Tadáááá. Nová kapitola ešte dnes. Špeciálne pre Ada6216, ktorá neverila, že dnes to príde. Ešte skôr ako 24 hodín😘. Dlho som vás čakať nenechala🤔.

Sebastián otvoril oči a cítil sa príjemne. Myslel si, že Victoria tu už nebude, ale opak bol pravdou. Navyše sa k nemu otočila a usmiala sa na neho. Sebastián úsmev opätoval. Vnútorne karhal sám seba, že sa v noci neovládol, ale Victoriin pohľad ho presvedčil o opaku a hneď zavrhol také myšlienky. Sebastián svoju manželku pobozkal.

,,Dobré ráno." Prerušila ticho Victoria.

,,Nie dobré, ale mám nádherné ráno, keď sa môžem dívať do tvojich očí a pobozkať ťa."

Victoria sa začervenala a sklonila tvár, lebo ju Sebastián privádzal do rozpakov.

Sebastián jej vtisol bozk na čelo. ,,Bude mi chýbať tvoja prítomnosť, ale už by sme mali ísť na raňajky." S úsmevom na perách odvetil Sebastián.

Sebastián počkal kým Victorii pomôže komorná obliecť sa a spolu vykročili na raňajky. Všetci na nich prekvapene pozerali. Ani jednému neunikli ich vzájomné úsmevy, ktoré si vymieňali. 

Hneď po raňajkách sa všetci odišli pripraviť na slávnosť. Sebastián očakával príchod správcov jeho panstiev, ale aj iných dôležitých hostí. No ani vonkoncom by mu vtedy nenapadlo, že budú mať aj neočakávaného hosťa. 

Sebastián čakal na chodbe, na príchod svojej manželky, aby spoločne mohli vstúpiť do spoločenskej sály, ktorá bola najväčšia na tomto panstve. V nej sa konali všetky dôležité udalosti už veľa rokov. Sebastián bol ohúrený, keď jeho manželka vyšla z izby. Chvíľu bol ticho a pomaly si ju prezeral. Uvedomil si, že ju vidí prvýkrát slávnostne oblečenú bez závoja. Svojim vzhľadom ho očarila ešte viac. Možno to bolo aj tým, že teraz mal vedomie toho, že jeho manželka celá patrí len jemu. Nemyslel to tak, že je jeho majetok. To absolútne nie. Ale mal dovolenie sa na ňu s obdivom pozerať, držať ju v náručí, objať ju, či v tom najlepšom ju pobozkať a nemať pri tom výčitky svedomia alebo výčitky toho, že to Victoria robí z povinnosti. Síce mu to včera tvrdila tak, ale keď sa zahľadel do jej očí, tak tie mu hovorili úplný opak. Od kedy ju pozná, tak sa naučil všetko čítať z jej očí a možno si to Victoria ani neuvedomovala, ale práve jej oči o nej prezrádzali všetko. Nevedela v nich nič skryť. 

,,Si prekrásna. Veľmi ti to pristane."  Sebastián odvetil po chvíľke ticha. 

,,Aj tebe to dnes pristane."  Victoria chcela niečo povedať, lebo nevedela nájsť slová, ktorými by odpovedala na Sebastiánove. 

Sebastián jej ponúkol rameno a spolu vkročili do spoločenskej miestnosti. Jeho správcovia sa mu poklonili, kým ľudia v rovnakej spoločenskej línii ostali stáť. Cestou Sebastián vítal mnohých prítomných ľudí. Pri tejto udalosti prišli aj Sophie s Ernestom, s ktorými sa nevidel už veľmi dlho. Všetci mu gratulovali, no pre Sebastiána to bolo veľmi zvláštne. Prečo mu gratulujú? Uvedomujú si, že kvôli tomu, aby získal titul, musel zomrieť jeho otec? Je to zvrátene, ale je to tak. Sebastián na chvíľu posmutnel. Victoria si to hneď všimla, preto mu silnejšia stlačila rameno, v ktorom mala vloženú svoju ruku. 

,,Niečo sa deje Sebastián?" 

Sebastián sa na ňu usmial. ,,Všetko je v poriadku, moja drahá."  Odviedol ju k Izabelle a Albertovi a šiel sa posadiť, aby k nemu mohli postupne chodiť jeho správcovia. Majordómus ich postupne predvolával, aby prijali svojho grófa a predniesli prísahu o tom, že mu budú verne slúžiť. 

