V jedno pondelňajšie ráno sa chrabromilský stôl prehýbal nie pod váhou jedla, ale pod váhou mnohých sov, ktoré prilietali a sadali okolo Harryho Pottera.
   ,,Och, ten Potter sa zase predvádza," Zasyčal Draco a nenávistným pohľadom sledoval Harryho a jeho priateľov.
   ,,Zaujímalo by ma, čo také sa stalo, že mu píše toľko ľudí," Astrid sedela bokom ku stolu, jednou rukou sa oň opierala, očami skúmala každú jednu sovu, či nejakú z nich nespozná. Žiadna jej však neprišla známa. Chystala sa otočiť späť k slizolinskému stolu, keď si všimla, ako sa Harry natiahol a spomedzi sov vytiahol myšiarku ušatú, ktorá mala dlhý valcovitý balíček. Všimla si, že ten balíček bol zvinutý výtlačok Sršňa. Trochu privrela oči, pokúšala sa zaostriť, no nebolo jej to nič platné. Chcela vedieť, čo sa to tam deje a tak znova bez Harryho dovolenia, vnikla do jeho mysle.

HARRY POTTER KONEČNE PREHOVORIL!

PRAVDA O TOM-KOHO-NETREBA-MENOVAŤ

A O NOCI, KEĎ VIDEL JEHO NÁVRAT

   Astrid sa rozšírili zreničky a nemo otvorila ústa. Och, Harry, čo si to urobil? Mala o neho strach. A o Lunu a jej otca Xenophiliusa Lovegooda tiež. Aj napriek svojim obavám len v tichosti pozorovala partiu detí, ako otvárajú listy a nahlas ich čítajú. Keď započula, ako Harrymu jedna čarodejnica v liste odporúča šokové zaklínadlá u svätého Munga, musela sa usmiať. Avšak akonáhle sa do jej zorného poľa dostala Dolores Umbridgeová, úsmev z jej tváre razom zmizol.
   ,,Čo sa to tu deje?" Ozval sa falošne milý dievčenský hlas. Profesorka sa postavila za Freda a Lunu. ,,Prečo ste dostali všetky tie listy, pán Potter?"
   ,,To je teraz zločin?" Spýtal sa Fred nahlas. ,,Dostávať poštu?"
   ,,Dávajte si pozor, pán Weasley, inak vás budem musieť nechať po škole," Pohrozila Umbridgeová. ,,No tak, pán Potter?"
   ,,Píšu mi rôzni ľudia, lebo som poskytol interview o tom, čo sa mi stalo vlani v júni," Odpovedal jej Harry po chvíli váhania.
   Umbridgeová po jeho slovách zodvihla zrak a svojimi žabacími očami prebodávala Dumbledora.
   ,,Interview?" Zopakovala Umbridgeová a hlas mala tenší a piskľavejší než zvyčajne. ,,Ako to myslíte?"
   ,,Myslím to tak, že novinárka mi kládla otázky a ja som na ne odpovedal," Povedal Harry. ,,Tuto..."
   Hodil jej výtlačok Sršňa. Sotva ho chytila, zbledla snáď ešte viac a na tvári sa jej zjavili fialové fľaky.
   ,,Kedy ste to urobili?" Spýtala sa a hlas sa jej trochu triasol.
   ,,Posledný víkend v Rokville," Odpovedal Harry.
   Astrid videla, ako Umbridgeová zúri. Zaprela sa rukou do stolu a trochu sa nadvihla, siahla si za opasok a voľnou rukou zovrela svoj prútik, pripravená zasiahnuť, ak by to bolo potrebné. Ignorovala Dracov pohľad, v ktorom sa odrážal nesúhlas s jej konaním.
   ,,Vy už na nijaký výlet nepôjdete, pán Potter," Zašepkala, no Astrid to aj tak počula, keďže sa jej vŕtala v mysli. ,,Ako ste sa opovážili... ako ste mohli..." Zhlboka sa nadýchla. ,,Znova a znova som sa pokúšala odnaučiť vás klamať. Zrejme ste si to poučenie neosvojili. Strhávam Chrabromilu päťdesiat bodov a máte ďalší týždeň po škole."
   Pritískajúc si časopis na prsia odišla vyprevádzaná pohľadmi mnohých študentov.

   Dopoludnia po celej škole, nielen na oznamovacích tabuliach fakúlt, ale aj na chodbách a v triedach viseli oznamy:

VRCHNÝ INKVIZÍTOR OZNAMUJE,

že každý študent, u ktorého sa nájde časopis Sršeň, bude vylúčený!

Vyššie uvedené je v súlade s Dekrétom o vzdelávaní číslo dvadsaťsedem.

