
   Neodpovedal. Nevedel, čo by jej na to mal odpovedať. Mal jej to snáď sľúbiť? Nedokázal to. Bál sa toho, čo príde s priazňou Temného pána. Nemohol by mu však vzdorovať. Preto jej nemohol sľúbiť, že nebude zbabelec. Vrhol na ňu ľútostivý pohľad, ktorý sa pokúšal ukryť za úsmev. Postavil sa a svoje voľné nohavice a vyťahané tričko zamenil za školskú uniformu. 
   ,,Poď, pôjdeme sa najesť. Už je čas obedovať," Pomohol jej vstať a po jej boku zamieril do Veľkej siene. 

   Prišiel jún. Človek by čakal, že to pre študentov bude úľava. Učitelia už nebudú tak prísni, žiaci budú mať viac voľného času. Opak bol pravdou. Piatakov totiž dohnali skúšky VČÚ. Profesori im síce nedávali domáce úlohy, no hodiny sa točili okolo rovnakých tém, ktoré sa podľa nich mohli objaviť na skúškach. Stres z Vynikajúcej čarodejníckej úrovne doliehal na žiakov ako záhadná epidémia. Niektorí to nezvládali a odpadávali, nemocničné krídlo školy bolo plné takýchto študentov. Zdalo sa však, že Draco si tým neláme hlavu. Očividne našiel spôsob ako sa odviazať a zbaviť sa stresu. Začal totiž stresovať ostatných.
   ,,Jasné, že nejde o to, čo viete, ide o to, koho poznáte. Otec sa už roky kamaráti so šéfkou Čarodejníckej skúšobnej rady - starou Griseldou Marchbanksovou - chodievala k nám na večere a tak..."
   Astrid mu jednou rukou zapchala ústa, druhou ho uštipla do ramena. Nehodlala mu tolerovať, že zbytočne vyvoláva paniku. Ešte k tomu pred hodinou elixírov. Akoby piataci aj bez toho nemali dosť starostí. Skúšky VČÚ mali byť už za pár dní. To tiež podporilo čierny trh medzi siedmakmi a piatakmi. Astrid s radosťou spomínala na svoje študentské roky, kedy ona a jej priatelia predávali tieto vecičky, bez ohľadu na to, či boli piataci alebo siedmaci. Aj v nižších ročníkoch si takto radi zarobili a keďže Holly bola znalec v elixíroch, vždy predávali podvrhy, ktoré by nijako neublížili. Keď si však Crabbe s Goylom chceli od nejakého siedmaka kúpiť dračí pazúr v prášku, veľmi rýchlo im to zarazila. Nebolo ťažké zistiť, že je to len sušený trus černožienok, veľmi nebezpečný. 
   Študenti onedlho dostali rozpis skúšok a podrobnosti postupu na VČÚ. Skúšky boli rozdelené do dvoch týždňov, dopoludnia písomné skúšky, popoludní praktické. Najhoršia sa jej zdala praktická skúška z astronómie, keďže sa mala konať v noci a Astrid ani z ďaleka nemal chuť vstávať, aby tam mohla Draca sprevádzať. 

   O pár dní sa objavili skúšajúci a nastal deň skúšok. Večer predtým Astrid s Dracom opakovala niektoré zaklínadlá, dejiny mágie aj čarovné tvory. Dlho do noci menili šálky na rôzne iné predmety, hovorili o testraloch, dokonca sa ho pokúšala naučiť vyčarovať patronusa, avšak to sa jej nepodarilo. Okolo polnoci nakoniec Draco zaspal a Astrid sa odobrala do svojej izby. 
   Po raňajkách piataci a siedmaci museli byť vo vstupnej hale, očakávať, kým ich po triedach zavolajú, aby sa mohli vrátiť do Veľkej siene. Bola rovnaká ako si ju pamätala zo svojich skúšok. Množstvo stolíkov bolo otočených k učiteľskému stolu na konci siene, za ktorým stála profesorka McGonaganllová. Keď sa všetci usadili a stíchli, povedala: ,,Môžete začať," a na stole pred sebou obrátila obrovské presýpacie hodiny. Vedľa nich ležali aj rezervné brká, fľašky s atramentom a zvitky pergamenu. Astrid mala písny zákaz zdržiavať sa v Dracovej blízkosti, aby mu nemohla pomáhať. A tak sedela pri profesorke McGonagallovej. Tak moc sa s ňou chcela porozprávať, chcela zaspomínať na svoje študentské časy, za všetko jej znovu poďakovať, tak ako to urobila v posledný deň svojho siedmeho ročníku. Avšak nemohla. Rušila by tým piatakov. A tak mlčala a hľadela na žiakov, počúvala škrabot bŕk na pergamen a spomínala. 
