Po incidente na zahájení metlobalovej sezóny, Astrid celé dni nevyšla z izby. Nikto vlastne nevedel, či v tej izbe vôbec je. Dievčatá zo Slizolinu sa o ňu nezaujímali a chlapci do dievčenských spální nesmeli. A keď Pansy Parkinsonová na Dracovu žiadosť klopala na dvere Astridinej izby a následne sa pokúšala dostať dnu zistila, že dvere sú zamknuté zvláštnym kúzlom, ktoré ani Alohomora neprelomí. Keď sa konečne objavila, oko jej zdobila fialovo-modrá modrina, spodnú peru mala roztrhnutú, rovnako tak obočie a pri nose mala ešte trochu zaschnutej krvi. Okolo zápästí mala modriny rovnakej farby ako pod okom. Vyzeralo to, akoby bola pred tým zviazaná. Rovnakú modrinu mala aj okolo krku, akoby ju niekto škrtil. Možno mala zviazané ruky aj krk, aby mala ťažšiu možnosť pohybu, ale to Draco nevedel.
,,Čo sa ti stalo?" Znova sa o ňu strachoval. Musela sa pousmiať, aj keď ju ten úsmev bolel.
,,Som v poriadku, dráčik. Len menší spor so známym," Chlácholivo ho pohladila po chrbte. ,,Tak poďme, nesmieš meškať na hodinu."
Všimol si, že ju každý pohyb bolí. Kto vie, kde všade je zranená.

Väčšinu hodín mlčala. Až kým ich Hagrid na hodine Starostlivosti o čarovné tvory nepriviedol k Zakázanému lesu. Tešila sa, že je Hagrid späť, viacmenej zdravý. Momentálne si svojim zdravotným stavom boli celkom podobní.
,,Drž sa pri mne, Draco. Ak sa niečo zvrtne, ochránim ťa. Už nikdy nespravím tú chybu," Poslednú vetu povedala skôr sebe než Dracovi, no aj tak sa dočkala vyčítavého pohľadu.
Sotva Hagrid začal rozprávať, Astrid ihneď vedela, aké tvory im dnes ukáže.
,,Dnes pracujeme tu!" Veselo volal na prichádzajúcich študentov a pohodil hlavou dozadu na tmavé stromy za ním. ,,Trochu budeme zakrytí. Viete, ony majú radšej tmu!"
,,Kto má radšej tmu?" Spýtal sa Draco Crabba a Goyla, v jeho hlase počula strach. ,,Nepočuli ste, kto má radšej tmu? Čo povedal?"
,,Mlč a počúvaj. Na VČÚ sa ti to bude hodiť," Napomenula ho potichu Astrid.
,,Ste pripravení?" Veselo sa spýtal Hagrid a hľadel na študentov. ,,Tak dobre. Cestu do lesa som si pre vás šanoval na piaty ročník. Vravel som si, že sa pôjdeme pozrieť na tieto tvory v ich prirodzenom prostredí. To, čo si preštudujeme dnes, je dosť vzácne a myslím, že som jediný v Británii, komu sa ich podarilo skrotiť."
,,A ste si istý, že sú skrotené?" Spýtal sa Malfoy a z jeho hlasu čoraz väčšmi zaznieval strach. ,,Nebolo by to totiž po prvý raz, čo ste nám na hodinu priviedli divé zvery."
Slizolinčania súhlasne zamrmlali a niekoľko Chrabromilčanov sa tvárilo, akoby si myslelo, že Malfoy má pravdu.
,,Samozrejme, že sú skrotené," Zamračil sa Hagrid a nadvihol si mŕtvu kravu na pleci.
,,Tak čo sa vám potom stalo s tvárou?" Spytoval sa Draco.
,,Draco, mlč a počúvaj. Zíde sa ti to na VČÚ," Dohovárala mu znovu Astrid.
,,Staraj sa o seba!" Nahnevane ho odbil Hagrid. ,,A teraz, jak ste už skončili s hlúpymi otázkami, ma nasledujte."
