Sebastián vkročil to siene, ktorá bola krásne vyzdobená. Vojvodkyňa Seytmorthová si dala skutočne záležať. Dnes jej zloží poklonu. Dnes kráčal veľmi pomaly a snažil sa obzerať, kto z prítomných by ho zaujal natoľko, že sa k nemu prihovorí. No po krátkej chvíli zazrel Sophie s Ernestom ako postávajú pri istom mladom mužovi, ktorého už párkrát videl, ale nikto mu ho nepredstavil. S istotou mohol tvrdiť,  že je od nich mladší. Nevedel presne koľko, ale mohol byť o 3 až 4 roky mladší. 

,,Sophie, Ernest, rád vás vidím." Sebastián sa pozdravil. Pri pozdravení sa neuklonil, lebo títo dvaja si to nevyžadovali. Priam sa na to hnevali, lebo Sebastián bol ich priateľ a na tieto formálnosti si nepotrpeli ani v spoločnosti a bolo im jedno, čo si o tom myslia iní.

Ernest sa k nemu vytočil. ,,Dovoľ, aby som ti predstavil nášho priateľa. Toto je lord William Rhys Ertwering, syn grófa Ertweringa z Lanvergendu. William, toto je Sebastián Pure D'viente, syn grófa z Danteveru." Mladí muži sa navzájom uklonili a pozdravili sa. 

,,Je zvláštne, že som Vás nespoznal ešte skôr. Panstvá našich otcov sa nachádzajú neďaleko seba. Už pár rokov brázdim tie pastviny na koňovi."  Sebastián už nemal chuť nikomu nič vysvetľovať. Vždy tá istá veta. No nemal dôvod byť nepríjemný na tohto mladého muža. On určite nevedel, že toto počúval posledné dni stále. ,,Dlhé roky som sa nenachádzal na panstve môjho otca. Vždy som tam prišiel na krátko. Jednoducho sme nemali šťastie a ani príležitosť, aby sme na seba narazili."  William sa zahľadel po sále. Sebastiánovi sa zdalo ako keby niekoho hľadal. ,,Ospravedlňte ma prosím. Rád som Vás spoznal, lord Sebastián."  

Sebastián ani nestihol odpovedať a už lord William odkráčal.

~~~

,,Znova sa ukrývaš pri stole s občerstvením?" spýtavo sa zahľadel William na svoju sestru Victoriu. ,,Neskrývam sa tu. Len tu postávam. Záleží na tom, ako sa kto pozerá. Ty vidíš, že sa skrývam a iní zas vidia, že idem jesť." 

,,Pamätáš si ešte na Ernesta? Dnes som ho tu stretol s jeho manželkou. Myslím si, že jeho manželku Sophie poznáš aj osobne."  Victoria sa začala obzerať, aby našla svoju priateľku z detstva. Keď ju našla, tak spoznala aj Ernesta, ale vedľa nich stál cudzí muž, ktorého nepoznala. ,,Nejdem tam. Stojí tam neznámy muž a ja sa nebudem s nikým zoznamovať." William si odfúkol. ,,Takže si si nevzala otcove slová k srdcu. Ako chceš. Rob to, čo ďalej. Ale ver, že ja sa chcem oženiť a neviem, kto ťa bude sprevádzať v  spoločnosti ďalej. A keď ťa potom otec vydá, tak sa nesťažuj, lebo ti dal možnosť výberu."  William ju nechal premýšľať a odišiel preč. Victoria sa nebude nikomu podriaďovať. Neustúpi od svojho plánu len preto, že ju otec bude chcieť o pár mesiacov vydať. 

~~~

Sebastián vysvetľoval Sophie a Ernestovi záležitosti ohľadom Alberta, no očkom stále pozoroval Williama, ktorý postával pri mladej dáme. Všimol si ju už pár krát, ale nemal odvahy k nej ísť. Nikto v spoločnosti nevedel, čo sa skrýva pod závojom a prečo ho stále nosí. Stále mala zakrytú tvár. Bolo jej vidieť len jej oči a jej plavé vlasy, ktoré mali podobný odtieň ako vlasy Sophie. Aj tie mala vždy vyčesané dohora a zopnuté. Nedala sa odhadnúť ani jej dĺžka. Málo kedy ju niekto vyzval do tanca, to si stihol Sebastián všimnúť. No všimol si aj, že sa stále zdržiava na takých miestach, aby ju nebolo vidieť. Ale Sebastián stále pozoroval okolie, lebo si robil prehľad o tom, s ktorou mladou dámou už tancoval a s ktorou nie. Nikdy netancoval s jednou a tou istou dvakrát, na to si dával veľký pozor. Keďže Sophie a Ernest poznali Williama, tak si myslel, že poznajú aj zahalenú dámu. 