   Počas obedu bola Veľká sieň vo svojej zvyčajnej podobe. Astrid naposledy opakovala s Dracom niektoré zaklínadlá, popri tom len s ťažkosťami stíhala jesť. Jej hlad ju momentálne vôbec nezaujímal. Podstatnejšie pre ňu bolo, aby Draco praktickú skúšku zvládol na výbornú. Po obede boli študenti zahnaný do malej miestnosti pri Veľkej sieni, kde čakali, kým ich zavolajú na praktickú skúšku. Študentov volali po malých skupinkách podľa abecedy, miestnosť vyplňovalo tiché hundranie zariekadiel. Študenti sa rozdelili pomedzi skúšajúcich, mladému Malfoyovi sa ušla samotná Marchbanksová. Nie len, že Astrid nemohla byť pri Dracovi, musela stáť pri starej čarodejnici a tá jej dokonca vzala prútik, pre istotu. 
   ,,Skúšala som vás, drahá. Viem, čoho ste schopná, dokonca aj bez prútiku. Varujem vás, slečna Shafiq. Nepomáhajte mu," Dohovárala jej profesorka Marchbanksová.
   ,,Nebojte sa, pani profesorka. Tuto mladý Malfoy je veľmi nadaný. Nepotrebuje moju pomoc,"m Uisťovala ju Astrid, pri čom pohľadom prebodávala Pottera, ktorý sa zrovna veľmi neochotne odovzdal do rúk profesora Toftyho. Aj keď Harry očividne niečo skazil, Astrid usúdila, že skončil veľmi dobre. A Draco podľa nej skončil na výbornú, avšak ona bola zaujatá. 

   Ďalší deň prebiehal rovnako ako ten predošlý. Ryšavá čarodejnica si bola istá, že ak to Dracovi ďalej pôjde takto ľahko, určite skončí s výbornými výsledkami. Streda bola dňom skúšok z Herbológie a štvrtok priniesol Obranu proti čiernej mágii. Spokojne sledovala, ako Draco bravúrne zvláda všetky čary, i keď písomným testom si až tak istá nebola. Občas sa síce pri praktickej časti sekol, avšak aj tak to zvládol naozaj dobre. Trochu ju dopálilo, keď zistila, že Harry dostal body navyše za vyčarovanie patronusa, no tento nával hnevu z nej rýchlo vyprchal. Bola rada, že je Harry tak šikovný. Skutočne bol synom svojho otca. Piatočné popoludnie prinieslo skúšku z Elixírov. Tu si bola čarodejnica istá, že Malfoy skúšku zvládne mávnutím ruky. Ďalší týždeň prišiel s utorkovou skúškou zo Starostlivosti o čarovné tvory a teoretická skúška z astronómie v stredu ráno. Astrid si takmer obhrýzala nechty zo stresu. Vedela, že v týchto veciach je Draco trochu slabší. Div, že si vlasy od strachu nevytrhala. O pol jedenástej večer chtiac-nechtiac musela vstať z vyhriatej postele. Obliekla sa, vlasov sa ani nechytila, aj tak by to bolo márne a šla prebudiť Draca. Keď ho objavila ponoreného v knihách, na pár sekúnd zmrzla a s otvorenými ústami ostala stáť vo dverách.
   ,,Zavri ústa, Astrid, vletí ti do nich mucha," Zodvihol pohľad od knihy a s unaveným úsmevom sa na ňu otočil. 
   ,,Prepáč, trochu ma prekvapilo, že sám študuješ. Ach, znovu sa ospravedlňujem. Hovorím, akoby som ťa nikdy nevidela vziať knihu do rúk bez donútenia," Snažila sa byť čo najtichšie, lebo Dracovi spolubývajúci ešte odfukovali. Podišla k posteli a vzala do ruky jednu z kníh. ,,Nemali by sme ich zobudiť?" 