Študentom sa nijako nechcelo vkročiť do lesa, no Astrid ich zozadu pohnala a tak nemali na výber, museli sa pohnúť vpred. Kráčali asi desať minút, až prišli na miesto, kde stromy rástli tak nahusto, že tam bola tma ako za súmraku a na zemi vôbec nebol sneh. Hagrid s povzdychom zhodil polovicu kravy na zem, odstúpil a otočil sa tvárou k študentom, ktorí sa väčšinou opatrne prikrádali od stromu k stromu a nervózne sa obzerali, akoby čakali, že ich každú chvíľu niečo napadne.
,,Rozostavte sa tu dookola," Pobádal ich Hagrid. ,,Pritiahne ich pach mäsa, ale aj tak na ne zavolám, lebo sú radšej, keď vedia, že som to ja."
Obrátil sa a vydal zvláštny škrekľavý výkrik, pri ktorom sebou Astrid vyľakane trhla. Keď ten zvuk zopakoval, zovrela si zápästie, no oľutovala to, keďže si tým iba spôsobila bolesť vďaka modrine.
V šere sa blížili prázdne biele lesklé oči, boli čoraz väčšie, a vzápätí sa z tmy vynorila dračia tvár, krk a potom kostnaté telo veľkého čierneho okrídleného koňa. Chvíľu si prezeral študentov, švihajúc dlhým chvostom, potom sklonil hlavu a špicatými tesákmi začal trhať mäso z mŕtvej kravy.
,,Tamto," Lakťom šťuchla Draca do rebier a ukázala na polovicu kravy. Draco na ňu vrhol nechápavý pohľad a obzeral sa všade naokolo. Astrid vedela, že ho Draco nebude môcť vidieť ale chcela ho aspoň naviesť správnym smerom.
,,Tak... a teraz zdvihnite ruky, kto ich vidí!"
Ruku zdvihli traja študenti - Harry, Neville a jeden šľachovitý chlapec zo Slizolinu.
,,Prepáčte," Posmešne sa ohlásil Malfoy, ,,ale čo vlastne máme vidieť?"
Hagrid mlčky mávol rukou k mŕtvej krave, z ktorej sa trhali kusy mäsa a záhadne mizli. Aspoň tak to videli študenti, ktorí neboli schopní vidieť tieto stvorenia.
,,To sú testraly," Šepla Astrid Dracovi do ucha ignorujúc Hagridov výklad. ,,Môžu ich vidieť iba tí, ktorí videli smrť. Videla som smrť toľkých ľudí, že by bolo nemožné, aby som týchto tvorov nevidela. Harry videl zomrieť svoju matku, preto ich môže vidieť. A Nevillovi zomrel starý otec."
Popri vysvetľovaní si všimla, že Chrabromil získal desať bodov. A na vyučovanie sa prikradol ďalší tvor - Dolores Jane Umbridgeová.
,,Ehm, ehm."
,,Á, vitajte!" Privítal ju Hagrid, keď zistil, kto kašle.
,,Dostali ste môj lístok," Spýtala sa Umbridgeová, hovorila pomaly a nahlas, akoby jej nerozumel, ,,s oznámením, že budem mať na vašej hodine inšpekciu?"
Prestala vnímať ich rozhovor. Započula však, aká prekvapená Umbridgeová ostala, keď jej Hagrid povedal o testraloch.
,,Musí... používať... hrubú... posunkovú... reč," Zapisovala si poznámky do bloku, keď Hagrid zamával mohutnými ramenami, aby napodobnil krídla testralov.
Poloobor z nej ostal značne nervózny. Zastavila ho uprostred výučby, trochu sa stratil vo vlastných myšlienkach. A ona sa toho ihneď chytila.
,,Zdá sa... že... má... slabú... pamäť," Hundrala si Umbridgeová tak nahlas, aby ju všetci počuli. Draco sa tváril, akoby Vianoce prišli o mesiac skôr. Hagrid sa pokúšal pokračovať vo výučbe, no profesorka ho rázne prerušila.
,,Uvedomujete si, že Ministerstvo mágie klasifikovalo testraly ako nebezpečné?"
,,Testraly nie sú nebezpečné," Zasmial sa Hagrid. ,,No dobre, môžu vás pohrýzť, keď ich naozaj nahneváte..."
