Nakoniec som našla moju izbu na konci chodby v druhom poschodí domu. Už som videla najmenej 5 spální pre dve osoby a to som to nevidela celé. Mám pocit, že sa môžem stratiť viac ako raz. V skratke, mám strašný zmysel pre orientáciu.

Zistila som, že moja batožina už bola pre mňa vynesená hore, ale neobťažujem sa vybaľovaním. Len som si vytiahla tielko a pár šortiek, než som si sadla na posteľ. Je pohodlná a izba je úžasná. K dispozícii sú tu 2 postele kráľovnej oddelené nočným stolíkom. Každá z nich je pokrytá veľkolepými bielymi plachtami, zatiaľ čo krásna drevená skriňa a komoda stoja na opačnej strane miestnosti. Sú tu ďalšie dvere a domnievam sa, že vedú do kúpeľne.

Chcem ísť spať keď dorazí moja spolubývajúca. Je to Kiana, vďaka bohu.

„Hey." Usmejem sa na ňu, uľavilo sa mi, že som bola vonku z nepríjemného odevu zo večera.

„Hey." Odpovie a oplatí mi môj pohľad. Sme pár sekúnd v tichosti.

„Môžem sa ti k niečomu priznať?" spýta sa ma. Na moment som zmätená – skoro ju nepoznám – ale ak dobre hádam, nie je to nič vážne.

„Áno, samozrejme." Zasmejem sa a snažím sa zakryť náznak zmätenia.

„Som rada, že si moja spolubývajúca." Povie mi. Dobre, vyzerá to že sme na rovnakej strane.

„Úprimne, ja tiež." Zdôverím sa jej. Je to po prvý krát, čo som povedala niečo pravdivo za celú noc.

„Tak je to v poriadku ak budeme súhlasiť byť priateľkami?" spýta sa ma s nádejným úsmevom na jej tvári.

„Určite. Žiadne ohováranie za chrbtami. Kamera by zabíjala za takýto druh vecí." Zazubím sa.

„Súhlasím." Zareagujem.

„Fajn, som pripravená do postele." Poviem jej, príliš vyčerpaná viesť konverzáciu, aj keď by to mohlo byť fajn poznať sa trochu lepšie. Kiana prikývne a zamáva. Ja sa zošuchnem do postele a celá sa zakryjem. Zhlboka sa nadýchnem a zatvorím oči. Svetlo v izbe sa vypne a ja zaspávam.

***

„Vstávaj, vstávaj, vstávaj!" krik sa ozýva z miesta, ktoré je veľmi blízko pri mne. Vystrelím rovno hore a zúfalo sa rozhliadam. Vidím, ako vedľa mňa Kiana kričí v posteli a brunetka, ktorú nemôžem pomenovať stojí v našich dverách.

„What the fuck?" zamumlem, dezorientovaná a jemne šokovaná z náhleho zobudenia.

„Na prízemí je karta na rande, chystáme sa ju prečítať!" znovu kričí. Šklbnem sebou pri hlasitosti jej slov a poviem, že dole budem o sekundu. Nečakala som to. Koho zaujíma rande, keď môžeš spať?

Hlasno zastonám a začnem vstávať z postele. Je tu zima a husia kože ihneď objaví na mojej koži, ale som príliš unavená, aby som sa prezliekla do niečoho teplejšieho. Namiesto toho len odovzdám informácie Kiane a potom zostúpim po točitom schodisku do obývacej izby.

Keď vkročím, zaznamenám dievčatá schúlené na gaučoch, sústredené na bielu obálku v... um... Mám to... – Olivinej ruke!

Cítim prítomnosť niekoho za mnou a keď sa otočím objavím Kianu. Vyzerá nadšene, ako ostatná dievčatá, a rýchlo sa ponáhľa k nim pridať. Ja sa lenivo doplazím a sadnem si na kraj pohovky.

„Dobre, sú tu všetky?" zvolá dievča. Rozhliadne sa a rozhodne, že sme tu všetky prítomné. Dievčatá začnú kričať, keď Olivia otvorí kartu. Keď sa pozriem znova hore, všimnem si kameru v rohu miestnosti. Do riti, nevyzerám dobre. Dobre, čas sa správať tak, akoby táto obálka bola archa zmluvy. Pozerám sa na kartu a nadšene kňučím, schovávam ruky a mierne poskakujem. Falošný úsmev udržím na tvári aj keď Olivia začína čítať kartu.

