Keď dorazili na panstvo grófa, tak sa všetci niekam ponáhľali. Izabela s Victoriou sa hneď prezliekli a šli sa modliť do kaplnky, kým muži šli čo najskôr vyriešiť všetko potrebné ohľadom pohrebu. Ani sa nenazdali a bol už večer. Všetci si sadli k večeri a spoločne trávili čas aj po nej. Snažili sa, aby Sebastián nemyslel len na smrť svojich rodičov, ale aby bol myšlienkami inde. Victoria sa do rozhovorov nezapájala, ale na podiv všetkých stále mala závoj na tvári. William bol netrpezlivý, dúfal, že dnes večer sa so sestrou pozhovára. Preto sa ako prvý ospravedlnil a len dúfal, že Victoria urobí to isté. Pred odchodom sa na ňu pozrel a so zdvihnutým obočím jej naznačil, že ho má nasledovať. Len veril, že to pochopí. Ani nemusel čakať a po chvíli už mu Victoria klopala na dvere jeho izby. 

~~~

Sebastián sa zahľadel za odchádzajúcou Victoriou. Už dlhé hodiny mu nezamestnáva myseľ, ale neprestal ju vnímať. V mysli si povedal, že sa s ňou niečo deje. Zdala sa mu napätá. Ako keby Izabella videla v očiach Sebastiána na čo myslí, tak sa k nemu prihovorila. 

,,Victoria nie je v poriadku." Potvrdila jeho slová Izabella.

,,Prečo si to myslíš?" Chcel vedieť Sebastián. 

,,Je veľmi tichá, ani mne nič nehovorí a navyše si nemyslím, že by mala dôvod smútiť za tvojimi rodičmi, ale v očiach má slzy. A ďalším dôvodom je ten závoj. Prečo ho znova nosí?" Opýtala sa mužov Izabella.

,,Možno to má niečo spoločné s jej bratom." Pokúsil sa hádať Albert.

Sebastián rýchlo zmenil tému, aby zastavil tento rozhovor. Sám chcel vedieť odpovede na otázky, ale na ich vyriešenie ešte nie je vhodný čas. A už len z toho dôvodu, že zajtra je pohreb jeho rodičov.

~~~

Victoria si hneď sadla k Williamovi a dala si dole závoj.

,,Myslel som si, že ho nosiť už nebudeš." Povedal zaujato William.

,,Práve teraz mám dôvod ho nosiť znova."  Victoria odvetila zvýšeným hlasom a ani si to neuvedomila, ale podráždenosť jej stúpala.

,,Na to je už neskoro Victoria. Mills sa vrátil. Dostal som od neho list, v ktorom píše o pomste za to, čo som mu urobil, aby som ťa zachránil. Dozvedel sa kde sa nachádzaš, lebo videl oznam o sobáši v novinách. Dokonca mi ho spomínali Sebastiánovi rodičia, že ich bol navštíviť. Varoval som ich pred ním, ale asi už bolo neskoro." Vzdychol si William. Postavil sa zo stoličky a pokračoval.

,,Je najvyšší čas povedať všetko Sebastiánovi."

Victoria sa hneď nahnevala.

,,Nemá dôvod to vedieť. Nechcem, aby si mu to povedal!" Zvýšila hlas Victoria.

,,Ste v nebezpečenstve Victoria. Teraz nie je na mieste, aby si bola tvrdohlavá. Vieš, že smrť Sebastiánových rodičov nebola náhoda. A nemyslí si to ani Sebastián a ani Albert. Či sa ti to páči alebo nepáči, tak mu pravdu poviem!"  Tentokrát bol už nahnevaný William. 

Victoria sa postavila zo stoličky a skričala na Williama. ,,Ty to nechápeš? Ako asi zareaguje Sebastián, keď sa dozvie, že ja mám na rukách krv jeho rodičov?!"  Skľúčene si sadla a po lícach sa jej spustili slzy. 

,,Preto som chcela ísť do kláštora."  Victoria rozhodila rukami. ,,Nikto by teraz nemusel mať starosti a nikomu by neublížil. Aj preto som sa nechcela vydať, lebo za moju hlúpu chybu trpia nevinní ľudia. Smrť Sebastiánových rodičov bola varovaním a ty to dobre vieš! Stále je otázne, či to nemala byť tvoja smrť."  Povedala s obavami v hlase. 

William pristúpil k Victorii a neveril, čo vypustila z úst. ,,Nenesieš vinu za ich smrť Victoria. Prečo sa zbytočne trápiš?  Sebastián by si to nikdy nemyslel. Nechcem sa už pozerať na to, ako ťa sužuje minulosť. Preto je potrebné mu to povedať."  Povedal pokojne William, ale to netušil, kto stojí vo dverách. 

,,Čo by som si nikdy nemyslel? Čo je potrebné mi povedať?" Sebastián stál vo dverách a hľadel na Victoriu aj Williama s otázkou v očiach. Victoria sa hneď otočila a zotrela si slzy z tváre, ale už bolo aj tak neskoro, lebo Sebastián si ich všimol. William sa postavil a nevedel, čo má povedať. Obidvaja nevedeli, čo Sebastián z ich rozhovoru počul. Situáciu zachránil Sebastián.

,,Šiel som do svojej izby, keď som počul krik. Stalo sa niečo?" Sebastián vkročil do miestnosti. 

