Dvadsať sedem
"Harry," zakňučal som. Nechcel ma pustiť. "Harry! Musím ísť zajtra mám školu!" snažil som sa vykrútiť z jeho držania. "Ostaň tu, aj odtiaľto môžeš ísť do školy," zakňučal a stisol ma pevnejšie. "Ale Hazz, nemám tu oblečenie, ani veci do školy," "Tak dobre no," pustil ma a ja som sa radšej rozbehol ku dverám. Keď som bol obutý, Harry ma pobozkal a odišiel som.
Bolo 9 večer a ja som sa stále učil matiku. Vôbec som tomu nechápal. A stále som myslel na Harryho. Z myšlienok o tom dokonalom chlapovi ma vytrhlo zaklopanie. S povzdychom som sa zdvihol z postele a prešiel o dverám, za ktorými stále prekvapivo Harry.
Keď ma uvidel, natisol sa na mňa a pobozkal ma. Bozk som mu opätoval ale rýchlo som sa odtiahol. "Čo tu preboha robíš?" nechápavo som si ho prezeral. "Ja len...strašne si mi chýbal a ... chem aby si sa ku mne nasťahoval. Každý deň by som ťa odviezol a potom priviezol zo školy," vypulil som oči. Je pravda že intrál je v zlom stave a tiež je pravda že milujem toho blázna ktorý sa na mňa teraz nervózne pozerá. "S-si si istý?" spýtal som sa. "Ja sto percent," pohladil ma po tvári. "Uh, tak...tak dobre teda," zvolil som. Harry vypískol a objal ma.
Rozbehol sa do izby a začal vyberať veci z mojej skrine. "Harry? Čo robíš?" nechápavo som na neho hľadel. A už vôbec sa mi nepáčilo že preberal práve skriňu s oblečením. "Balím ti veci!" vyhŕkol nadšene. Z pod postele vytiahol kufor do ktorého začal hádzať veci. "Harry ja si to porobím sám. Choď mi radšej upratať stôl a pobaliť veci tam," zamračil som sa. "Prečo? Skrývaš predo mnou nie-" zarazil sa. Vybral práve tie veci za ktorými bol schovaný vibrátor. "Ale, ale..." zasmial sa Harry a pozrel sa na mňa. Celý červený som sa otočil a začal spratávať veci zo stola. "Ale Lou, no tak," smial sa Harry. "To je v pohode," od zadu ma objal. "Čo keby si mi dnes ukázal ako sa vieš hrať..hmm?" šepkal mi do krku kde ma neskôr pobozkal. Z úst mi vyšiel roztrasený výdych. Celý červený som ho od seba odstrčil. "Choď baliť tie veci," zamrmlal som a vrátil som svoju pozornosť k veciam na stole.
"Počkaj ma tu. V izbe je už len posledná taška," dal mi bozk na čelo a odbehol. Sadol som si do auta a pomaly zaspával. Bolo pol druhej ráno. Z polo spánku ma zobudilo buchnutie dverí. "Prepáč, už ideme domov a tam budeme spať,"
"Hmmm," zamumlal som a zaspal.
Prepáčte, prepáčte prepáčte...ale mám nejaký písací blok. Už len jedna/dve časti a bude koniec. 😆😆 Takže sa tešte. Mimochodom! Pripravujem novú story...niečo roztomilé a krátke. Dúfam že to bude podľa mojich predstáv a že sa vám to bude páčiť 💘💘
Btw...táto fotka sa mi strašne páči ale...nemôžem ju nikam dať lebo som len v košeli👌👌✝✖✝
A mám tam kúsok skúrený face 😂😂👌😂😂
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top