Sedela na špinavej zemi, opierala sa o chladnú a vlhkú stenu jej cely. Ruky mala uväznené v začarovaných ťažkých okovách. Reťaze jej nedovoľovali pohnúť sa od steny ďalej než na meter, možno meter a pol. Cez ohnivé vlasy, ktoré jej padali do tváre, hľadela na slabo osvetlenú chodbu pred jej celou. Zbystrila keď začula tichý šuchot, ako keď sa látka ťahá po zemi. Pohľad presunula na kraj cely, čakala kto sa vynorí spoza rohu, i keď mala značnú predstavu.

   Do jej zorného poľa vošiel niekto, od koho to čakala najmenej.

   ,,Samotný Pán Zla sa uráčil prísť pozrieť na najnovšiu atrakciu?" V jej hlase sa dalo počuť ako veľmi ním pohŕda.

   ,,Ach, drahá, samozrejme, že som sa prišiel pozrieť. Toto by som si predsa ujsť nenechal. Vždy si bola mojim najväčším pokladom, mojou najväčšou pýchou," Zastavil tesne pred ňou. Sklonila hlavu. Nie zo strachu. Nie z rešpektu. Spravila to práve z toho dôvodu, že ním opovrhovala. Voldemortovi sa tento vzdor zjavne vôbec nepáčil. Chytil ju za vlasy a vytiahol ju na nohy. Donútil ju pozrieť sa na neho. Rozzúrilo ho, keď v jej tvári videl odpor. Vedel, že Astrid sa tak jednoducho nevzdá.

   ,,Dør du drittsekk*!"

   ,,Mohla by si rozprávať po anglicky, keď so mnou hovoríš? Alebo použiť parselčinu? Predsa len ju ovládaš. Nórčinu si nechaj pre iných," Zavrčal podráždene. ,,Vždy si vzdorovala. Prečo si nezdedila krotkosť a vernosť po matke, rovnako ako si zdedila jej krásu?"

   ,,Moja matka z teba mala strach, nikdy ti nebola skutočne oddaná. Ja sa ťa ale nebojím," Precedila pomedzi zuby. ,,Oheň neuhasíš, kým ostane iskra a slama, ktorá by sa od iskry mohla zapáliť. To si zapamätaj, Tom!"

   Voldemort zúrivo trhol rukou, čím donútil Astrid kľaknúť si pred neho. O pár krokov ustúpil a teraz už s ľadovým pokojom vytiahol svoj prútik.

   ,,Crucio!"

   Smrťožrút stojaci pri cele sebou trhol, keď k nemu doľahol krik mladej ženy. 

   ,,Astrid, líštička, mamička je pri tebe. Bol to len zlý sen. Len zlý sen..." Do izby preniklo svetlo z chodby, keď mladá žena otvorila dvere a vošla dnu. Posadila sa na posteľ svojej sotva štvorročnej dcérky a hladila ju po vlasoch podobných kožuchu líšky. ,,Neboj sa, líštička. Všetko je v poriadku. Mamička ťa ochráni. Vždy tu budem, aby som ťa ochránila." 

   Zobudil ju nepríjemný tlak na jej ramenách. Niekto ju silno zvieral a triasol s ňou. Otvorila oči a danej osobe vrazila.

   ,,To, že mám okovy, ešte neznamená, že keď sa priblížiš, tak neschytáš," Uškrnula sa, keď sa pozrela do tváre neznámeho. ,,Dlho sme sa nevideli, Severus."

   Muž si utrel krv, ktorá mu začala tiecť z roztrhnutej pery.

   ,,Nabudúce ma láskavo varuj, dobre? Len som ťa budil. Nechcel som ťa zabiť," Zavrčal podráždene.

   ,,Na každého si tak milý, alebo som len ja tak výnimočná? Možno to je tým, že ti ju pripomínam? Ach, drahá Lily, nech jej je zem ľahká. Dúfam, že na jej synáčika dávaš poriadny pozor," Pri poslednej vete stíšila hlas, aby ju počul len Severus.

   ,,Samozrejme. Avšak nerobím to kvôli nemu."