„Ok, Amber, Christie, Kiana, Jessica, Tanya, ja, Perrie, Jade, Charlotte a Karen." Rýchlo prečíta. Predstieram nadšenie pri zmienke môjho mena. Je tak skoro, predpokladám, že keď prišli karty skoro, čoskoro budeme odchádzať aj my. Vnútorne si povzdychnem.

„Je čas naučiť sa niečo o láske." Prečíta. Dievčatá kolektívne povedia „oh" a „ah". Pripojím sa k nim napoly vzrušene.

Všetky začnú bľabotať o tom čo si myslia, čo by rande mohlo byť, keď uvidím Chrisa Harrisona prichádzať cez hlavné dvere.

„Dámy! Milé vás opäť vidieť, dúfam že ste mali pokojnú noc. Ako môžem vidieť, práve ste dostali vaše kartičky na rande." Povie. Všetky oči dievčat sú nalepená na ňom. „Dobre, ak ste to ešte nepovedali, vaše rande začne čoskoro. Pripravte sa, Harry tu bude o hodinu!" zvoval, spojil svoje ruky dohromady a vyšiel z domu.

Pomaly som vyliezla po schodoch, zatiaľ čo všetky ostatná sa pretekajú okolo mňa do svojich izieb. Ako náhle som si istá, že nie sú na mňa žiadne kamery podráždene si povzdychnem. Bude to dlhý deň.

Kvôli mojej neexistujúcej túžbe obliecť sa alebo urobiť dojem na Harryho, trávim len minút vyberaním oblečenia. Pár džínsových šortiek, čiernobiely top a tmavozelená bunda spárovaná s mojimi obľúbenými adidasmi. Zameriavam sa na Kianinu a moju kúpeľňu a aplikujem si trochu korektoru, riasenky, ceruzky na oči a rúžu a to je všetko. Vidím ako Kiana vedľa mňa prechádza celou rutinou krásy.

Trochu som si natočila vlasy a vstúpila na chodbu. Všimla som si, že je úplne prázdna a stále počujem každého v kúpeľni. Ak sú všetky podobné ako Kiana, pravdepodobne budem mať ešte dosť času, kým budú všetci hotový a Harry sa ukáže.

Vrátila som sa do svojej izby a prešla ku svojim kufrom. Pôvodne som si chcela zobrať môj mobil, ale spomenula som si, že ho nemám zo sebou... sakra. Prehrabávam sa v taške a hľadám niečo, čo by ma trošku rozptýlilo. Jediná zábava, ktorú som si zabalila sú 2 knihy Harryho Pottera, ku ktorým sa nedostanem s kamerami okolo, a kniha sudoku. Chytím druhú možnosť s ceruzkou a vydám sa dolu.

Zdá sa, že väčšina kamier je na poschodí a natáča dievčatá ako sa pripravujú. Nájdem cestu späť na gauč v hlavnej obývacej izbe a znova skontrolujem čas. Predpokladám, že bude trvať ďalšiu pol hodinu, než sa sem Harry dostane a začne naše „rande".

Začnem pracovať na knihe sudoku, kde som spravila takmer polovicu počas cesty lietadlom do LA. Nemám veľa talentov, ale v sudoke som dobrá.

Ignorujem všetkých, ktorí chodia okolo a snažia sa písať čísla podľa mojich schopností. Zaujímalo by mať či to vie Kiana lúštiť. Veľmi sa bavím. Priala by som si, aby som mohla zostať celý deň a robiť toto, namiesto toho, aby som chodila na rande s ďalšími 9 dievčatami. Určite sa na to teším.

Skončila som 7 strán, keď si za mnou niekto vyčistil hrdlo. Pozerám sa na hodiny. Nemôže to byť producent, ktorý by bol naštvaný pretože meškám, Harry by tu nemal byť ďalších 15 minút.

Otočila som sa a videla jedného a jediného Harryho Styles, ktorý stál za mnou, rukami držiac zadnú časť pohovky na oboch stranách mojej hlavy."

„Oh môj bože, Harry!" zakričím vo falošnom vzrušení, uvedomujúc si, že je to vhodná reakcia, vzhľadom na moju pozíciu. Stále držím hlas dole, nestrácam sebaovládanie ako by iné dievčatá mohli. Namiesto toho som stala a objala ho cez gauč. V nečakanom pohybe preskočí zadnú časť pohovky, pričom obe jeho nohy pristávajú na vankúši vedľa mňa, skôr ako sa posadí.