,,Nič sa nestalo, len súrodenecká nezhoda. Všetko je v úplnom poriadku."  Povedala Victoria a postavila sa zo stoličky a odkráčala preč. No Sebastiánovi sa jej tón hlasu nepozdával, povedal by, že aj klamala. Preto sa nechcel zapodievať Williamom a hneď vykročil za manželkou. 

,,Victoria počkajte."  Kričal za ňou, ale ona sa rozutekala a zamkla sa v izbe. Sebastián klopal, ale odpovede sa nedočkal, tak zmätene odišiel preč s otázkami v hlave, čo taja tí dvaja. Nepočul toho veľa, aby pochopil prečo bolo varovaním smrť jeho rodičov a prečo to mala byť smrť Williama. No vedel, že to potrebuje zistiť. 

~~~ 

Nasledujúci deň sa konal pohreb Sebastiánových rodičov. Či sa to Victorii páčilo alebo nepáčilo, tak musela stáť vedľa Sebastiána, lebo sa to očakávalo. Victoria nespala skoro celú noc a takéto situácie ona nezvládala nikdy najlepšie. Navyše pohľad na Sebastiánových rodičov bol pre ňu zdrvujúci, cítila sa ako vrah. Celú omšu plakala a Sebastián ju musel držať v náruči, aby nespadla z nôh. Na rozdiel od nej sa Sebastián držal statočne, aj keď mu tiché slzy stekali po lícach. 

Po pohrebe v tichosti sedeli v salóne a popíjali čaj. Victorii sa triasli ruky. Všimol si to Sebastián, tak chytil jej šálku a položil ju na stôl. Jej ruky chytil do svojich dlaní. Chvíľu sa držali, ale Victoria sa necítila dobre. A k tomu stačil pohľad jej brata, v ktorom videla výčitku, sklamanie? Nevedela to presne odhadnúť. Tak sa ospravedlnila a šla preč. Sebastián bol úplne zmätený. Ona mala byť oporou pre neho, ale cítil ako keby to bolo opačné. A navyše ho svojim správaním aj zraňuje. Sebastián sa postavil a odišiel preč do otcovej, teraz už jeho pracovne. Chcel byť sám. 

Victoria sa vybrala do záhrad na čerstvý vzduch. Pomaly sa prechádzala, ale nakoniec si musela sadnúť. Udalosti dnešného dňa ju úplne poltili. Bola unavená z ľudí, ktorí sa tu zhromaždili, bola unavená zo skúmavých pohľadov Williama, ale aj Sebastiána. Ale hlavne z maličkostí, ktoré celý deň robil Sebastián. Stále jej dával na vedomosť, že má jeho pozornosť, že mu nie je ľahostajná. Aj keď mal bolesť, tak sa o ňu zaujímal a malo to byť práve naopak. Victorii na Sebastiánovi pomaly začalo záležať a zraňovalo ju, že mu musí klamať, že od neho musí byť čím ďalej, aby mu neublížila svojou minulosťou. 

Sebastián nečinne sedel v pracovni a pozeral sa na obraz jeho otca, ktorý tam bol vyvesený. Ako nový gróf bude musieť zariadiť množstvo záležitostí, ale vôbec sa na to necíti. Mal pocit ako keby mu toto všetko nepatrilo a nikdy patriť nemalo. K tomuto panstvu nemá skoro žiadne spomienky, nemá tu časť zo svojho srdca ako na hrade markíza. Nie je ešte pripravený prevziať túto zodpovednosť a navyše mal obavy ako ho príjmu ostatní, keďže sa tu skoro nikdy dlho nezdržiaval. Do toho všetkého nemôže zabudnúť na svoju manželku, ktorá mu pomaly začínala dôverovať, ale po návrate jej brata sa zmenila. Mal taký pocit, že sa uzatvorila a bola znova tou Victoriou, ktorú spoznal prvé dni ich manželstva. Vedel, že má byť ako muž trpezlivý, že jej má dať čas, ale nevedel dokedy to všetko vydrží. Mal pocit, že len teraz sa všetko začne kaziť. Od svojej svadby začal veriť na vnútorné pocity, ktoré sa teraz prejavovali naplno, ale bohužiaľ ho ovládlo zlé tušenie. 

Sebastián si pretrel dlaňou tvár, aby zmyl tieto pocity a postavil sa k oknu. Bližšie sa zahľadel a na lavičke videl sedieť Victoriu. Pravdepodobne by si tam nesadla, keby vedela, že na tú lavičku je výhľad z tejto miestnosti. Pozerala do neznáma. Určite bola myšlienkami niekde inde, lebo neďaleko nej bol záhradník, ktorého si ani nevšimla. Chvíľu na ňu pozeral, keď náhle počul zaklopanie na dvere. Po jeho hlasnom vstúpte, vošiel do pracovne William.

,,Sebastián, neruším ťa?  Potrebujem ti niečo povedať. Týka sa to Victorie."  

Sebastián sa pozrel von oknom na Victoriu a potom obrátil pohľad na Williama. Naznačil mu nech si sadne a sám si sadol oproti nemu. Ešte nebol pripravený, aby si sadol do kresla, v ktorom zvykol sedávať jeho otec. 

,,Victoria nechce, aby som ti to povedal, ale ja sa už nemôžem pozerať na to ako sa trápi." 

pokračovanie nabudúce 😘 ... verím, že ma tým koncom nezabijete