Usadili sme sa na moju skromnú posteľ a opreli sa o more vankúšou pri čele postele. Podala som Bakugovi ovládač aby vybral film. Našiel Netflix a drtil diaľkový ovládač kým prechádzal celou ponukou.

Bol až podozrivo ticho tak som mu nakukla do mysle. Čakala som veľa nadávok alebo hulákanie že nič poriadne nemajú. No, bolo tak prázdno. Akože fr, proste nič. Prach, omietka, nič.

,, Aký bol ten film?"

Mala by som to brať ako formu komplimentu? Predsa len určite sa nestáva často že by sa v niekoho prítomnosti úplne uvoľnil. Či si to len nahováram? Nech je to ako chce, beriem to ako menší kompliment.

,,Hmmmmm...? Prepáč, čo si hovoril?"

,,Pýtal som sa aký bol film"

,,Vieš si predstaviť pozerať nemecký film po nemecky dve hodiny"

Bakugo sa začal chechtať. Snažil sa to zadržať, no prestava môjho utrpenia bola očividne silnejšia. Pre tú srandu som sa začala rehotať s ním.

Takéto momenty s ním mi už aj chýbali. Nemôžem povedať že sme bohvie aký bff, ale vo veľa veciach si rozumieme. Pred ním by som to nepriznala, ale som neskutočne vďačná že sa pri dokáže takto uvoľniť a z chuti sa zasmiať. Viem že sú to vzácne okamihy a je mi ľúto že ich býva čo raz menej. Hádam to v tomto školskom roku nápravíme.

,,Bože, to som jedine rád že som nešiel"

,,Kde si vlastne bol?"

,,To by si chcela vedieť čo?"

Snažila som sa tváriť urazene čo bol márny pokus lebo som sa opäť začala smiať keďže Bakugo zapol 365 dní. Najvtipnejšie nebol ani ten jeho čin, ako skôr výraz jeho tváre. Hneď som vedela že netuší čo zapol.

,,Vieš o čom ten film je, všakže?"

,,Cool mafiáni? Prečo sa pýtaš také sprosté otázky žena?!"

,,Nič nič potom..."

Podľa jeho sústredeného pohľadu s tušila že už nie je cesty späť. No nevadí, keď som pretrpela zlý nemecký film, zlý poľský horší nebude. Aby som si svoju malú show, reakcia Bakugo, užila čo najlepšie ľahla som si úplne a prikryla sa svojou jednorožcou perinou. Toto budú dve najdlhšie a najlepšie hodiny môjho života.

^•°^•°^•°^•°^•°^•°^•°^•°^•°^•°^•°^•°^•°^•°

,,SI ZO MŇA ROBÍTE SRANDU!"

,,Nekrič Bakugo, všetci už pôjdu spať"

,,Ostatný mi môžu byť ukradnutý, VIDÍŠ AKO TO SKONČILO!"

,,Áno, neuveríš pozerali sme ten istý film"

,,AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA"

,,Už si skončil? Ak nie, poveim ti ako začne druhý diel"

,,Mne nikto nem-"

,,Prežije a potratí"

,,AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA"

Približne 10 minút ho už musím počúvať o tom aký to je nahovno koniec. Čakala som že ho naserie celkovo príbeh, ale nie. Moju malú čivavu vytočí cliffhanger. Predčil moje očakávania.

Keď prestal hulákať poslala som ho schladiť hormón v kúpeľni. Medzi tým som si upravila milión okrasných vankúšov aby som si mohla ľahnúť a pokojne sa odobrať do vítaného tranzu.
A čokoľvek čo v tej kúpeľni robil očividne pomohlo keďže vyšiel opäť kľudný.

,,Už lepšie"

,,Netuším o čom hovoríš"

,,Samozrejme, ako inak. Nemysli si ale že som zabudla na tvoje vyhýbanie sa mojej otázke predtým"

,,Opäť netuším o čom točíš žena"

,,Dobre, nebudem to z teba ťahať. Zmena témy, koho berieš na ples?"

,,Grrrrrrrrrrrr..."

,,"Grrrrr" znamená pozval som niekoho, ale dostal som odpoveď nie alebo nemám gule pozvať ju?"

,,Čo si to o mne povedala?!?!!!!?????"

Pristúpila som k nemu bližšie. Po takých otrasných kultúrnych zážitkoch bol toto vrchol môjho humoru. Mohla by som to skrátiť a jednoducho si prečítať čo si o tom naozaj myslí, ale kde je v tom tá sranda?

Vicky