„Pôsobivé." Zasmejem sa. Pokrčí plecami a obdarí ma mužským úsmevom.

„To som chcel." Usmieva sa. „Každopádne, je milé ťa vidieť." Hovorí mi, keď ma vtiahne do objatia. Zatiaľ čo okolo neho obmotávam ruky, rozhliadnem sa. Nie sú tu žiadne kamery. Prečo je taký milý?

„Je skvelé ťa opäť vidieť. Vieš, myslím, že je skoro celých 9 hodín." Sarkasticky komentujem. Znova sa zasmeje a hodí mi ruku cez rameno. Mám šťastie, že dokáže chápať druh vtipov ktoré hovorím. Ľudia sa niekedy dokážu uraziť.

„Nemohol som si pomôcť nevšimnúť si tvoju knihu." Hovorí mi a ukáže na sudoku v mojej ruke.

„Ako dlho si ma sledoval?" pýtam sa ho, predstierajúc, že som vystrašená.

„Oh, len pol hodinu alebo tak." Zavtipkuje – myslím. „Robím si srandu. Len minútu alebo dve." Povie a ja sa zasmejem. „Je to len... Ako to dokážeš urobiť tak rýchlo?" opýta sa ma. Vypadá vážne zmätene.

„Len veľa praxe." Pokrčím plecami na jeho otázku.

„Myslím, že si ako super génius a len mi to nepovieš." Doberá si ma. Tentoraz sa zasmejem pravo.

„Samozrejme." Odpoviem sarkasticky a dám môj jazyk medzi zuby a zaškľabím sa naňho. Zastavím sa. Toto robím, len keď sa vážne usmievam. Zvláštne. Od chvíle, čo som prišla sem do domu, každý úsmev bol falošný.

„Môžeš ma to naučiť?" opýta sa ma a ja sa široko usmejem.

„Neviem, či si pre takéto veci na vyššej úrovni pripravený..." škádlim ho. Opäť ma zaujíma, či pochopil môj vtip. Vidím úsmev prechádzajúci cez jeho tvár. „Robím si srandu, robím si srandu, samozrejme, že ťa to naučím – nie som až tak hrozná." Chichocem sa.

„Oh, viem, že nie si hrozná, v skutočnosti si úplný opak." Hovorí plynule. Chce ma zasiahnuť? Práve som si myslela, že ideme dobre a bavíme sa. Skoro som zabudla, že by som s ním mala randiť a súperiť o jeho city.

„Je to tak?" reagujem a snažím sa flirtovať. Späť na falošné úsmevy. Zrazu vidím ako k nám kráča Astrid.

„Harry! Si tu skoro! Oh. Môj. Bože. Toto je úžasné!" kňučí, beží a skáče do jeho lona a ja odskočím od nich ďalej. Nie je mi za potrebné dostať sa do stredu toho, čo vyzerá tak krásne. Nemôžem povedať, či sa cíti nepohodlne alebo nie. Ak je, čo by som ja určite bola, veľmi dobre to skrýva.

„Astrid, rád ťa vidím." Povie zdvorilo.

„Čo robíte, ľudia?" spýta sa pozerajúc na knihu v mojich rukách.

„Sudoku." Poviem jej, usmejem sa a podám jej hlavolami. Pozrie sa na ne a jej obočie sa pokrčí.

„Čo ta sakra je? Človeče, ja nemám čas robiť takéto veci. Nie som príliš zaneprázdnená prácou alebo tak, ale príliš zabraná zábavou a vieš, pohodou." Smeje sa akoby to bol vtip, ale môj úsmev zmizne.

Znovu sa ovinula okolo Harryho a on so mnou nadviazal očný kontakt. Dúfam, že nemôže vedieť, že ma Astridina poznámka zasiahla a to nie dobrým spôsobom.

„Úžasné." Reagujem monotónne. Postavím sa a zľahka jej zoberiem knihu z ruky, hoci by som ju rada vytrhla. Položím to na konferenčný stolík. „Idem si zobrať pohár vody." Povedala som Harrymu a Astrid skôr, ako som sa ponáhľala do kuchyne.

Bola... Hrubá. Opieram sa o mramorový ostrovček uprostred kuchyne a usrkávam si z vody. Naznačovala tým, že som nebola v pohode, že som nula alebo tak niečo. Nie je ďaleko od pravdy a smiala by som sa s ňou, ak niekto zo strednej školy nemal zo mňa srandu z presne toho istého dôvodu.