Po tom sa Sebastián postavil, že prednesie svoju reč, keď do miestnosti vstúpil sudca so svojimi strážnikmi. Pristúpil až pred prekvapeného Sebastiána. 

,,Vítam vás, čo vás privádza na toto panstvo?"  Opýtal sa Sebastián. 

,,Rád by som povedal, že prichádzam sláviť a prišiel som vám pogratulovať, ale musím povedať opak. Prišiel som vám túto slávnosť zrušiť." Podal Sebastiánovi list a všetci v miestnosti ostali v tichosti. 

Po prečítaní listu sa Sebastián rozohnil. ,,To je hlúposť. Nič v tom liste nemôže byť pravda." 

,,Táto listina je právne overená." Sudca sa otočil k publiku, ktoré očakávalo, čo sa bude diať a rozhovoril sa na celú miestnosť hlasito. 

,,Táto listina dokazuje, že lord Sebastián, o ktorom ste si mysleli, že je právoplatný dedič titulu  gróf z Danteveru, ním nie je. Podľa všetkého nie je ani synom bývalého grófa, ktorý keď to zistil, tak ho vyhnal zo svojho panstva a dlhé roky sa ukrýval na hrade markíza D'este." 

Sudca následne podal Sebastiánovi ďalšiu listinu, v ktorom sa písalo, že jeho panstvá budú zverené pod správu kráľa do doby, kým sa táto udalosť neprešetrí. 

,,V čo najkratšom čase musíte opustiť sídlo grófa z Danteveru, keďže titul aj panstvá sa zverujú dočasne kráľovi. Týmto sa celá slávnosť ruší, keďže ste ten titul ukradli." 

Sebastián si myslel, že zle počul. Kto by mohol vytvoriť takúto listinu? Veď nemal nepriateľov. No je pravda, že odkedy získal titul, tak sa nepriatelia mohli objaviť. 

Sebastián sa všetkým ospravedlnil za prerušenie tejto slávnosti. Oznámil im, že môžu ostať a ďalej sa zabávať. Požiadal sudcu, aby ho nasledoval do pracovne, kde sa budú môcť pozhovárať osobne. Očami vyhľadal Alberta, aby mu naznačil nech ide s ním. Všimol si Victoriu, ktorá bola k nemu otočená chrbtom, ale videl, že ju Izabella upokojuje. Alberta nasledoval aj William, ale aj Ernest. Pätica mužov obsadila pracovňu, aby mohli vyriešiť túto absurditu. 

,,V Londýne sú uložené dokumenty, ktoré potvrdzujú, že som syn grófa z Danteveru, taktiež je tú závet môjho otca. Niekde sa musela stať chyba. Prinesiem vám tie dokumenty a všetko sa vyrieši." Bránil sa Sebastián. 

,,Keby to bolo také jednoduché. Sebastián, poznal som vášho otca, preto keď prišla tá listina, tak som poslal list do Londýna, aby mi poslali všetko potrebné, ale všetky dokumenty v Londýne zmizli."  Odvetil sudca. ,,S vašim otcom som bol blízky priateľ. Spomínam si ako o vás hovoril a viem aj prečo ste sa dlhé roky nenachádzali na tomto panstve. No zároveň som aj sudca, ktorý musí konať podľa zákona. Do večera musíte opustiť toto panstvo." 

Sebastián len prikývol a potom dlho premýšľal, kým sa štvorica mužov zhovárala a prezerala si listiny, ktoré mal k dispozícii sudca. 