   Draco sa len uchechtol. Onedlho ich však predsa len budil. Chlapci, síce veľmi neochotne, vstali a pripravili sa na skúšku. O jedenástej už stáli na vrchole Astronomickej veže. Bola krásna noc, bez jediného mraku, ideálna na pozorovanie hviezd. Po úvodných slovách profesorky Marchbanksovej mohli študenti začať. Profesorka Marchbansková s profesorom Toftym prechádzali pomedzi nich, sledovali, ako zakresľujú presné polohy pozorovaných hviezd a planét. Astrid, aby nerušila Draca ani ostatných študentov, v tichosti pozorovala nočnú oblohu a pozemky školy. Čas jej ubiehal celkom pomaly, ale vôbec sa na to nesťažovala. Mohla prejsť už hodina, svetlá hradu postupne zhasínali, ticho noci vypĺňal len škrabot množstva bŕk. Záblesk svetla, ktorý do tejto krásnej tmy rozhodne nepatril, prilákal jej pohľad a tak sa Astrid presunula bližšie k Harrymu, keďže odtiaľ sa to dalo lepšie vidieť. Videla niekoľko tieňov pohybujúcich sa po tráve, svetlo zhaslo a všetko sa znovu ponorilo do mora tmy. Mesačné svetlo však bolo dostatočne silné na to, aby videla pol tucta postáv kráčajúcich po trávniku. Medzi osobami spoznala Umbridgeovú. To jej úplne stačilo na to, aby sa s tichým ospravedlnením zvrtla na päte a zmizla z Astronomickej veže ako víchor. Aj napriek závažiu v jej bruchu a bolesti v nohách, pokúšala sa dostať na pozemky čo najrýchlejšie. Keď začula takmer neľudský rev, trhlo ňou a na chvíľu zastala. Razom však pokračovala vo svojej ceste. Astronomická veža bola najvyššou na Rokforte, zaberie jej dosť času, kým sa dostane dole. Keď sa Astrid konečne dostala na pozemky školy, rozzúrený Hagrid už stál vonku zo svojej chalupy a šestica doňho strieľala tenké červené pásiky svetla v snahe omráčiť ho. Niekde pred sebou uvidela ďalšiu osobu, zdalo sa jej, že je to profesorka McGonagallová. Krik a lomoz sa ozývali celou školou. 
   ,,Ako sa opovažujete! Ako sa opovažujete!" Profesorka bežala. Astrid sa pokúšala bežať za ňou, zastaviť ju, než sa jej niečo stane. ,,Nechajte ho na pokoji! Prestaňte, hovorím! Prečo ste ho napadli? On nič neurobil, nič, čo by vás oprávňovalo na taký..." 
   Astrid vykríkla, z časti od strachu z časti od zlosti. Profesorku zasiahli štyri omračovacie zaklínadlá. 
   ,,Profesorka! Profesorka McGonagallová! Minerva, pri Merlinovej brade!" Astrid s ťažkosťami pribehla až k nehybnej profesorke a pokúšala sa ju prebudiť, no tá sa ani nehla. 
   ,,ZBABELCI!" reval Hagrid a jeho hlas sa jasne niesol po celom areály a na hrade sa rozsvietilo niekoľko svetiel. ,,PREKLIATY ZBABELCI! TU MÁTE... A TU MÁTE..." 
   Hagrid sa zaháňal na najbližších útočníkov. Následne sa zohol, vzal do náruče nehybného Tesáka, prehodil si ho cez plece a očividne sa chystal na útek. 
   ,,Chyťte ho, chyťte ho!" Vrieskala Umbridgeová. Astrid očervenela od zlosti, v ušiach jej hučalo. Vstala, so zúrivým pohľadom prebodávala zvyšnú trojicu. Okolo nej začal prúdiť čierny dym, nohy sa jej v ňom stratili a pomaly mizlo celé jej telo. Siahla za opasok po prútik a mávla ním k trojici. 
   ,,Cruc-" Kliatba, ktorú sa chystala vrhnúť, zanikla v ohlušujúcom tichu, keď ju zasiahlo omračovacie kúzlo a Astrid padla k zemi. Posledné, čo počula bolo ako Draco kričí jej meno.