Povzdychla som si. Toto nie je správny čas myslieť na tieto veci. Rozhodla som sa ju nesúdiť len na základe tejto poznámky. Mohol by to byť zlý spôsob, alebo aspoň niečo také, ako sú moje vtipy.

Potrasiem hlavou a položím pohár do umývadla. Vrátim sa naspäť do obývačky a zistím, že je takmer plná žien. Vidím, že je Harry prakticky pochovaný pod hromadou dievčat na gauči. Musí si to užívať.

Je to takmer komické pozerať to a ja nemôžem potlačiť smiech pri pohľade na nich. Očný kontakt so mnou nadviaže presne v moment, kedy sa rozhodne chichotať a vidím ho, ako zdvihne obočie. Uvedomujem si veľa kamier, ktoré sú teraz v miestnosti a som nútená otočiť sa a zakryť si ústa, aby ma nevideli sa smaiť nad smiešnym spôsobom ako sa naň dievčatá prakticky hádžu.

Len čo to dostanem pod kontrolu, Harry vstane – po mnohých neúspešných pokusoch – a začne hovoriť.

„Je to skvelé, že vás všetky znova vidím, som nadšený, že môžeme začať s rande, tak už dlhšie nečakajme!" povie a dvíha ruky dohora, kým každé dievča povzbudzuje. Pripomínam si, že by som ich mala kopírovať a tak tlieskam pár sekúnd potom čo začali.

Nasledujeme Harryho von a vidíme veľký žltý školský autobus na príjazdovej ceste. Som v skupine vpredu s Harrym pár krokov od nás a začnem sa usmievať. Myslím, že producenti berú kartičku na rande príliš vážne. Otočím sa a zistím, že každému dievčaťu tvár klesá nepatrne dole. Hádam, že očakávali bohatú jazdu helikoptérou alebo niečo podobné. Spojím si ruky a zasmejem sa.

„Poďme!" vykrikujem predtým než schmatnem Harryho ruku a kráčam s ním smerom k autobusu. Nasleduje nás kamera. Zdá sa, že ostatné dievčatá si pamätajú kde sú a kráčajú za nami.

Harry sa na mňa pobavene pozerá dole. Nemôžem ho obviňovať – ja som jediná, ktorá sa zdá, že chce práve nastúpiť do tohto autobusu, pretože, úprimne povedané neviem čo robím, len chcem mať s ním chvíľu čas. Šanca, že zostanem v show je vyššia. Ak budem šťastná, určite si ma nechá okolo tak dlho, aby som zarobila nejaké dobré peniaze.

Harry sa zastaví pri dverách, aby pomohol ostatným dievčatám nastúpiť a ja si sadnem do úplne zadnej časti autobusu hneď vedľa okna. Našťastie sa Kiana rozhodla zaujať miesto vedľa mňa a nie Christie. Naozaj nemôžem vystáť tú ženu. Ona len hovorí, hovorí a hovorí, a jej hlas je tak otravný, že niekedy cítim nutkanie zapchať si uši keď hovorí. Nemám, ale vyžaduje si to veľa sebakontroly.

Počas jazdy sa väčšinou zdržiavam potichu a počúvam komunikácie všetkých ostatných. Harry sedí niekde vpredu, tak väčšina ich slov je odo mňa preč. Páči sa mi to viac, keď je ticho.

Po 20 minútach sa pristavíme na parkovisku plného štrku a obloženého drôteným plotom. Pozriem sa vpravo a uvidím školskú budovu. Čo iné by sa dalo očakávať? Zaujímalo by ma ako evakuovali celú školu na natáčanie dnešnej epizódy.

„Dobre, sme tu." Harry prehovorí a ukáže budovu za ním. „Dnes sa chystáme na skúšku dôvtipu a uvidíme, ako dobre si všetky pamätáte, čo ste sa naučili v škole." Hovorí a keď sa pozrie na mňa, mrkne. Je to tu opäť, môj skutočný úsmev, ktorý vidíte len zriedka. Musí si pamätať Astridinu poznámku. „Je čas sa učiť!" zakričí. Vidím Chrisa Harrisona vchádzať do školy.

