,,Victoria nechce, aby som ti to povedal, ale ja sa už nemôžem pozerať na to ako sa trápi." 

William odvrátil tvár, musel sa nadýchnuť. ,,Keď sa Victoria dozvie, že som ti to prezradil, tak sa so mnou už nikdy nebude zhovárať, no mám ju priveľmi rád, aby som ju nechal sa takto trápiť. A keď sa pozriem na teba, tak vidím, že ti na mojej sestre záleží, že jej nikdy neublížiš. Dôverujem ti." 

Sebastián bol trocha zmätený, už začínal mať aj strach z toho, čo bude počuť. ,,V takom prípade by si mi to radšej nemal povedať, ale zároveň budem veľmi rád ak mi to povieš. Nemyslím si, že Victoria mi bude niekedy dôverovať natoľko, aby sa mi zverila s tým, čo ju trápi." Bolestne si uvedomil Sebastián, ktorý si hneď spomenul na to, ako pred ním zamkla dvere. 

William si odkašľal. ,,S Victoriou máme veľmi dobrý súrodenecky vzťah. Povedal by som, že takýto sa v dnešnej spoločnosti málo čo vidí. Aj keď som mladší, a to len o rok, tak som mal neustále potrebu ju ochraňovať. Nikdy som ju nebral ako staršiu sestru, ale ako osobu, ktorá mi je veľmi blízka. Vždy slepo každému dôverovala, v každom chcela vidieť len to dobré. Všetkých mala rada, každému pomáhala a naivne si myslela, že sa jej nemôže nič stať. No jedného dňa urobila hlúposť, ktorú neskôr trpko oľutovala."  William sklonil tvár a chvíľu bol ticho. Nevedel, či nemal tento príbeh nechať vyrozprávať Victoriou, ale už ju veľmi dlho poznal a vedel, že nikdy by k tomu odvahu nenabrala.

,,Mala 16 rokov, keď sa k nej na jednej vychádzke koňom prihovoril mladý barón Mills. Bol to šarmantný mládenec a mladučkú Victoriu veľmi pobláznil. Bola ním očarená, lichotil jej. Niekoľko krát sa s ním stretla a až potom sa mi s tým zdôverila. Nahneval som sa a hneď som to chcel povedať rodičom, ale Victoria ma presvedčila, že im to povie sama. Najhoršie na tom bolo, že sa Victoria zaľúbila a slepo mu dôverovala. Mne sa vôbec ten Mills nepáčil. Nepáčilo sa mi hlavne to, že sa chce s Victoriou stretávať v tajnosti. Bol som mladý, ale aj napriek tomu som mal už množstvo známych a priateľov, vďaka tomu, že otec ma až priveľmi skoro bral všade s ním, do spoločnosti, do klubov. Tak som mal možnosť zistiť niečo viac o Millsovi, ktorý mal v tom čase už 23 rokov. Vôbec ma neprekvapilo to, čo som zistil. V tak mladom veku mal už všade dlhy, ktorých sa nevedel zbaviť. Pohltili ho karty, kurtizánky a alkohol. Doteraz som nezistil prečo si vybral práve moju sestru. Možno hľadal naivné žieňa, ktoré by bolo zároveň aj pekné. Sám neviem."  William zdvihol pohľad na zamysleného Sebastiána, ktorý takmer bez dychu počúval. Očami ho nabádal, aby pokračoval ďalej. William sa postavil zo stoličky a oprel sa o stôl hľadajúc slová. 

,,Keď som to zistil, tak už bolo neskoro. Victoriu som doma nenašiel. V izbe zanechala list, v ktorom sa zdôverila s tým, že sa ide vydávať. Prosila nás o odpustenie s tvrdením, že rodičia by jej nikdy nedovolili, aby si vzala baróna a to ešte predtým ako vstúpi do spoločnosti. Jednoducho povedané, utiekla s ním. Rodičia zúrili, otec bol na mňa nahnevaný, lebo som im to tajil. Zlyhal som v jeho očiach a povedal mi, že nikdy zo mňa nebude gróf. Nikdy som nemal ľahkú výchovu, preto som asi aj rýchlejšie dospel. Možno preto som nabral odvahu a šiel ju zachrániť. Ako som predpokladal, žiaden obrat sa nikdy nekonal. Bola to zámienka na to, aby Victoriu vylákal preč a mohol vydierať nášho otca a získať od neho peniaze. Keby sa prevalilo to, že utiekla, tak by bola poškvrnené jej povesť. Od otca žiadal veľkú sumu peňazí, ktorá by zachránila Victoriinu počestnosť. Kým sa otec prostredníctvom listov dohováral s Millsom, tak ja som úpenlivo pátral. A našiel som ich. V ten deň, keď mal otec Millsovi odovzdať peniaze, tak mali odplávať loďou do Ameriky, no ja som to prekazil. Mills žiadne peniaze nedostal, navyše som najal mužov, ktorí ho okradli, zbili a naložili aj s palubným lístkom na loď. Vzali mu všetky veci tak, aby sa nemohol vrátiť späť." William pritom neustále hľadel na Sebastiána. Z jeho tváre nevedel vyčítať nič, čo si o tom myslí. 

