Victoria sa snažila dostať zo Sebastiánovho objatia tak, aby ho nezobudila. Nechcela ostať v jeho izbe. Nevedela pomenovať ako sa cíti. Nad ránom dala manželovi všetko čo mala. Svoju nevinnosť, ktorú si chránila len pre človeka, ktorého by ľúbila. No dala ju svojmu manželovi.

Mala pocit, že Sebastiána podrazila a dala mu nádej, ktorú nevie preniesť do skutočnosti. Zatvorila sa vo svojej izbe, zobudila svoju komornú, aby jej prichystala kúpeľ. Ľahla si do postele a kázala jej, aby ju nikto nebudil. Po celý čas len tak ležala a nevedela utriediť rozhádzané myšlienky. Potrebovala sa pozhovárať, ale nemala nikoho, komu by sa zverila. Napadla jej Izabella, ale hneď to zavrhla, lebo tá je v tom celom veľmi osobne zainteresovaná, keďže je manželkou Sebastiánovho najlepšieho priateľa. 

Sebastiána prebudila chladná miestnosť. Na svojej hrudi necítil váhu Victoriinho tela. Cítil sa sám. Nepredpokladal, že sa prebudí opustený a nepobozká svoju manželku. No nepredpokladal ani to, že sa prebudí takto neskoro. Rýchlo sa obliekol, vstal a utekal do pracovne, kde sa mu už hromadilo množstvo práce. Nepomyslel ani na jedlo. Pomáhali mu aj William a aj Albert, aby pripravili slávnosť na prijatie jeho titulu, ktorá sa má uskutočniť o tri dni. William bol nervózny, lebo sa mu nepáčilo to ticho zo strany baróna Millsa. Obával sa, čo bude nasledovať. Izabella chcela stráviť deň s Victoriou, ale nepustili ju k nej, lebo vraj spala. Bála sa, že je chorá, preto sa hneď ponáhľala k Sebastiánovi, ale Victoriina komorná ju zastavila a uistila ju v tom, že jej nič nie je. 

~~~ 

Nasledujúce dva dni boli v plnom prúde príprav na príchod hostí, ktorí si mali prísť uctiť nového grófa. Sebastián mal veľa práce, ale ani to mu nebránilo v tom, aby vyhľadával svoju manželku. Ale akonáhle ju uvidel, vždy sa jej podarilo pred ním utiecť. Nechodila ani na spoločný čas, ktorý trávili pri raňajkách, obede alebo večeri. Keď šiel do jej komnaty, tak tam záhadne nebola. Takto sa jej podarilo vyhnúť všetkým, dokonca aj jej bratovi. Sebastián si myslel, že potrebuje čas. No keď sa mu nepodarilo porozprávať sa s ňou ani deň pred oslavou, tak vzal všetko do svojich rúk. Urobil to, čo chcel urobiť hneď ako prišli na toto panstvo. Veci zo svojej aj Victoriinej izby dal premiestniť do ich spoločnej izby. Myslel si, že tento krok nahnevá Victoriu a vyhľadá ho, ale zmýlil sa. Po večeri sa usadil v ich izbe a čakal na príchod Victorie, odhodlaný pozhovárať sa s ňou. 

~~~ 

Victoria rýchlo vstúpila do miestnosti aj spolu s jej komornou. No akonáhle si všimla Sebastiána stojaceho pri okne a otočného k nej chrbtom, tak náhle zastavila. Svoju komornú poslala preč.

Sebastián čakal kým započuje zatváranie dverí a prehovoril smutným hlasom.

,,Prečo sa mi vyhýbaš?"

,,Ja-a-a..." Prestala hovoriť, keď sa na ňu Sebastián pozrel. Musela hneď odvrátiť pohľad. Prečo sa na mňa pozerá s tými jeho očami, ktorými má úplne pohlcuje. Vždy sa cítim tam vinne. Ako keby som mu ubližovala. Stále v nich vidím lásku spojenú s bolesťou. Tak ma to zraňuje.

,,Takže mi nič nepovieš?" V Sebastiánovom hlase bolo počuť náznak hnevu.

Victoria mala sklonenú hlavu a stále mlčala. Sebastián sa k nej začal približovať. ,,Čo mi to robíš? Povedz už niečo!" Zvolal Sebastián stojac blízko pri nej.

Victoria od neho odstúpila a šla si hľadať veci na prezlečenie. V hlave však premýšľala ako si rozopne šaty na chrbte.

Sebastián bol zničený a ranený. Ako chlap by mal byť silný, ale toto ho vnútorne zožieralo.

,,Čo vlastne pre teba znamenám Victoria? A odpovedz mi!" Odvetil už pokojným hlasom.

Victoria sa pri jeho hlase postavila a už sa nezohýnala nad truhlicou. Cítila sa vinná za momentálny Sebastiánov stav. Otočila sa k nemu.

,,Si môj manžel" povedala potichu.

,,Aký manžel? Manžel ako povinnosť alebo manžel ako milovaný muž?"