„Rád vás opäť vidím. Dovoľte mi vysvetliť vám, ako to bude fungovať. Sú tu 3 testy, ktoré musíte všetky absolvovať aby ste mohli ísť ďalej. Každý z nich bude založený na rôznych školských predmetoch. Počas prvého kola 7 dievčat postúpi ďalej a v 2. kole to budú iba 3. Tie z vás, ktorí to urobia, budú mať špeciálny test, ktorý posúdi sám Harry a víťaz získa spolu s ním zvyšok dňa. Ostatné sa k nemu pripoja neskôr na večierku." Povie Chris pre nás všetky. Zaškerila som sa. Myslím, že byť šprtom na strednej škole sa môže vyplatiť.

„Začnime." Prehovorí Chris. Všetky ho nasledujeme ho školy a vstupujeme do triedy. Vidím kadičky naplnené rôznymi farebnými tekutinami pod 5 rôznymi tabuľkami.

„Prvý test: Veda! Teraz si každá z vás bude musieť vyrobiť síran meďnatý pomocou chemikálii tu." Povie nám. Moje uši sa zdvihnú, zatiaľ čo tváre ostatných dievčat padajú. „Teraz samozrejme nemusíte vedieť ako to urobiť." Sme sa a k nemu sa pridajú všetci okrem mňa. „Vidíte, že každá chemikália je označená rôznymi aspektmi, ktoré môžu prispieť k zdravému vzťahu." Povie a ja ďalej skúmam fľašky. Jedna z nich je označená ako „dôvera", druhý ako „čestnosť". Páni, nevedela som, že to môže byť tak gýčovité. „Keď ste úspešne vyrobili síran meďnatý alebo „zdravý vzťah", automaticky prejdete. Obsah vašej kadičky sa zmení na zeleno. Na zadnej strane sú inštruktážne papiere, nech najlepší vyhrá!" Hovorí pred tým ako ustúpi o krok späť od kamier pričom sa kamery obracajú na nás.

Zasmejem sa a okamžite a kráčam k stolu, zatiaľ čo ostatné dievčatá bežia k stolu cez miestnosť, aby si vzali inštruktážny papier. Kým sa všetci vracajú späť ja skúmam kadičky. Každý z nich má na sebe napísaný správny chemický názov. Vďaka bohu.

Počula som, ako sa medzi sebou dievčatá rozprávajú, pokiaľ sa ja pozerám na 8 rôznych kadičiek predo mnou. Niektoré z nich sú modré a fialové, zatiaľ čo iné sú žlté a červené. Viem presne, ako vyrobiť síran meďnatý, bude to jednoduché. Zoberiem červenú kadičku označenú kyselinou sírovou a nelejem ju do namodralej kadičky označeného roztoku uhličitanu meďnatého. Chvíľu som počkala, zatiaľ čo každé dievča skúma pokyny a moja tekutina sa zafarbí na zeleno. Usmiala som sa na seba a videla som kútikom oka kameramana, ktorý ku mne o krok pristúpil.

„Chris!" zavolám a zamávam mojou rukou. Okamžite príde a pri mojej rýchlosti nedokáže zadržať prekvapeniu. Toto som robila na strednej škole stále, takmer som žila v tých vedeckých laboratóriách.

„Wow, Charlotte, to je skvelé!" povie, zdvihne moju kadičku a skúma ju. „Vážený, jeden súťažiaci je za nami!" zvolá. Všetky dievčatá sa na mňa obracajú. Môžem povedať, že sú šokované a nevypadajú príliš nadšene.

Usmiala som sa na Chrisa, než som sa otočila a kráčala k hlave triedy. Posadím sa za prázdny stôl a pozerám sa na ostatných. Pomohla by som, ale je je zábavné vidieť, ako sa každá snaží, aby sa ich roztok stal zeleným.

Cítim pozornosť vedľa mňa a zistím, že Harry obsadil miesto po mojej pravici.

„To bolo rýchle." Povie a znie nefalšovane ohromený. Zasmejem sa.

„Hádam, že nie som zaneprázdnená žúrovaním a snažiť sa byť cool vo voľnom čase." Zachichotám sa a ukážem na rôzne vedecké pomôcky. Stretávam sa s jeho zamysleným pohľadom, ktorý zahaľuje jeho myšlienky.

„Tak, čo to bolo?" spýta sa a jemno sa zasmeje?" „Bola to vernosť a láska? Alebo úprimnosť plus kompromis?" zavtipkuje.

„No, nechcem znieť akoby som sa nezaujímala o náš vzťah, pretože sa zaujímam." Usmejem sa- „Len som sa pozrela na skutočné názvy."

Harry vyzerá viac ohromený.

„Do toho potom. Povedz mi ako si to urobila." Nalieha na mňa.