,,Pri kom to William postáva?" opýtal sa ich a svoj pohľad uprel na Williama a dámu v závoji. Ako prvá sa ozvala Sophie.

,,Nie som si celkom istá, ale William ju často sprevádza. Niektorí si myslia, že je to chránenkyňa grófa - jeho otca, ale podľa mňa by to mala byť jeho sestra, ktorá vraj odišla. Nevidela som ju už celé roky a keď je zahalená, tak to neviem s istotou tvrdiť." 

Sebastián dlho premýšľal a v hlave mu stále zneli slová jeho priateľa Alberta. Hľadaj tam, kde by si ju nehľadal. Keby mu ich Albert nenapísal, tak by sa neodhodlal ísť za ňou. Keďže sa skrýva, tak nechce byť rušená. To si povedal už veľakrát, keď si ju všimol. No možno len skrýva svoju chybičku krásy, ale Sebastiánovi to vadiť nebude. Jemu bude stačiť, keď bude počuť od nej nádherné slová. Keď videl, že od nej William odišiel, tak vykročil za ňou. 

~~~

Victoria popíjala svoj nápoj a hľadela doň. Trápili ju slová jej brata. Ona nemôže za to, že ju musí sprevádzať. Ona tie pravidlá nevymyslela. Keby bolo na nej, tak by tu najradšej nebola. Nechápala, aký zmysel to má, keď aj tak sa nechce vydať. Z jej myšlienok ju prerušil hlas neznámeho muža. 

,,Prepáčte mylady, že Vás vyrušujem. Bolo by pre mňa cťou zatancovať si s Vami nasledujúci tanec."  

Victoria zdvihla zrak k mužovi, ktorý ju práve žiadal o tanec. V očiach mu videla, že očakával odpoveď. Bol od nej vyšší, aspoň o hlavu a pól. Mal blond vlasy, priateľské oči a veľmi pekný úsmev vytvárali dojem, že tento muž je priateľský človek, čosi, čo je na týchto plesoch skôr vzácnosťou. Na prvý pohľad sa jej zdal ten muž veľmi šarmantný. Na ničom z toho vlastne nezáležalo. Rýchlo zavrhla tieto myšlienky, lebo ona o mužov nestála. No nemá dôvod ho odmietnuť. Keby ho odmietla, tak by ho zahanbila a upútala na seba pozornosť. Stačilo, že chodí v závoji, netreba aby sa o nej ešte viac hovorilo. 

Victoria sa usmiala, aj keď to mladý muž nemohol vidieť. No mohol to cítiť v jej hlase. ,,Áno, samozrejme, budem len rada."  

Odtrhla pohľad od toho muža. Čakala, že odíde, ale on pri nej ostal stáť. Keďže jej ho nikto nepredstavil, tak sa k nemu nemohla ozvať. Prečo jej to vôbec zišlo na um. Nikdy sa k nikomu nechcela ozvať, keď ju prišiel požiadať o tanec, tak prečo sa zrazu teraz chce. Nahovárala si, že je to rozhovorom, ktorý mala s otcom a aj slovami jej brata. 

~~~

Sebastián nevedel dať úsmev dole z tváre. Mala veľmi príjemný hlas. Pri jej odpovedi videl, že sa musela usmievať, lebo sa jej zdvihli kútiky očí a v jej očiach uvidel lesk. Mala nádherné modré oči, no nevidel v nej radosť, skôr smútok. Bude mať pár minút na to, aby sa zahľadel do jej očí hlbšie, keďže to je jediné, čo na nej môže obdivovať. Navyše mal šťastie, že budú hrať valčík a nie štvorylku, tak bude pri nej ešte bližšie. Mal by odísť a nechať ju tých pár minút pred začiatkom tanca osamote, ale nedokázal sa pohnúť. Ostal stáť a premýšľal, čo sa jej opýta ako prvé. 

Keď začali hrať prvé tóny valčíka, tak sa otočil k nej a nastavil ruku, aby ju mohla prijať. Oslovil ju. ,,Mylady?"  Mladá dáma váhavo chytila nastavenú Sebastiánovu ruku. Bolo na nej vidieť, že sa jej nepáči, že hrajú valčík. Sebastián si mohol len domyslieť, že možno ho nevie poriadne tancovať, ale to si o chvíľočku overí. Na odhalenie jej pravého dôvodu, prečo nerada tancuje valčík si ešte bude musieť počkať. No najprv od nej musí dostať odpovede na jeho otázky. Predpokladal tiež, že o nemu netuší, nemohli ju varovať predošlé znechutené dámy, že dáva zbytočné otázky. Cítil sa tak vo výhode.