Victoria si vzdychla. ,,Sebastián, nerob mi to ťažším ako je! Neviem ako ťa vnímam. Viem len to, že som sa rozhodla prijať ťa za svojho manžela a prijať všetko, čo súvisí s tým, že som manželka a grófka tohto panstva. Viac odomňa nečakaj, viac ti neviem dať." Victoria sama nevedela ako mohla vysloviť tieto slová a len verila, že sa v sebe nemýlila, lebo týmto Sebastiána určite ranila.

,,Takže to, čo sa medzi nami stalo bola pre teba povinnosť?" Povedal zlomeným hlasom.

Victoria nevedela odpovedať. Na jeho otázky nevedela nikdy odpovedať a to sa jej ešte pri nikom nestalo.

Sebastiánovi stačilo to hlboké ticho, v ktorom sa ocitli a nemusel dostať ani odpoveď na jeho otázku. Vedel, že Victoria sa mýli. Tá noc pre neho znamenala veľa a všetko si z nej pamätal. Victoria nemohla nič z toho hrať. Pomaly kráčal preč. No pred dvermi sa zastavil. ,,Ani nevieš ako sa mýliš Victoria." Nezabudol zabuchnúť dvere.

Victoria teraz ľutovala, že to nechala zájsť až tak ďaleko. Nedalo sa povedať, že by Sebastiána nemala rada alebo že by ľutovala to, čo sa stalo. Len  jednoducho nechcela pripustiť, aby si Sebastián myslel, že k nemu niečo cíti. No pritom ani ona sama si to nechcela pripustiť a bála sa svojich citov. Prežívala chaos, z ktorého sa nevedela dostať.

~~~

Sebastián zapíjal žiaľ vo svojej pracovni. Žiadal tak veľa? Len, aby pre svoju manželku nebol vzduch. Mohol byť sa stať aj stokrát grófom. Bolo to pre neho nič. Len titul, ktorý zdedil. Keby ho teraz počul otec, tak by sa nahneval. No Sebastián to tak cítil. Na čo mu taký titul, keď jediné, čo chce, si nevie a nedokáže získať.

Už bola hlboká noc, keď sa vracal do izby. Tak rýchlo ako sa len dalo sa prezliekol a sadol si na posteľ. Pozeral na Victoriu. Nemal na ňu pozrieť a vidieť jej nádherné vlasy, ktoré boli pre jeho ruky také jemné. Pomaly si k nej ľahol a nedal sa odradiť tým, že je k nemu otočená chrbtom. Chcel znova cítiť teplo jej tela. Ruku vsunul za prikrývku a pritiahol si ju k sebe bližšie. Privoňal si k jej vlasom. Voňali nádherne. Sebastián, ale netušil, že Victoria ešte vôbec nezaspala, lebo kúpeľ, ktorý si dopriala ju prebudil. Otočila sa k nemu a mohla vidieť jeho prekvapený výraz.

Sebastiánovi vyrazilo dych. Nevedel sa vynadívať na svoju manželku, na jej krásne oči. No srdce mu zovieralo a on mal posledné hodiny v hlave len jednu otázku.

,,V čom je Mills lepší ako ja?"

Victoria si myslela, že zle počula. Prečo jej Sebastián pripomína toho barbara?

,,Čo-o-o?" Neveriacky otáčala hlavou.

,,Chcem to vedieť? Mal niečo čo ja nemám? Jeho si dokázala milovať a mňa nenávidíš?" Victoria sa pozrela na muža skláňajúceho sa nad ňou. Zabolelo ju, že si Sebastián myslí, že k nemu pociťuje nenávisť. Pozrela sa do jeho očí a bolo to pre ňu ako keby v nich uvidela pravdu.

,,To nie je pravda. Aj keď som chcela, nevedela som ťa nenávidieť." Odvetila pokojne.

,,Neverím ti."

Victoria nevedela ako presvedčiť Sebastiána. Jemne mu pohladila líce a prstom prešla po jeho pere. Rýchlo sa k nemu priblížila a spojila ich pery. Nemusela dlho čakať a Sebastián začal spolupracovať. Už teraz vedela, že je zatratená a z toho sa len tak nevyvlečie. Sebastián ju až priveľmi priťahoval. Nevedela sa poriadne ani nadýchnuť, lebo Sebastián dráncal jej pery. Dodávalo jej odvahu to, že Sebastián po nej túži preto mu rukami prešla po hrudi a začala rozopínať gombíky. Keď sa Sebastián dostal svojimi dotykmi rúk až k vnútornej strane jej stehna, tak vedela, že už sa nezastavia. Bezmyšlienkovito spojili opäť svoje telá v jedno a oddali sa hlbokej vášni, ktorú len teraz obaja našli. Neuvedomujúc si, že opäť urobili to, čo ich buď rozdelí alebo ich spojí.

Osud si hrá svoju hru a vie zasiahnuť nečakane a práve vtedy, keď to najmenej čakáme. Ani Victoria a ani Sebastián si neuvedomovali, čo im prinesie ďalší deň. Spali vo vrúcnom náručí a obaja snívali svoje sny.

Nová kapitola čoskoro...nechajte sa prekvapiť