„Oh, nie. Nechcem ťa nudiť." Radím mu.

„Nie, vážne to chcem počuť." Povie a položí jeho ruku okolo môjho pleca. Po prvý krát sa necítim úplne nepríjemne, keď sa ma dotkne, len trošku.

„Keď to chceš tak veľmi vedieť..." sledujem Harryho. S nadšením prikývne a ja sa zhlboka nadýchnem.

„Bola to jednoduchá neutralizačná reakcia. Kyselina a uhličitan kovu tvoria soľ, trochu vody a oxidu uhličitého. Pre každý roztok použili univerzálny indikátor. Keď je to kyselina, je červená, keď je zásaditá, je modrá a neutrálna je zelená. Soľ a voda sú neutrálne, takže roztok by sa mal zafarbiť na zeleno. Len som pridala kyselinu sírovú do uhličitanu meďnatého a vytvorila tak síran meďnatý. Síran meďnatý má pH 7, takže univerzálny indikátor sa zmenil na zelenú." Pokrčila som plecami. V skutočnosti to nie je nič, iba jednoduchá chémia. Som si istá, že sa to tu každé dievča naučilo.

Keď sa otočím späť k Harrymu, jeho oči sú dokorán a jeho ústa sú mierne otvorené.

„Wow, to som nečakal." Povie mi. Viem, že je úprimný. „Vieš, to len prispieva k mojej teórii, že si super génius." Usmeje s, ja znova pokrčím plecami a usmejem sa tiež.

„Znova, bola som príliš zaneprázdnená nebyť cool a všetko." Sarkasticky sa zasmejem, než sa ospravedlním, vstanem a odídem. Potrebujem trochu vody. Cítim Harryho oči na mne, keď opúšťam miestnosť, aby som našla producenta.

V... dlhšom čase je 6 ďalších dievčat vrátane Kiany, Christie, Amber, Astrid, Perrie a Jade. Chris a Harry nás vedú späť z triedy do chodby lemovanej zelenými skrinkami a do inej miestnosti hneď po ceste.

Keď vstúpim, vidím zemeguľu a veľké mapy pokrývajúce stôl. I očakávať geografiu

„Dobre dámy, ďalšia hodina: Geografia!" zvolá Chris. Všetky dievčatá tlieskajú a ja sa k nim pridám. Nemám nič lepšie čo robiť. „Teraz viem, že by ste mohli očakávať geografiu Spojených Štátov, ale dnes budeme skutočne testovať vaše limity. Budete musieť nájsť rôzne krajiny v Ázii." Povie Chris. Opäť všetky tváre dievčat opadnú okrem mojej. V Ázii som žila 15 rokov. Je to akoby tieto testy boli vytvorené pre mňa.

„Posaďte sa za svoje pracovné miesta. Nájdete na mape Áziu, napíšete správny názov krajiny z vybraných uvedených na prednej strane triedy. Zdvihnite svoju ruku, keď skončíte." Nariadi nám. Každý prikývne a beží na svoje sedadlá. Vezmem jedno na zadnej strane triedy. Cítim, ako ma Harry sleduje a opäť sa začínam cítiť nepohodlne, opäť pod jeho neúprosným pohľadom.

„1, 2, 3, ideš!" povie Harry. Uškrnula som sa, aby ma kamera nemohla vidieť a okamžite začnem označovať krajiny. Čína, Singapur, Vietnam, India, Japonsko, Kórea a Filipíny. Je to neuveriteľne ľahké a dokončím to za minútu. Predtým, ako zavolám na Chrisa, preskúmam ostatné dievčatá. Vidím, že ich hlavy sú frustrovane zvesené. Kútikom oka si všimnem kameru zameranú na mňa a rozhodnem sa, že zavolám Chrisa.

Dostali sme pokyn zdvihnúť ruku, tak to urobím. Môžem sa tiež plne zúčastniť. Kameraman kráča bližšie.

„Hm, Chris?" hovorím trochu nervózne. Viem, že ma ostatné ženy budú nenávidieť. Veľmi.

„Charlotte? Znova? Uvidíme, čo máš!" uškrnul sa pred tým ako pristúpil. Má v ruke ťahák a porovná jeho mapu s mojou. „páni, vynikajúco, všetko v poriadku!" povie trochu zmätene. Celá miestnosť na mňa civí a ja sa trochu stratiť. Nie, nebudem vystrašená. Srať na nich, ak som v niečom dobrá, vyhrám.

