15. Kapitola
Kým si Sam plnil svoju úlohu dohliadať na mňa spôsobom pozerania televízie, ja som si prešla celý dom a stihla som sa zoznámiť s personálom. Každá izba mi bola prístupná s výnimkou miestnosti, kde mal Damien zbrane. Tam som ani netúžila vstúpiť. Okrem Samanthy tu pracovali ešte ďalšie tri slúžky, kuchárka, záhradník a šofér. Záhrada bola veľká a nádherná. Záhradník sa vzorne staral o mnoho krásnych kvetov, ktoré ma lákali svojimi pestrými farbami. Kríky boli ostrihané do tvaru zvieratiek a uprostred bola veľká fontána. Celkom sa mi tu začínalo páčiť.
Damien sa vrátil až večer. Rozlúčil sa so Samom, ktorý odišiel a ostali sme sami. Premýšľala som nad tým, čo mi povedala Evelyn. Mám to urobiť? Bože, Gwen, trochu sa vzchop, to zvládneš. Obaja sme sa posadili k večeri a nabrala som odvahu urobiť to.
,,Povedz mi aký si mal deň," požiadala som ho trochu roztraseným hlasom, ale neuhla som pohľadom.
Neveriacky zažmurkal, no predsa len mi odpovedal. ,,No, dievčatá v klube sa chytajú dosť rýchlo. Mal som celkom pokojný deň, až kým neprišlo vyšetrovanie môjho podozrenia. Ukázalo sa, že ma ten muž zradil, takže sme ho vypočuli a keď prezradil komu predával informácie, zabili sme ho."
Vydýchla som cez ústa a prikyvovala. Myslím, že na mňa bral ohľad a vynechal nepríjemné detaily, ale napokon to naozaj nebolo až tak strašné. ,,Som rada, že aspoň to stretnutie, ktoré si spomínal, šlo dobre," povedala som s jemným úsmevom. Damien zo mňa nespúšťal oči a ja som si nebola istá, či je mi to príjemné alebo nie. Priam ma prepaľoval pohľadom.
,,A... A čo ty? Ako si strávila deň?" spýtal sa váhavo.
,,Prešla som si celý dom aj záhradu, je nádherná. Spoznala som personál a potom som čítala nejaké knihy v knižnici. So Samom je nuda, neustále len pozerá telku..."
,,On tu celý čas pozeral telku ako na dovolenke?" zvýšil Damien hlas. Zháčila som sa a uvedomila som si, že som sa nemala tak rozrečniť. Teraz som chudákovi Samovi zavarila.
,,No, áno, ale neustále ma kontroloval a nič sa za celý deň nestalo, takže je to v pohode," povedala som rýchlo.
Damien si povzdychol a pokrútil hlavou. ,,Nikdy nevieš kedy sa môže niečo stať. Neskôr sa s ním porozprávam."
Večera pokračovala v trápnom tichu. Dávala som si za vinu, že som mu nepovedala len to podstatné. Snáď sa na mňa nebude Sam hnevať. Po večeri ktosi zvonil pri dverách. Samantha šla otvoriť a po chvíli sa vrátila s akousi ženou. Mala blond vlasy po pás a bola dosť vysoká, ale to museli robiť tie opätky, ktoré mala. Oblečenie, ktoré mala na sebe, bolo dosť vyzývavé a obopínalo jej celé telo. Ako v tom dýchala mi bolo záhadou, no väčšou záhadou bolo kým vlastne bola a čo tu robila.
,,Pane, slečna Lola vraví, že ste ju sem dal zavolať," povedala Samantha monotónne, ale v očiach sa jej odrážala nechuť k osobe, ktorá za ňou stála.
,,Áno, dal som ju zavolať. Ďakujem, Samantha, môžete ísť," prikývol Damien a šiel k Lole. Tá si ma nedôverčivo premerala pohľadom.
,,Kto je to?" spýtala sa opatrne.
,,Spomínal som ti Gwendolyn," povedal, na čo Lola prikývla a vykročila smerom k schodom. Než ju Damien nasledoval, zastavila som ho a postavila sa mu do cesty.
,,Mám tú istú otázku. Kto je tá žena?" spýtala som sa potichu.
Damien sa zachmúril a skrížil si ruky na hrudi. ,,Si príliš zvedavá, Gwen. Raz ťa to dostane do veľkých problémov, ale rád ti odpoviem. Je to dievča z klubu. Ako muž mám určité potreby a ona je tu na to, aby mi s tým pomohla. Určite rozumieš kam tým mierim. Alebo ti to mám detailne vysvetliť?"
,,To nie je potrebné. Užite si spoločný večer," odvrkla som a pobrala som sa do svojej izby. Len čo som zavrela dvere, z úst mi unikol tichý vzlyk. Bavil sa so mnou ako s otravným deckom, ktorého sa chce čo najskôr zbaviť. To ma až tak neranilo, bol za tým fakt, že si sem viedol dievčatá a nevyzeral, že by to chcel niekedy zmeniť. Zrazu som si pripadala ako dievča, ktoré prichytilo priateľa pri nevere. Prečo sa tak cítim, keď medzi nami nie je nič iné ako obyčajná dohoda? Lebo ho mám rada, ozvalo sa čosi vo mne. Viac úbohá som byť nemohla. Do postele som si líhala s plačom na krajíčku, no nedovolila som si vyroniť čo i len slzu.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top