Veľmi rada by som sa s mojím Shotom rozprávala dlhšie, ale obidvaja učitelia už ohlásili začiatok posledného zápasu. Hodila som rýchly pohlad na Shinsa, ktorý na mňa len kývol hlavou a pokračoval v premiestnení do arény. Našťastie som si teraz mohla vydýchnuť, takže som svoju pozornosť presunula na Todorokiho, ktorý sledoval dianie cez tú divnú veľkú obrazovku. No nič, keď nejde hora k Mohamédovi, ide Mohaméd k hore. Takže konverzáciu musím obnoviť ja, super.

,,Kto si myslíš že vyhráš?"

,,Úprimne dúfam že Midoriya, ale i trieda 1B má určite dosť trikov v rukáve"

,,Hej, Monomu potom dokážeš vidieť aj ako niekoho s chrbtovou kosťou keď si uvedomíš že je celkom dobrý stratég"

,,Môžem sa ťa niečo spýtať Lucka?"

Viem že by som nemala dúfať že by sa ma opýtal niečo viac osobné, niečo čo by som chcela počuť. Ale jedna moja časť vedela že o tom môžem len dúfať.

,,Áno?"

,,Myslíš že...... prepáč že ťa týmto otravujem ale celkom ma mrzí že som nebol lepší v mojom zápase. Proste odkedy som sa zobudil sa neviem zbaviť pocitu že keby som použil namiesto ľadu oheň alebo naopak, dopadlo by to inak? Alebo by nás všetkých pochytali a vyhrali? Viem že takéto myšlienky sú zbytočné a mal by som sa skôr zamerať na svoje chyby ale-"

,,Prepáčte že vyrušujem, ale nevideli ste Bakuga? Od kedy odišiel som ho nevidel"

Kirishimu milujem, na takého zlatého chalana nenatrafíte na každom rohu. Ale teraz som zvažovala možnosť, za koľko sekúnd bol schopný Aizawa pribehnúť ku mne a zastaviť ma vo vraždení. Takže som Kirimu rýchlo prebehla myseľ aby som zistila, kedy toho idiota videl. A možno, ale len možno, či ma s Todorokim vyrušil zámerne. Bohužiaľ nie, takže sa môj hnev voči nemu veľmi rýchlo stratil. Nič iné mi nezostávalo len sa pozrieť na teraz smutného Shota, a snažiť sa sformulovať ospravedlnenie že musím ísť nájsť toho boom boom boya.

Ale ten jeho pohľad-
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAACH!!!!!!!!
Videla som že to bola na neho očividne citlivá téma a viem že nie každému sa chce takto otvoriť so svojimi emóciami. Hlavne keď cíti negatívne emócie. No na druhú stranu, nechať Bakuga bez dozoru je risk samo o sebe. 

,,Prepáč Todoroki, ale radšej pôjdem hľadať toho debila skôr než ho zase niekto unesie. Mrzí ma to, ale ak chceš môžme sa porozprávať po škole u mňa. Samozrejme len ak chceš, no rada by som si vypočula zbytok"

,,Samozrejme, chápem. A môžeš počítať s mojou náštevou dnes"

Rozlúčili sme sa vrelými úsmevmi a skôr než som stihla niečo dodať ma už Kiri ťahal preč. Nepustil ma kým sme nezastavili pred budovou školy. V jeho hlave som toho tiež nič moc nenašla. Tento šuter myslí len na obed, a to kde ostal Bakugo. 

,,Počkaj, mohli sme vôbec odísť?"

,,Netuším ale Bakugo sa tiež vyparil len tak. Teda myslím"

,,Okey, tak asi skúsme najprv Recovery Girl? Možno si len pred ostatnými nechcel priznať že sa naozaj zranil"

Tak sme v tichosti vyrazili do nemocničného krídla. Úprimne som sa modlila nech je tam. Niežeby nebolo zvykom že sa len tak vyparí, to nie, ale keď vášho kamaráta unesie Liga zloduchov je celkom náročné si hneď neprectaviť ten najhorší možný aj nemožný scenár.

,,Čo ty a Todoroki huh?"

,,Neviem kam tým mieriš Kirishima"

,,Come on, nemusím vedieť čítať myšlienky aby som vedel na čo myslíš"

,,Stále neviem kam smeruješ"

,,Samozrejme Lucia, samozrejme"

Čím bližšie sme boli, tým viac bolo počuť niekoho kričať. Čo keď hľadáte Bakuga znamená že ste väčšinou blízsko. Keď sme boli už len pár metrov od Recovery girl pracovne mohli sme zreteľne počuť čo tá čivava kričí.

,,...... TO ŽE SOM ŤA SEM DONIESOL NEZNAMENÁ ŽE MI NA TEBE ZÁLEŽÍ EXTRA!!!!!!!!!!"

Vicky