   ,,Nerob zo seba svätca, Severus. Robíš to kvôli jeho očiam. Sú rovnaké ako tie jej. Má oči svojej matky, no výzor a povahu otca. Sú si s Jamesom tak podobný, však? Obaja vždy privolávali problémy. Rovnako ako ja či ty. Veľmi ho nenávidíš, Severus? Tvoja milovaná ľalia predsa zomrela len kvôli nemu," Rozosmiala sa. No nebol to pravý smiech. Každý by v ňom spoznal bolesť, ktorú cítila pri spomienke na svojich mŕtvych priateľov.

   ,,Ty! Ako sa opovažuješ?!" Precedil pomedzi zuby, špičku prítuku ponaly zabárajúc do jej krku.

   ,,Môj milý Severus, na tvojom mieste by som to nerobila. Nezabúdaj, že aj po tých rokoch, stále som Obscurial," Na jej tvári sa usadil výraz patriaci šialencovi. Chorá myseľ sídlila v jej hlave. Zmocnila sa jej, keď bola ešte dieťa. Rovnako ako Obscurus, ktorého uchovávala hlboko vo svojom vnútri, ktorý na nej parazitoval a dlhé roky ju pomaly zabíjal.

   ,,Už dávno ním nie si. Pán Zla tú vec zničil. Bola by si dávno mŕtva, ak by to neurobil," V mužovom hlase však zaznelo zaváhanie, i keď sa snažil znieť presvedčivo. Bál sa, no nikdy by to nepriznal nahlas. Sám poriadne netušil, čo taký Obscurial skutočne dokáže. Vedel len to, čo mu sama Astrid prezradila, keď boli ešte študenti Rokfortu.

   ,,Severus, zlož prútik," Za jeho chrbtom sa ozval chladný hlas, trochu roztrasený, akoby sa jeho majiteľ ustavične bál, akoby bol na pokraji nervového zrútenia, no zároveň v ňom zaznieval náznak o snahu udržať ho pevný. ,,Vieš predsa, že Pán ju chce živú."

   Takýto Lucius Malfoy bol. Neustále v strehu, vystrašený z faktu, že Pán je znovu pri moci, no ochotný pre neho obetovať aj vlastný život. A možno aj nie. Predsa len, návrat lorda Voldemorta bol pre mnohých vykúpením, pre iných skazou. Pre všetkých to však znamenal strach. A veľké bremeno, ktoré každý čarodejník teraz niesol sám na svojich pleciach.

   ,,Lucius, netvár sa tak vystrašene, inak mi ťa začne byť ľúto," Aj keď Astrid vedela, že na tomto mieste ju čaká len smrť, stále sa udržiavala v dobrej nálade. Nikto nevedel prečo. Plánovala snáď útek? Kto vie. Astrid sa celé roky ukrývala a nikto ju nedokázal chytiť, ak sama nechcela. Možno bola len príliš šialená na to, aby mala strach zo smrti.

   ,,Mlč, Astrid. A vstaň. Pán si ťa žiada. Má pre teba prácu a je si istý, že za istých podmienok jeho želanie splníš," Na Luciusovej tvári sa objavil povýšenecký úškrn, keď dával Astrid dole okovy a prikladal jej prútik na zátylok, aby si bol istý, že sa o nič nepokúsi.

   ,,Mimochodom, Severus, Obscurus sa nedá zabiť ani zničiť. Nezomrie, kým nezomrie jeho hostiteľ. Okrem toho, Voldemort ma naučil nebáť sa mágie, ovládať ju. A naučil ma to ešte ako malé dieťa, preto som zvládla tohto parazitického tvora vo mne potlačiť. Som prvý a jediný Obscurial, ktorý sa dožil tak vysokého veku. To je snáď jediná vec, za ktorú som Pánovi Zla vďačná. Aj keď, možno by som radšej bola mŕtva," Chodbami sa znovu ozýval jej bláznivý smiech.

   ,,Si len obyčajná líška, ktorá ostane navždy zavretá v klietke! Navždy!" Zavolal na ňu Severus, myseľ mu zatienil hnev a bolesť, ktoré vyvolala spomienka na Lily.

   ,,Líška v klietke. To sedí." 

*Dør du drittsekk - Zomri ty parchant