1.B rozhodne využila svoje eso. Všetci z nášho týmu mali problém sa udržať na nohách. Jedine Bakugo sa vďaka váhe svojich granátov mohol ako-tak udržať na nohách (tie granáty vyzerajú s*urvene ťažko, argue with wall)

Sero vďaka svojím páskám pochytal nás ostatných. On sám sa chytil a prilepil ku náhodnej trupke. Bakugo sa stále snažil dostať k Viki aby ju mohol spacifikovať, ale stále ho silný vietor a náhodné blesky držali na mieste.

Naši ostatný oponenti boli ukrytý niekde v bezpečí a vyčkávali kým sa Viki unaví a potom budú musieť zasiahnuť oni.

Čo prepáčte, ale naozaj sa musia kryť za počasím a veľmi nestabilnou rosničkou? Zbabelci

Bohužiaľ blesky začali brať na intenzite. Jeden nebezpečne padol hneď vedľa Sera a ďalšie stále obchádzajú Bakuga, ktorý už začal štekať.

Stále som sa snažila ignorovať moje doslovné lietanie ,a nebyť Sera už lietam naokolo, aby som vedela nabúrať emócie Viki. Bohužiaľ ma neustále niečo rozptyľovalo a ani diaľka do ktorej som sa dostala nebola ideálna.

Našťastie pre nás, nanešťastie pre našich oponentov, Viki začala podliehať stráte krvi a celá prírodná katastrofa začala slabnúť. Postupne sa oblaky začali trhať a už bolo aj vidieť krásnu modrú oblohu.

Čoho hneď využil Bakugo, ktorý po nej okamžite vyštartoval (😏😏😏) a pritlačil ju stenu za ňou. Vy ostatný sme celkom nepríjemné zleteli dole, keďže prestalo aj fúkať.

Po tom ako som si oprášila prach z úst, vlasov a kolien som sa konečne mohla sústrediť na rosničkine myšlienky.

Fuck, musí byť tak hot? Možno za mňa hovorí nedostatok krvi a kyslíku ale to ako ma chce zabiť.....

Ďalej som jej myšlienkový pochod nechcela ani vedieť. Nie že by som čakala niečo iné, dúfala som že sa ovládne aspoň keď máme bojovať. Onedlho za nami bola aj dúha. Jej priblblý úsmev Bakugo však ešte viac vytočil:

,,HUH?!!!? PO TOM VŠETKOM SA BUDEŠ USMIAŤ AKO DUNCEFACE?!!!!!!?!??! ČO MA PODCEŇUJEŠ?!!!!?!!"

,,Môžem ťa pobozkať?"

Jej otázku nečakal ani jeden z nich. Neviem sa rozhodnúť, ktorý z nich sa viac červenal. Pravdepodobne sú na tom rovnako, len Bakugo svoju hanblivosť premenil na hnev a šmaril s ňou plnou silou do steny, o ktorý bola opretá. Viki stratila vedomie a všetci sme vedeli že už len kvôli nej sa to musí skončiť skorej lebo už teraz stratila neskutočne veľa krvi.

Medzi tým ako som pozorovala môj ship, Jiro hľadala ostatných. Keď mala smer kde sú, Sato s Serom okamžite vyrazili. Ja som ešte zopár minút čakala Bakuga, ktorý si Viki zobral do náručia a jemne, opakujem JEMNE A BAKUGO, ju odniesol do väzenia.

Keby aj Todoroki bol tak starostlivý keď sa mi niečo stane...

Keď sa vrátil, uškrnul sa keď King Vlad oznámil náš prvý a hádam nie posledný bod. Dohnali sme ostatných, ktorý už boli v priamom boji. Ako náhle sa tam však primiešal Bakugo, 1.B začala výrazne prehrávať. Svoju schopnosť som nemala ako moc použiť keďže sa zaobišli aj bezo mňa čo... celkom bolelo. Cítila som ten výrazný rozdiel medzi nami a ten pocit už zažiť nechcem.

Nakoniec sme vyhrali so skóre 5:0 pre nás. Kým sa ostatný tešili, hľadala som pohľadom či niekto berie zranených ku Recovery girl. Našťastie áno, takže som si mohla vydýchnuť a poriadne osláviť naše víťazstvo.

,, Gratulujem Lucka-chan (sorry not sorry🤣), síce som tvoj súboj premeškal ale som si istý že si im ukázala tvoju pravú silu a potenciál"

Postavil sa predo mňa Todoroki. Kedy len vedel.... Chcela som odpovedať niečo v zmysle že samozrejme, ale všimla som si jeho leukoplastov na tvári. Podvedome som k jeho tvári natiahla ruku, no keď som sa ho takmer dotkla uvedomila som si čo sa chystám spraviť a ruku radšej stiahla.

,, Dúfam v to že som im ukázala čo môžem dokázať. Ale si v pohode? Tá rúra čo ti padla na hlavu.... Nepozeralo sa to príjemne"

Todoroki sa dotkol svojho zátylku a slabo sa usmial. I ten náznak úsmevu ma dostal do kolien. Chcela by som vedieť čo si myslí, čo si myslí o mne, ale na druhú stranu naozaj to chcem vedieť? Čo keď keď si prečítam jeho myšlienky zistím že ma nevadí? Čo ak chce byť naozaj len milý? Skôr než mi stihol odpovedať, predbehla som ho:

,,Vďaka tvojmu úsmevu hádam aj odpadnem. A určite nie som jediná"

,,Môj úsmev zabíja?"

Opýtal sa ma zhrozene. Na tomto sa nedalo nezasmiať. Už len fakt že to zobral do slova mi dalo záchvat smiechu.

,,Nie doslovne! Len som tým chcela povedať že by si sa mal usmievať častejšie"

,,Takže neumrieš keď sa na teba usmejem?"

,,Nie!"

Okey, zatiaľ sa lúčim ✨

Vicky