Sebastián len vstal zo stoličky a oprel sa o jej vrh. ,,Čo bolo s Victoriou?" Opýtal sa Sebastián. 

,,Victoriu som odviedol hneď domov. Celou cestou plakala a ľutovala, čo urobila, ale bolo už neskoro." Williamovi nepatrne zliezli slzy po tvári, keď si spomenul v akom stave viedol svoju sestru domov. 

,,Na rodičov sa ani nepýtaj. Tí ju išli roztrhať. Hlavne otec, ktorý ju chcel okamžite vydať. Victoria sa potom úplne zmenila. Uzatvorila sa, s nikým sa nechcela zhovárať. Nikdy nepovedala, čo presne sa stalo, dodnes to nevieme. Nevieme, či nepodľahla šarmu mladého baróna, keďže ho úpenlivo milovala. Vôbec nevychádzala zo svojej izby. V jeden večer ju premohli zadržiavané emócie a zviezla sa od plaču k mojim kolenám. Veľmi trpela, bol na ňu strašný pohľad." William si ani nezotieral slzy. Bolo mu jedno, že plače pred Sebastiánom. Živo si všetko predstavoval a znova všetko prežíval. Videl svoju plačúcu sestru, ktorej nevedel pomôcť a nevie jej pomôcť ani teraz.

,,Celé hodiny mi plakala v náručí. Hnevala sa na seba ako sa nechala oklamať. Vtedy sa zaprisahala, že už nebude dôverovať žiadnemu mužovi, žiadneho nebude milovať. Nikdy sa nevydá a pôjde radšej do kláštora. Nenechá sa už žiadnym mužom oklamať, opantať. Od toho večera sa rozhodla nosiť závoj, aby nikto nevidel jej tvár, aby sa jej každý vyhýbal, no najviac, aby sa ona vyhýbala každému. Aby ju nikto nepožiadal o ruku a nevydala sa. Celé roky sa jej to darilo. Zo začiatku k nej muži chodili zo zvedavosti a ju to nesmierne vytáčalo. Nikto nikdy nedostal odpoveď na to, prečo nosí závoj, tak si začali domýšľať všeličo a Victoria tým bola len rada. Zo začiatku sme tvrdili, že je chránenkyňou môjho otca a moju sestru sme odviezli do Škótska, kde sa vzdelávala. Pravdu vedeli len tí najbližší. Chceli sme zabrániť tomu, aby sa Mills dozvedel o tom, kde sa Victoria nachádza. Preto zo začiatku otec súhlasil, aby mala závoj. No keď prešlo dostatočné množstvo času a my sme sa už prestali báť toho, že by sa Mills mohol vrátiť a odhalilo sa to, že žena v závoji nie je jeho chránenkyňa, ale jeho vlastná dcéra, tak mu to začalo vadiť. Dúfal, že aj napriek tomu sa Victoria vydá, ale opak bol pravdou. Každý začal veriť klebetám o tom aká je škaredá, preto skrýva svoju tvár. Victoria si myslela, že vyhrala, ale v jeden deň sa otec rozzúril a dal jej ultimátum, že si vyberie ženícha ona alebo ju vydá aj napriek jej vôli. A zvyšok poznáš sám. V ten večer si sa objavil aj ty." 

Sebastiánovi v istých okamihoch rozprávania prestalo biť srdce. Zraňovalo ho to, čo počúval. Nikdy si nemyslel, že za celým odporom Victorii voči jeho osobe bude stáť takýto príbeh. Až teraz pochopil čo viedlo Victoriinho otca, aby ho takto zneužil a oklamal. Ocitol sa v správny čas na správnom mieste. Už teraz váhal, či chce počuť ešte viac. Následne ho obklopil strach a začínal strácať nádej na to, že niekedy získa svoju manželku, ktorá niesla vo svojom srdci veľkú ranu, ktorá jej spôsobovala aj po toľkých rokoch bolesť. 