,,Prejavuje... znaky... radosti... pri... predstave... násilia," Hundrala si Umbridgeová a znova zapisovala do bloku. Na Hagridove námietky nijako nereagovala, iba mu oznámila, že sa porozpráva so študentmi a predvádzala pri tom vtipnú posunkovú reč, pri ktorej sa Draco a Pansy potichu rozosmiali. Astrid očervenela od zlosti a päsťou silno udrela Draca do ramena. Okamžite zmĺkol a vrhol na ňu nahnevaný pohľad, ktorý mu bez váhania opätovala.
,,Nesmej sa. Nie je na tom nič vtipné. Iba ho zosmiešňuje."
,,Prečo ti to tak vadí? Je to iba nejaký hlúpy kríženec," Znechutene sa pozrel na Hagrida, ktorý sa pokúšal pokračovať v prednáške. Astrid by mu na to niečo odsekla, no privliekla sa k nim profesorka Umbridgeová a tak si musela zahryznúť do jazyka.
,,Rozumiete prednáške profesora Hagrida?" Hlasito sa Umbridgeová spýtala Pansy, ktorá mala oči zaliate slzami od smiechu a jej odpoveď bola takmer nezrozumiteľná.
,,Nie... lebo... no... väčšinou je to len také chrochtanie..."
,,Och," Vydala zo seba Astrid, pretočila očami a prekrížila si ruky na hrudi. No Umbridgeová ju ignorovala a ďalej čmárala so bloku.
,,Eh... áno... tak to dobré na testraloch. Keď sú skrotené, ako tieto tu, nikdy sa s nimi nestratíte. Majú ohromný zmysel pre orientáciu, stačí im povedať, kam chcete ísť..."
,,Za predpokladu, že vám rozumejú, samozrejme," Prerušil ho Draco a Pansy dostala nový záchvat smiechu. Umbridgeová sa na nich zhovievavo usmiala a potom sa obrátila k Nevillovi. Vtedy Astrid uštedrila svojmu zverencovi ďalšiu ranu do ramena.
,,Takže vy vidíte testraly, Longbottom, všakže?"
Neville prikývol.
,,Koho ste videli zomrieť?" Spýtala sa necitlivo. Astrid dostala chuť vraziť jej, či podhodiť ju tým testralom, aby ju zožrali namiesto tej kravy.
,,Stareho... starého otca," Odpovedal Neville.
,,A čo si o nich myslíte?" Mávla tučnou rukou na kone, ktoré už medzitým ohlodali veľkú časť kravy na kosť.
,,No," Neville nervózne pozrel na Hagrida. ,,No... sú okej..."
,,Študenti... sú... zastrašení... a... nepriznajú... že... sa... boja," Hundrala si Umbridgeová a čmárala ďalšiu poznámku.
,,Nie!" Rozčúlene zvolal Neville. ,,Ja sa ich nebojím!"
,,Tak ho už nechajte. Nevidíte, že mu to nie je príjemné?" Oborila sa na ňu Astrid, no profesorka sa nad tým ani trochu nepozastavila.
,,To je v poriadku," Kývla Umbridgeová a potľapkala Nevilla po pleci so zvláštnym úškľabkom. ,,Tak, profesor Hagrid," Znova za otočila k nemu a rozprávala nahlas a pomaly. ,,Myslím, že som u vás videla dosť. Výsledky mojej inšpekcie," ukázala na blok, ,,dostanete," naznačila, akoby niečo brala zo vzduchu, ,,o desať dní."
Malfoy a Parkinsonová sa až dusili od smiechu. Draco si vyslúžil ďalší úder a sotva hodina skončila, Astrid ho schmatla za ruku a ťahala preč zo Zakázaného lesa.

,,Hnusná stará ropucha! Och, či ju nenávidím! Aká je len nechutná a zvrátená!" Jej stisk silnel, až si Draco musel svoju ruku nasilu vytrhnúť z tej jej.
,,Čo sa ti stalo?"
,,Čo?" Zvrtla sa na päte, takmer do nej vrazil.
,,Čo sa ti stalo? Od zápasu si sa celé dni neukázala. Izbu si mala zamknutú."
