Na nádvorí postával kočiar. Bol to jednoduchý kočiar bez erbu. Ani Sebastián a ani Victoria nevedeli komu patrí. Sebastiána ovládol zvláštny pocit, pocit stiesnenosti a nevedel ho ovládať. Hneď chcel vstúpiť do salóna, ale Victoria ho chytila za ruku a zadržala ho. 

,,Sebastián, počkajte. Najprv by sme mali zistiť kto tam je. Mám strach."

Sebastián sa musel zasmiať. Už len z výrazu jej tváre, ale aj z toho, že sa mu takto zdôverila. 

,,Victoria som pri tebe. Neboj sa. Najprv pôjdem zistiť kto tam je a potom po teba prídem." 

Sebastiánovi nezmizol úsmev z tváre. Vychutnával si blízku prítomnosť svojej manželky. Prameň vlasov, ktorý jej rozfúkal vietor vzal do svojich prstov a jemne ich zasunul za ucho. Na rukách už nemal jazdecké rukavice a tak si mohol naplno vychutnávať štruktúru jej jemných vlasov. Na Victoriinej tvári sa objavila červeň a usmiala sa. Odstúpil od nej a vošiel do salóna. Victoria netrpezlivo pochodovala a čakala kedy vyjde Sebastián. Bola to chvíľa, ale jej to pripadalo ako večnosť. 

Sebastián nevyšiel, no v dverách sa ukázal jej brat William.

,,Sestrička." oslovil Victoriu, ktorá bola otočená chrbtom. Victoria mu vletela do náručia a dlho sa objímali. Spolu vošli do salóna, v ktorej vládla pochmúrna nálada. 

William odstúpil od sestry a postavil sa k Sebastiánovi. Pohľadom blúdil k Albertovi, k Izabelle a nakoniec k Sebastiánovi, ktorý si všimol v Izabellinej tvári zármutok a v očiach sa jej leskli slzy. Mal vnútorný pocit, že to čo taja sa bude týkať jeho.

,,Už mi to povedzte! Všímam si vaše pohľady." Netrpezlivo odvetil Sebastián.

,,Tvoji rodičia ..." William sa zahľadel na Sebastiána. Bolo pre neho ťažké vysloviť tých pár slov. ,,Je mi to ľúto."

,,Čo to hovoríš? Ako?" Sebastián stále nechápal.

,,Vracali sa z Londýna. Šli okolo priesmyku. Zosunul sa štrk a skaly, ktoré zhodili koč s nimi do rokliny."

,,Práve v momente, keď prechádzali? Aká náhoda!" Vyslovil Sebastián neveriacky. Stále mu nič nedochádzalo, tak sa opýtal. ,,Ako sú na tom?" Odpoveď nedostal. Očami prechádzal z Williama na Alberta.

,,Sú mŕtvi, Sebastián." Vyslovil William. Sebastiánovi vyšli slzy a odišiel náhle zo salóna. Všetci sa pozreli na Victoriu. Očakávali, že pôjde za ním, ale ona ostala stáť ako prikovaná. Jedna jej časť chcela ísť za ním a byť mu oporou, ale druhá časť sa odmietla pohnúť. Nebolo medzi nimi také puto, nebolo medzi nimi nič. Nepoznala ho a nevedela by mu povedať slová, ktoré by ho upokojili. Nebola pre neho tá najbližšia osoba v tejto miestnosti, aj keď by mala byť.

Keď Albert videl, že Victoria nič nerobí, tak sa vybral za priateľom sám. Našiel ho sedieť v jeho pracovni s hlavou v kolenách a vzlykal. Položil mu ruky na ramená.