Podpísala: Dolores Jane Umbridgeová, vrchný inkvizítor

   Bola si istá, že po tomto Dekréte budú všetci študenti chcieť vedieť, čo sa v Sršňovi píše. A nemýlila sa. V soviarni narazila na skupinu žiakov z rôznych fakúlt a podarilo sa jej postrehnúť, že všetci posielajú svoje sovy po výtlačok Sršňa. Pravdepodobne si nestihli uchmatnúť niektorí z výtlačkov, ktoré pri sebe mala Luna.
   Všimla si, že Umbridgeová chodila po škole, náhodne zastavovala študentov a kontrolovala im knihy, brašne aj vrecká. Sršeň bol však pred ňou ukrytý pomocou rôznych zaklínadiel. Ešte v to popoludnie jej sova priniesla jeden výtlačok Sršňa.
   Profesorka Umbridgeová zúrila, keď ju prichytila ako stojí na chodbe, opiera sa o stenu a číta si Sršňa, akoby sa nič nedialo.
   ,,Prepáčte, pani profesorka, ale ja nie som študentkou tejto školy. Na mňa sa zákaz o vlastníctve časopisu Sršeň nevzťahuje," Odbila ju jednoducho a pokračovala v čítaní. Umbridgeová zbledla, no nič jej na to nepovedala, iba sa zvrtla na opätku a odišla.
   Väčšinu popoludnia však strávila v knižnici so svojim zverencom a jeho priateľmi. Draco zúril, keď si prečítal jej výtlačok Sršňa. Harry pomedzi smrťožrútmi totiž spomenul Luciusa Malfoya aj Crabbovho a Goylovho otca. Keď si všimli Harryho, ako sa prehrabáva v policiach a hľadá nejakú knihu, Goyle začal hrozivo pukať hánkami a Draco niečo šepkal Crabbovi, nepostrehla však, čo mu vravel.

   Druhý deň sa vďaka Dennému Prorokovi dozvedela, že jeden z členov Fénixovho rádu bol zatknutý a poslaný do Azkabanu. Nechápala, prečo sa Sturgis Podmore pokúšal vlámať na Ministerstvo mágie, no bola si istá, že za to môže niektorý zo smrťožrútov.

