Damien zastavil pred mojím domom. Vlastne už je to len mamin dom, ja sa z neho dnes odsťahujem. Vždy som premýšľala ako by som sa osamostatnila. Predsa len, nikto nechce ostať svojej mame na krku večne. Kto by bol povedal, že sa to stane takto. Vystúpila som z auta a snažila sa nemyslieť na to, že moje nohy sú ako želé. Damien sa postavil predo mňa a skúmavým pohľadom si prezrel moju tvár.

,,Vyzeráš ako po porážke," povedal a vtedy som tú porážku asi fakt dostala.

,,Ďakujem," vytisla som zo seba a pousmiala som sa. Aspoň ma trochu pobavil. Naťahovať čas ti bude prd platné, povedala som si a vykročila som k dverám. Zaklopala som a čoskoro mi otvorila mama. Na sebe mala hnedý sveter a bielu zásteru od múky, čo mi napovedalo, že práve piekla. Podľa vône je to jablkový koláč, na ktorý sa mi okamžite zbiehali slinky.

,,Gwen, už si doma!" zvolala mama veselo a objala ma. ,,Myslela som, že máš prísť domov až okolo obeda, ale to nič. A kto je ten pán, čo s tebou prišiel?"

Mamine zvedavé modré oči si Damiena obzerali z každého uhla. Damien sa usmial a podal jej ruku. ,,Som Damien Di Angelo. Teší ma, pani Carsonová."

,,Aj mňa teší. Môžem vedieť dôvod vašej návštevy?" Mama mu potriasla rukou a nespúšťala z neho oči. Na to, že bola od neho o hlavu menšia, vzbudzovala rovnaký rešpekt ako on. Bodaj by nie, Damien bol na jej teritóriu, kde sa cítila najsebavedomejšie. 

,,Poďme dnu a všetko ti poviem," navrhla som. Usadili sme sa s Damienom v obývačke. Mama akurát vytiahla koláč z rúry, nakrájala ho, dala na tanier a položila ho pred nás. Dala si dole zásteru a posadila sa k nám.

,,Vieš, mami, pán Di Angelo mi ponúkol prácu," vyriekla som hneď.

,,Prácu? Akú prácu a odkiaľ sa vlastne poznáte?" vyzvedala mama zvedavo a nadvihla obočie.

Gwen, tvoje schopnosti klamať teraz musia zabrať ako nikdy. ,,Pozná sa s otcom, včera sa uňho zastavil a tak nás oco zoznámil. Pán Di Angelo je podnikateľ a potrebuje sekretárku. Povedala som si, že by som to mohla skúsiť. Vynáša to lepšie ako predavačka. Mala by som lepší plat, cestovala by som a mala by som vlastný byt. No nie je to skvelá ponuka?"

Hej, bola by to úžasná ponuka, len keby bola skutočná a nie len zásterka. Mama hltala každé moje slovo a prikyvovala, že mi rozumie. ,,To je naozaj skvelá ponuka, moja. Ale na asistentku podnikateľa nemáš školenie a nič o tom nevieš. Nie je to trošku unáhlené?"

,,Verte mi, Gwendolyn to zvládne," ozval sa Damien a vzal si kúsok koláča. ,,Tá práca je veľmi jednoduchá a zvládol by to každý. Charlie mi sám odporúčal svoju dcéru a keď sme sa včera zoznámili, rozprávali sme sa a môžem povedať, že sa na to miesto perfektne hodí. Jediná nevýhoda je v tom, že bude neustále cestovať. Vlastne už dnes odchádzam na služobnú cestu."

Vložil si do úst koláč a pri prežúvaní vzdychal akoby bol vo videu pre dospelých. Ani ja sa neviem nabažiť dobrého jedla, ale trochu to preháňal. Alebo to bolo len divadielko pred mamou? Veľmi zvláštny divadelný žáner. ,,Pani Carsonová, ten koláč je úžasný! V živote som lepší nejedol."

Mame to veľmi polichotilo. Usmiala sa a dokonca som videla ako jej líca nabrali ružovú farbu. ,,Ďakujem. Piekla som ho podľa rodinného receptu. Aj Gwendolyn ho pozná, tak vám na cestách môže občas piecť."

,,To by bolo skvelé. Takže nemáte problém s tým, že vaša dcéra bude pracovať so mnou?"

,,Vôbec nie. Je to jej rozhodnutie a ak si to praje, budem rada." Mama sa otočila ku mne a chytila ma za ruky. V očiach mala slzy a čoskoro som cítila, že aj mne je do plaču. ,,Je to unáhlené a nečakala som, že odo mňa odídeš tak rýchlo, ale to predsa neznamená, že sa už nikdy neuvidíme. Môžeme si stále volať a občas budeš mať určite voľno, aby sme sa vídali, zlatíčko. Veľmi ťa ľúbim, to predsa vieš."

,,Aj ja ťa veľmi ľúbim, mami," povedala som a pevne ju objala. Z očí mi vytieklo pár sĺz, ktoré som sa neobťažovala utrieť. Damien sa spokojne ďalej napchával koláčom a ja som sa šla hore pobaliť. Mama šla so mnou a pomáhala mi. V kufri som čoskoro mala všetky svoje veci. Nemala som toho veľa, ale každá maličkosť pre mňa predstavovala nesmiernu hodnotu. Mama nás vyprevadila až ak autu a kým Damien nakladal môj kufor do auta, vybozkávala ma a vyobjímala ešte tak tisíckrát.

,,Moje veľké dievčatko," povzdychla si a s láskou sa mi dívala do očí. ,,Ozvi sa mi čo najskôr."

,,Pokúsim sa," zašepkala som a dala jej veľký bozk na líce. Damien mi naznačil, aby som si nastúpila. Fakt je netrpezlivý, ale mal trpezlivosť na to, aby zjedol celý tanier koláča. S mamou som sa teda rozlúčila a nastúpila som do auta. Ešte som jej mávala cez okno, kým mi nezmizla z dohľadu.