Sebastiánovi sa v očiach zaleskli slzy. ,,Posledné dni Victoria prestala nosiť závoj. Bola iná, milá, priateľská. Bol som šťastný, že sa medzi nami vytvára dôvera, ale asi som sa mýlil." Povzdychol si Sebastián nad tým, aký bol naivný a pristúpil k oknu. 

,,No odkedy si prišiel, tak sa jej správanie zmenilo. Je znovu taká aká bola prvé dni nášho manželstva. Začala znova nosiť závoj, nerozpráva sa a vyhýba sa všetkým okrem teba. Keď som vtedy prišiel k tebe do izby, tak ste sa o niečom zhovárali. Niečo som počul, ale vôbec som nepochopil o čo šlo. No teraz mám pocit, že to má niečo spoločné s Millsom a dôvodom prečo si mi povedal to, čo Victoria nechcela, aby som vedel." Otočil sa k Williamovi, ktorý si opäť sadal. 

,,Mills sa vrátil z Ameriky. Nezabudol mi hneď napísať list o tom, že z novín sa dozvedel o vašej svadbe. Znova sa vyhrážal, že sa pomstí za to, čo som mu urobil a začne osobou, ktorá je mi najdrahšia. Hneď som šiel do vášho domu v Londýne, ale neboli ste tam. Tak som šiel za tvojimi rodičmi, aby som zistil, kde sa nachádzate. Tiež to nevedeli, ale prezradili mi, že môžeš byť pri markízovi D'este. Varoval som ich pred Millsom, ktorý ich už stihol navštíviť. Ponúkli mi svoj koč, ktorý mal namierené s ich vecami domov, no keď som mal odísť, tak ma tesne pred odchodom vyhodili z koča, že sa rozhodli odcestovať. No mne nepripadalo, že boli prichystaní na cestu, podľa mňa to bolo veľmi unáhlené rozhodnutie. Asi už nezistíme, čo ich k tomu viedlo. No v tom koči som mal sedieť ja a tak si myslím, že tvoji rodičia nezomreli náhodne, ale mal som zomrieť ja." William koniec hovoril roztraseným hlasom. 

Sebastián tušil, že smrť jeho rodičov nebola náhoda, ale že by za ich smrť mohol Mills, to mu nesedelo. ,,A ty si myslíš, že ich zabil Mills, lebo si myslel, že v koči sedíš ty?" 

,,Veľmi ma to mrzí Sebastián, ale myslím si to. Ty ho nepoznáš! Určite ma sledoval a musel zistiť, že pôjdem tým kočom. No vôbec som netušil, že ma tvoji rodičia z koča vyhodia a pôjdu oni. Myslím si, že o niečom tušili. V ich očiach som videl obavy." 

,,To by bola veľká náhoda. Nemyslím si, že si nejako vinný za smrť mojich rodičov. Mills nemal dôvod ublížiť nevinným ľuďom!" Rozhodil rukami Sebastián. 

,,On je schopný všetkého Sebastián, len aby dosiahol svoje! Len, aby sa pomstil! Pred rokmi som rozdúchal oheň, ktorý musím uhasiť, lebo zničí všetkých, na ktorých mi záleží." 

,,No stále nerozumiem, čo sa deje s Victoriou? Okrem toho, že má určite strach, že sa Mills vráti. Prečo sa správa tak odmerane?" Opýtal sa nechápajúc Sebastián.

,,Myslí si, že je vinná za smrť tvojich rodičov, lebo ona priviedla do života Millsa, ktorý sa mi chce teraz pomstiť. Chce sa ti vyhýbať a byť od teba čo najďalej, aby neublížil aj tebe. Myslí si, že keď sa to dozvieš, tak jej to nikdy neodpustíš. Preto som ti to musel povedať. V prvom rade ste v nebezpečenstve, lebo vie kto si ty a tvoji rodičia a v druhom rade sa už nemôžem pozerať na Victoriu ako sa sužuje. Viem, že ty jej pomôžeš." Pokojným hlasom odvetil William a zahľadel sa na Sebastiána. V jeho tvári mohol konečne vidieť nejakú emóciu. 

Tajomstvo sa nám odhalilo. Verím, že sa vám kapitola páčila a verím, že keď ste sa už dočkali dôvodu prečo Victoria nosí závoj, tak aj napriek tomu nestratíte dôvod na čítanie, lebo koniec ešte neprichádza a ešte sa nám to poriadne zamotá.