Povie mi aby som sa postavila vedľa Harryho dopredu triedy. Počúvnem a znova si zoberiem sedadlo vedľa neho.

„Ahoj, super génius." Privíta ma. Zachichocem sa a štuchnem ho do pleca

„Nevolaj ma tak" doberám si ho.

„Nemôžem, viem, že mám pravdu. Ako si to spravila tak rýchlo?" opýta sa ma, viac prekvapene ako bol predtým.

„Keď som bola malá, žila som v Ázii. Kým som nemala 15 rokov." Odhalím. Je tu niekoľko kamier zameraných na nás, tak sa ku nemu priblížim. Nechcem mu dať viac príležitostí sa ma dotknúť, ale ak sa chcem udržať, musím.

„Wow, vážne? To je úžasné! V ktorej krajine si žila?" opýta sa.

„A čo keby si ma prišiel a našiel ma dnes večer a ja ti môžem povedať celý príbeh?" poviem, a snažím sa znieť lákavo ale asi zlyhám. Môžem povedať, že niektoré z dievčat už sú takmer hotové, a príbeh je príliš dlhý aby som ho prezradila teraz. Usmeje sa a prikývne.

„Teším sa na to." Povie mi a položí ruku na moje stehno. Rýchlo sa pozriem dole na náš kontakt a všimla som si niečoho, čo som predtým nezaregistrovala. Malý krížik, vtetovaný tesne pod začiatkom jeho palca. Teraz má oblečené dlhé rukáva a nohavice. Zaujímalo by ma, či má aj nejaké ďalšie tetovanie.

Práve som sa ho chcela o tom opýtať, Astrid zakričala cez celú miestnosť. Chris vytiahne Harryho z jeho stoličky, aby sa k nemu pridal, keď ku nej kráča a mne sa uľaví, aj keď to neukážem. Vážne ma zaujímalo, či má viac tetovaní, a to nie je dobré znamenie. Nechcem sa ku nemu pútať. Vôbec. Ako mám zostať nezaujatá, ak sa musím správať, že ho milujem? Toto môže byť ťažšie, ako som si myslela. Ak najhoršie k najhoršiemu, budem o ňom premýšľať ako o priateľovi, kým to neskončí.

Nakoniec skončia ďalšie 2 dievčatá. Je smutné, že to Kiana nezvládla. Teraz som len ja, Astrid a Amber. Zaujímalo by ma, ako to dokázala Astrid. Nebrala som ju ako vzdelanú, ale čo ja viem?

Dostavili sme sa do ďalšej triedy ešte ďalej na chodbe. Sä tu tri stoly, ktoré sú skrášlené s kúskom papiera a ceruzky.

„Dobre dámi, toto je váš tretí a posledný test, ktorý bude posudzovať ten jediný Harry Styles." Povie a ukáže na Harryho stojaceho vpredu, ktorý sa na nás usmieva. Začne hovoriť namiesto Chrisa.

„Pre túto úlohu musíte napísať esej o našom vzťahu. Ako sa cítite, na čo sa tešíte, čo chcete, aby som vedel. Prečítam si všetky z nich a ten, ktorá sa dotkne môjho srdca, s ním strávim zvyšok dnešného dňa." Oznámi a po skončení sa na neho usmejem. Esej? O našom vzťahu?? Náš neexistujúci vzťah? Dobre, môžem to urobiť, nebola som taká zlá na angličtine na strednej škole, bude to ako písanie beletrie.

Povzdychla som si a posadila som do náhodného stola, zatiaľ čo ostatné diskvalifikované ženy sa pozerajú zozadu v triede. Astrid je po mojej ľavej strane, Amber po mojej pravej strane.

„Váš čas sa začína práve teraz." Povie Harry. Neviem koľko máme času a preto začnem písať.

„Harry, viem, že sa nepoznáme tak dlho, ale cítim spojenie medzi nami a viem, že ty to cítiš tiež. Od prvého okamihu, kedy som ťa videla, som vedela, že si výnimočný a vedela som, že si s tebou viem predstaviť správnu budúcnosť. Z toho čo som o tebe doteraz vedela, si láskavý, starostlivý, inteligentný, originálny a všetky vlastnosti ktoré hľadám v partnerovi, s ktorým môžem stráviť zvyšok môjho života. Chcem s tebou pokračovať v tejto ceste a dozvedieť sa o tebe všetko, v nádeji, že spolu strávime omnoho viac času. Prajem ti veľa šťastia pri rozhodnutiach, pred ktorými stojíš a dúfam, že nájdeme spoločnú cestu keď skončíme.