   O dva týždne neskôr sedela za slizolinským stolom a večerala, keď sa ozval ženský krik a takmer všetci študenti sa ihneď zodvihli a hrnuli za zvukom. Položila príbor na tanier, pomaly ho od seba odsunula a vstala, akoby úplne normálne dovečerala, i keď ju na tanieri ešte čakal kus kuracieho mäsa a takmer polovica pečených zemiakov, ktoré si predtým naložila. Niekoľkými dlhými krokmi prekonala vzdialenosť medzi miestom, kde sedela a dverami Veľkej siene. Zastavila sa, otočila na Draca, ktorý len neochotne vstal a keď si bola istá, že ju nasleduje, rovnako ako študenti aj ona sa vydala za zdrojom tých zvukov. Vo vstupnej hale sa zo študentov utvoril veľký kruh. Pretlačila sa pomedzi niekoľkých študentov dopredu až sa ocitla na vnútornom okraji kruhu. So značným znechuteným sledovala scénu pred ňou.
   V strede vstupnej haly stála profesorka Trelawneyová s prútikom v jednej a prázdnou fľašou sherry v druhej ruke a vyzerala, akoby načisto zošalela. Vlasy jej trčali na všetky strany, okuliare mala nakrivo, nespočetné šály jej viseli z pliec. Na dlážke vedľa nej stáli dva veľké kufre. Astrid so záujmom otočila hlavu smerom, kam hľadela profesorka veštenia a prišlo jej značne nevoľno, keď si všimla profesorku Umbridgeovú stáť pod schodiskom.
   ,,Nie!" Škriekala profesorka Trelawneyová. ,,To nie je možné... to nemôže... odmietam to prijať!"
   ,,Nečakali ste, že to príde?" Klokotal vysoký dievčenský hlas a znel bezohľadne a pobavene. ,,Hoci neviete predpovedať ani len to zajtrajšie počasie, určite ste si museli uvedomiť, že váš žalostný výkon na mojich inšpekciách, ktorý sa vôbec nezlepšoval, nevyhnutne podmieni vaše prepustenie?"
   S každý ďalším slovom tejto ropuchy, Astridina tvár čoraz viac naberala červenú farbu a mračila sa tak, že jej obočie takmer tvorilo jednu ryšavú linku.
   ,,Vy ne-nemôžete!" Zavýjala profesorka Trelawneyová a z očí jej prúdom tiekli slzy. ,,Ne-ne-nemôžete ma vyhodiť! Bola som tu šestnásť rokov! Ro-Rokfort je môj domov!"
   ,,Bol to váš domov," Zatrilkovala profesorka Umbridgeová a Astrid prešla nová vlna zlosti, keď sa na žabacej tvári rozliala radosť pri pohľade na zničenú profesorku Trelawneyovú, ,,až do chvíle, kým pred hodinou minister mágie nepodpísal váš prepúšťací dekrét. A teraz láskavo odíďte z tejto haly. Privádzate nás do rozpakov."
   ,,Och, jedná osoba, ktorá tu niekoho privádza do rozpakov ste vy," Vyprskla rozzúrená Astrid a spravila krok vpred. Chystala sa ešte niečo povedať, no zahryzla si do jazyka a sledovala profesorku McGonagallovú. Vyšla spomedzi divákov, zamierila k profesorke Trelawneyovej, potľapkala ju po chrbte a vytiahla si z habitu veľkú vreckovku.
   ,,Tu máte, Sybila, upokojte sa... vysmrkajte sa... nie je to až také zlé, ako si myslíte... nemusíte odísť z Rokfortu..."
   ,,Ó, vážne, pani profesorka?" Strašným hlasom sa ozvala Umbridgeová a podišla bližšie. Astrid automaticky siahla pod svoj plášť a zovrela svoj prútik. ,,A kto vás oprávnil toto tvrdiť?"
   ,,Ja," Ozval sa hlboký hlas a dubové dvere sa otvorili. Astrid sa zvrtla a zahľadela sa na Dumbledora, ktorý sa zjavil vo vchode. Spustila ruku z prútika a s víťazným úsmevom sa otočila späť k Umbridgeovej.
   Dumbledore nechal dvere dokorán otvorené, pristúpil k uslzenej Sybile a znechutenej Minerve.
   ,,Vy, pán profesor?" Umbridgeová sa mimoriadne nepekne zasmiala. ,,Obávam sa, že nechápete situáciu. Mám tuto..." Vytiahla z habitu zvitok pergamenu, ,,prepúšťací dekrét, ktorý som podpísala ja sama a minister mágie. Podľa ustanovení Dekrétu o vzdelávaní číslo dvadsaťtri má vrchný inkvizítor Rokfortu právomoc vykonávať inšpekcie, podmienečne prepustiť a definitívne prepustiť každého učiteľa, ktorý podľa jeho - teda vlastne môjho - názoru nedosahuje úroveň požadovanú Ministerstvom mágie. Rozhodla som, že profesorka Trelawneyová predpísané podmienky nespĺňa. Prepustila som ju."
   ,,Pche! Ukáže mi dekrét, v ktorom máte napísané, že len tak hocikoho môžte vyhnať z Rokfrotu vy jedna..." Oborila sa na ňu Astrid a nebyť Dumbledora, ktorý sa na ňu pozrel skrz polmesiačikové okuliare, pravdepodobne by profesorke Umbridgeovej povedala všelijaké nepekné veci.
   ,,Máte, samozrejme, celkom pravdu, pani profesorka. Ako vrchný inkvizítor máte plné právo prepustiť mojich učiteľov. Nemáte však oprávnenie vyhnať ich z hradu. Obávam sa, že táto právomoc," Pokračoval a zdvorilo sa uklonil, ,,stále spočíva v rukách riaditeľa, a ja si želám, aby pani profesorka Trelawneyová naďalej bývala v Rokforte."
   ,,Nie - nie, ja pô-pôjdem, pán Dumbledore! Ja... opustím Rokfort a pôjdem hľadať šťa-šťastie niekde inde!"
   ,,Nie," Prísne povedal Dumbledore. ,,Želám si, aby ste zostali, Sybila."
   Astrid to viac nezaujímalo. Zvrtla sa na päte a chcela sa pretlačiť pomedzi študentov, no zastala uprostred kroku.
   ,,A čo urobíte," Spytovala sa šeptom Umbridgeová, i keď sa to rozliehalo po celej vstupnej hale, ,,keď vymenujem nového učiteľa veštenia a bude potrebovať jej byt?"
   ,,Och, to nebude problém," Milo odpovedal Dumbledore. ,,Viete, ja som už našiel nového učiteľa veštenia a on uprednostňuje byt na prízemí."
   ,,Vy ste našli...?" Zaškriekala Umbridgeová. ,,Vy ste našli? Môžem vám pripomenúť, Dumbledore, že podľa Dekrétu o vzdelávaní číslo dvadsaťdva..."
   ,,Ministerstvo má právo vymenovať vhodného kandidáta iba v prípade, ak takého riaditeľ nedokáže nájsť," Dokončil Dumbledore. ,,A som rád, že v tomto prípade som bol úspešný. Môžem vás predstaviť?"
   Astrid sa pri dupote kopýt strhla a prudko obrátila k otvoreným dverám. Z nočnej hmly, ktorá cez ne prenikala dnu sa vynorila hlava, ktorú lemovali plavé vlasy a žiarili z nej podivuhodne modré oči. Hlava a hruď človeka na tele zlatého koňa ju najprv zmiatli, no po chvíli v ňom spoznala starého známeho.
   ,,Toto je Firenze," Veselo oznamoval Dumbledore omráčenej Umbridgeovej. ,,Myslím, že vám bude vyhovovať."
   Astrid sa nahlas rozosmiala, keď si spomenula na nenávisť profesorky smerovanú na krížencov. Keď konečne upokojila svoj smiech, otočila sa u kentaurovi, jednu ruku ukryla za svojim chrbtom, druhú si priložila na hrudník a hlboko sa uklonila. To isté zopakovala aj smerom ku Dumbledorovi. Na profesorku Obrany proti čiernej mágii len vrhla znechutený pohľad, prepchala sa pomedzi študentov a zmizla v dave.