,,Je najvyšší čas odísť do Londýna." Rozhodol Sebastián. 

~~~ 

Victoria sa pomerne držala a spolu s Izabellou, ale aj Sophie vyprevádzali hostí domov, ktorí sa rozhodli odísť. Keď sa všetkým ospravedlnili a všetci odišli, tak sa usadili v salóniku. Izabella so Sophie uprene premýšľali, kto by chcel Sebastiánovi takto ublížiť, ale na nikoho neprišli. Victoria hneď vedela kto to má na svedomí, ale čakala na Sebastiána a Williama, či majú ten istý názor. Nervózne sa prechádzala po salóniku a kontrolovala, či už niekto schádza dole schodmi. 

Po dlhej chvíli sudca opúšťal miestnosť v prítomností ostatných mužov. Keď schádzali dole, tak k ním pribehla Victoria. Sebastián odprevádzal sudcu, tak pristúpila k Williamovi a zašepkala mu.

,,Vieš, kto to bol."  William prikývol a odpovedal. ,,Len o tom musím presvedčiť Sebastiána. Veľmi tomu neverí." 

Sebastián odišiel za služobníctvom, aby začali baliť všetky veci. Odchádzajú na hrad markíza. Sám odišiel do pracovne, aby si zbalil dôležité dokumenty. Nevie komu tu môže už dôverovať. William aj Albert si myslia, že to bol Mills, ale Sebastián o tom nie je až tak presvedčený. Prečo by mal ubližovať jemu? No musí vziať do úvahy aj túto možnosť, lebo zatiaľ sa nemajú čoho chytiť. 

Victoria šla za Sebastiánom do pracovne, lebo Albert im ozrejmil situáciu, že odchádzajú. Do pracovne vstúpila bez zaklopania. Vie, že je to územie mužov a ako žena by tam vstupovať nemala, ale teraz jej to bolo úplne jedno. Sebastián hneď k nej pristúpil a vtiahol ju do náručia. 

,,Si v poriadku? Bola si rozrušená?"  Opýtal sa starostlivo. Victoria sa musela zasmiať. ,,Tebe bolo ukrivdené a mňa sa pýtaš, či som v poriadku? Mne sa nič nestalo..." Odmlčala sa a vymanila sa z jeho objatia. 

,,Sebastián, mrzí ma to. Kvôli mne ti bolo znovu ublížene. Sám vieš, že za tým všetkým je Mills a neprestane kým nezničí všetkých, na ktorých mi záleží. Pokúsil sa už o Williama a teraz sa zameral na teba." Odvetila so strachom v hlase. 

,,Viem sa o seba postarať. Nedám sa zastrašiť." 

,,Nechoď do Londýna, prosím. Mám o teba strach." Sebastián ani netušil koľko síl stálo Victoriu, aby to priznala nahlas, nie to, aby to priznala navyše pred ním. 

Sebastián ju chytil za ramená a usmial sa. ,,Nemusíš sa o mňa báť. Budeš tam so mnou, preto budem silnejší."  Victoria sklonila zrak. Už nevedela, čo mu má povedať. Odišla pomáhať svojej komornej baliť veci. Veľmi rýchlo boli všetci zbalení a vybrali sa na cestu. Dámy cestovali v jednom koči a páni zasa v inom. Všetci boli unavení z cesty, preto aj rýchlo zaspali. Jediná, ktorá nemohla zaspať bola Victoria. Počkala kým Sebastián zaspí. Pomaly zdvihla jeho ruku, ktorou jej obopínal pás a sadla si k oknu. Vonku bola nádherná noc, všade bolo ticho. Victoria by sa chcela dočkať okamihu, kedy jej myšlienky budú pokojné, kedy nebude musieť nad všetkým premýšľať. Sebastián sa jej zdal veľmi pokojný, no asi si neuvedomoval kto sa mu postavil do cesty. 

Hneď ráno urobila to, čo mala urobiť už včera a služobníctvo jej v tom ochotne pomohlo. Potom vyhľadala Izabellu s Albertom, aby im povedala o svojom rozhodnutí. Albert z toho nadšený vôbec nebol, ale Izabella ju v tom podporila. 

Ako prvá sedela pri raňajkách. Postupne prichádzali k stolu ostatní a ako posledný prišiel Sebastián. Nezabudol dať Victorii pusu na líce a prisadol si. Victoria sa na neho usmiala. No Sebastián v jej úsmeve nevidel úprimnosť. Niečo sa za ním skrývalo. 

Všetci sa postavili pred vchod, aby sa rozlúčili so Sebastiánom, Victoriou, Williamom a Albertom, ktorí odchádzajú do Londýna. Izabella ostáva, lebo v jej stave jej Albert dočasne zakázal cestovať na takú dlhú cestu, lebo keď boli na Sebastiánovej svadbe, tak jej bolo potom zle. Albert so Sebastiánom požiadali Ernesta aby ostal na hrade a mal všetko dočasne na starosti. Všetci boli pokojní okrem Victorie. Sebastián ponúkol Victorii ruku, aby jej pomohol nastúpiť do koča. Victoria ruku neprijala. Namiesto toho zdvihla k Sebastiánovi zrak a pozrela sa mu do očí. 

,,Ja s tebou nejdem Sebastián." Pokojne povedala a pokrútila hlavou. Nezabudla od neho odstúpiť.