S láskou,

Charlote"

Keď skončím s písaním, začujem pípanie a uvedomím si, že môj čas už vypršal. Nenápadne sa zamračím na môj papier. Nikdy v živote som toľko neklamala.

Kamery sú zrazu nižšie.

„Dobre, všetci máte 10 minútovú prestávku, než budeme pokračovať." Povie nám jeden z producentov. Je to zvláštne, nikdy nás neposlali na prestávku. Úprimne povedané, začína to byť reálnejšie ako produkovaná show, ale opäť sa vrátim do reality. Samozrejme, že to nie je skutočné.

„Dámy, ktoré písali, prosím dajte Harrymu svoje listy, aby si ich mohol prečítať." Povie nám rovnaký producent, ktorého meno nepoznám. Zrazu mám hrozný pocit ísť cikať, tak odovzdám Astrid môj list, aby mi ho odovzdala.

„Hej, môžem mu to dať? Musím ísť na toaletu." Poviem jej.

„Samozrejme" povedala a zobrala moju pozvánku z ruky. Pošlem jej malý úsmev pred tým ako sa vydám nájsť toalety. Keď sa vrátim späť, všetky listy sú preč a sú to len 2 minúty, aby sme mohli začať znova.

„Všetci sa vráťte na svoje miesta, oznámime víťaza!" zakričí producent. Zdvorilo si sadnem na svoje miesto a čakám kým ohlásia víťaza. Pravdepodobne nebudem triumfovať, ale aspoň som to dala tak ďaleko. Už musím byť v Harryho modlitbách.

„Tak, vybral som... Astridin list!" Harry oznámi a zdvihne jej list. Usmievam sa a tlieskam, keď sa žiarivo usmieva a vstáva, beží a skáče na Harryho. Znova, dá mi zabrať sa nesmiať keď je takmer zrazený k zemi.

„Milujem tvoj list, bol úprimný a skutočne som vedel ako ti na tom záleží." Povie. Tento komentár bol určite vopred napísaný. Oči sa jej rozsvietia a znova ho objíme.

„Ďakujem." Odpovie.

„Prečítajte to!" kričia všetky dievčatá zozadu. Prečo by chceli počuť list od iného dievčaťa, ktorý vyhlasuje ich lásku k Harrymu? Je to zvláštne, ale nemám námietky. Mohla by som sa o to menej zaujímať. Pripojím sa k zvyškom dievčat vzadu a sledujem ho.

„Dobre, dobre." Smeje sa a začína: „Harry, viem, že sa nepoznáme tak dlho, ale cítim spojenie medzi nami a viem, že ty to cítiš tiež –"

What the fuck?

„ - Od prvého okamihu, kedy som ťa videla, som vedela, že si výnimočný a vedela som, že si s tebou viem predstaviť správnu budúcnosť." Pokračuje. Nemôžem tomu uveriť, Astrid mi ukradla list. Okamžite sa na ňu pozriem, vediac, že som schovaná pred kamerou ostatnými dievčatami. Len pokrčí ramenami, uškrnie sa a otočí sa späť, aby sa na Harryho úctivo pozerala. Tomu nemôžem uveriť. Ukradla mi posratý list.

Ver mi, nie som naštvaná, že vyhrala a bude s Harrym tráviť viac času. Som naštvané lebo mi ukradla rukopis a tvrdila, že je to jej vlastné. Je falošná a ja som mala pravdu, keď som ju súdila predtým, keď predniesla jej komentár o tom byť cool. Čo. Za. Mrchu. Vie, že nebudem po nej kričať v národnej televízii a strápňovať aj seba. Vyzerám ako úbohá nula, dievča, ktoré je príliš zúfalé, aby si ju Harry vybral a nie iných.

Cítim ako mi začínajú horieť líca. Celý môj list mohol byť klamstvo, ale nikdy som neklamala alebo nepodvádzala v tejto miere. Už viac nepodľahnem mojej láskavosti. Budem ju ignorovať a držať sa od nej ďalej.

Prekrížim si ruky a zhlboka sa nadýchnem aby som sa upokojila. Mohli by sa tiež pohnúť. Vrátim jej to niekedy, ale nie teraz. Nemám inú možnosť, ako zostať ticho a usmievať sa, keď Harry číta môj list. 

28.8.2019, 8.39m 
Words: 4554