,,Odkiaľ to vieš?" Oborila sa na neho. ,,Snoril si pri mojej izbe? Ako si sa tam vôbec dostal? Schody do dievčenských spální sú začarované."
,,Nie ja. Pansy," Poznamenal akoby mimochodom. Astrid chcela niečo povedať, no radšej mlčala, pretože sa k nim pridala Dracova typická spoločnosť a prechádzali okolo nich Harry s Ronom a Hermionou.
,,Som prekvapený, že ich vidia toľkí," Povedal Ron. ,,Až traja z triedy..."
,,Áno, Weasley, práve sme nad tým rozmýšľali," Ozval sa Draco, ktorý sa rozhodol kráčať za nimi. ,,Myslíš, že keby si videl niekoho otrčiť kopytá, videl by si prehadzovačku lepšie?"
Nato sa s Crabbom a Goylom rozrehotali, pretlačili sa popri nich a zamierili do hradu, vyspevujúc Weasley je náš kráľ. Ronovi očerveneli uši. Astrid sa pretlačila okolo nich.
,,Mrzí ma to. Naozaj. Prepáčte," Venovala im ospravedlňujúci pohľad a náhlila sa za trojicou chlapcov. Sotva ich dohnala, chytila Draca za lakeť a strhla ho dozadu.
,,Čo je?" Na tvári mal pobavený úškrn.
,,Čo to malo byť? Už sme sa o tom rozprávali!" Mračila sa na neho, sledovala, ako mu z tváre pomaly schádza úsmev.
,,Možno sa budem správať, ako ty chceš, až mi povieš, čo sa ti stalo."
Očami kmitala po jeho tvári, nakoniec sa vrátila k jeho sivým očiam a povzdychla si.
,,Takto ma doriadil tvoj otec. Ešte som ho nevidela biť sa tak... muklovsky. Bol to zaujímavý pohľad," Trhlo jej kútikmi úst.
,,Prečo by to robil?" Draco sa zamračil, na čele sa mu vytvorila vráska.
,,Neochránila som ťa. Dostala som to, čo si dostal ty od Georga a Harryho," Pokrčila ramenami, akoby to nič neznamenalo, akoby jej bolo úplne ukradnuté, že ju Lucius Malfoy surovo zbil.
,,Prečo si sa mu nevzoprela? Videl som, čo dokážeš, tak prečo si sa nebránila?"
,,Och, šiel by si kvôli mne proti vlastnému otcovi? Draco, zaslúžila som si ten trest. Myslím, že keby som dobrovoľne neprišla za tvojim otcom, vôbec by som teraz takto nevyzerala. Ale zlyhala som. Neochránila som svojho malého dráčika," Po prvý krát skutočne priznala, ako to je s jej pocitmi.
,,Tvojho malého dráčika?" Na Dracovej tvári sa znovu objavil pobavený úškrn a nadvihol obočie. Rýchlo však jeho radosť vyprchala. ,,Ukážeš mi všetky zranenia?"
,,Nie, Draco. Nemusíš to všetko vidieť. Stačí, že si videl toto," Rukou ukázala na svoju tvár. ,,Cez Vianoce pôjdeš domov, však?"
Zamierila späť k hradu, Draco kráčal po jej boku.
,,Áno, pôjdem domov. Mama mi písala. Občas je riadne precitlivelá."
,,To my ženy bývame často," Zasmiala sa a objala ho okolo ramien. ,,Vieš, je ťažké pochopiť nás. Hlavne, keď sme matky. Vtedy sme najzložitejšie. Určite jej už veľmi chýbaš, teší sa, že už čoskoro budeš doma."
Draco bol ako jej syn a brat v jednom. Mala potrebu chrániť ho, milovala ho ako matka miluje svoje dieťa a predsa sa k nemu správala ako k rovnocennému, ako ku svojmu pokrvnému bratovi. Vianočné prázdniny bez neho ju desili, no zároveň bola šťastná. Po úmorných mesiacoch konečne znovu uvidí Remusa a Siriusa. Vianoce sa chystala stráviť v hlavnom stane Fénixovho rádu - na Grimmauldovom námestí číslo dvanásť.