,,Mrzí ma to Sebastián. Musíš sa teraz pozbierať, lebo William ti nepovedal všetko." Snažil sa ho upokojiť Albert.

~~~

Izabella nechala Williama s Victoriou osamote. Ako prvý prehovoril William.

,,V tom koči som mal sedieť ja, Victoria."

,,O čom to hovoríš?!" Spýtala sa vydesene Victoria.

,,Celé dni som sa vás snažil nájsť, no bolo to zbytočné. Chcel som vás varovať. Najprv som šiel k vám domov, ale u vás doma mi nikto nechcel povedať kam ste šli. Preto som vyhľadal rodičov Sebastiána a od nich sa mi podarilo zistiť, že by ste mohli byť tu. Ponúkli mi svoj koč, lebo im mal odniesť časť vecí z Londýna domov. Súhlasil som, že sa zveziem s ich vecami. Krátko pred odchod ma zastavili, že sa rozhodli vrátiť domov ešte v ten deň. Zdalo sa mi to zvláštne, ale uvoľnil som im koč, keďže bol ich. Bol som v šoku, lebo grófka ani nebola oblečená na cestu, nemala pri sebe nič! Preto si myslím si, že buď utekali alebo má zachránili pred smrťou, keďže všetci vedeli, že pôjdem ich kočom."

Victoria sa snažila pochopiť, čo jej William hovoril, ale bola to márna snaha. No chytila sa jedinej vety, ktorá pre ňu bola záhadná.

,,Prečo si nás hľadal? Pred čím si nás chcel varovať?"

William pristúpil k Victorii a chytil ju za ramená.

,,Pred barónom Millsom." Vzdychol William a cítil ako Victoria stuhla a ovládlo ju napätie. V tvári mala vpísaný šok a strach.

,,Vrátil sa." Prerušil ticho William.

,,Kto sa vrátil?" Vstúpil do toho Sebastián, ktorý stál v dverách s Albertom. Všetci očami blúdili jeden po druhom. Nikto neprehovoril. Sebastiánovi, ale aj Albertovi táto scéna pripadala zvláštna.

,,Nikto." Ukončila túto nezmyselnosť Victoria. Varovným pohľadom pozrela na brata, ktorý pochopil, že nemá prezradiť nič a odišla zo salóna. Nepozrela sa na Sebastiána a ani na Alberta, ktorý ničomu nerozumeli. No Sebastián sa za ňou otočil.

William porozprával Sebastiánovi to, čo aj Victorii. Vynechal len to, že barón Mills sa vrátil. To ho najviac trápilo. Musel sa najprv pozhovárať s Victoriou v súkromí a potom Sebastiánovi povedať to, čo mal dávno vedieť. Či sa to už jeho sestre bude páčiť alebo nebude.

Sebastián poďakoval svojmu švagrovi za to, čo urobil pre jeho rodičov. Postaral sa o to, aby previezli ich telá na ich panstvo, ktoré je vzdialené niekoľko kilometrov od hradu markíza D'este. Nasledujúce dni budú pre Sebastiána veľmi náročné a už teraz vedel, že musí začať hneď teraz a vôbec nestrácať čas, nieto ešte smútkom, keďže jeho rodičia mali byť už dávno pochovaní. Obával sa len jednej veci a to, keď mu teraz stvrdne srdce, smútok, ktorý ho ovláda zaoblí kameňom a nevypustí žiadnu emóciu, tak potom nebude schopný zo svojho srdca vypustiť už žiaden cit a tým by sa skončilo jeho manželstvo. Skončil by sa vyvíjajúci vzťah medzi ním a Victoriou, keď ho tak mohol nazvať.

~~~

Hrad markíza sa obalil do smútku. Nikto nemal chuť na nadchádzajúcu večeru, tak sa jej nezúčastnil nik. Sebastián chcel byť sám, tak mu Albert aj William dali pokoj. Izabella zariaďovala, aby im zbalili potrebné veci a hneď ráno mohli vycestovať na panstvo Sebastiánových rodičov. Len Victoria nečinne sedela pri okne a nechcela nič robiť. Celá jej duša a aj telo bolo obalené strachom, hnevom, ale aj nespravodlivosťou celého jej bytia. Mala dostatok času, aby premýšľala nad tým čo povedal William a keď sa potom pozrela na svoje ruky, tak na nich videla krv Sebastiánových rodičov, lebo v istom ohľade bola za ich smrť zodpovedná ona a keď sa to Sebastián niekedy dozvie, tak jej to nikdy neodpustí.

Izabella si nevšímala Victoriinu náladu. Na jednej strane si myslela, že ju zobrala smrť jej svokrovcov, ale jej rozumná stránka jej nahovárala, že za tým bude niečo viac, keďže ich takmer nepoznala.

Sebastián nespal celú noc, nešiel ani do komnaty. Hneď po raňajkách vyrazili na cestu.

William chcel vziať svoju sestru k sebe do kočiara, ale Albert mu taktne naznačil, že je už vydatá a má ísť so svojím manželom. William bol naštvaný, lebo tak si chcel vytvoriť príležitosť byť so sestrou osamote a konečne sa s ňou pozhovárať, ale nevyšlo mu to.

Victoria sedela v kočiari a prežívala rovnaké pocity. Chcela byť osamote s bratom a nie pri svojom manželovi, pri ktorom sa cítila zle. Mala by mu niečo povedať, byť mu oporou, ale nedokázala to. Namiesto toho si znova nasadila závoj a snažila sa nebyť pri Sebastiánovi a nekomunikovať s ním. Sebastián nič nehovoril. Keď ju videl ako prichádza na raňajky a odsunul jej stoličku, aby si sadla, tak videla na ňom ako sa mu v tvári objavilo sklamanie z toho, že vidí jej závoj. Ešte dlhú chvíľu na ňu hľadel a až potom sa pustil do raňajok. Victoria sa cítila veľmi nepríjemné.

Počas cesty cítila a mohla aj vidieť priepasť, ktorá sa medzi nimi vytvorila a ktorá sa rozširovala každým kilometrom, ktorým sa blížili na panstvo grófa Sebastiána Pure D'viente, na panstvo jej manžela. A ona nevedela, čo bude nasledovať.

Ospravedlňujem sa za dlhú nečinnosť v tomto príbehu.

Ďakujem za milé komenty v predchádzajúcej kapitole, ktoré veľmi, veľmi potešili. Nie je odomňa veľmi pekné, že aj napriek tomu som mala dlhú pauzu v publikovaní novej kapitoly. Nejdem sa vyhovárať, no poviem vám pravdu. Každý deň som sa vracala k príbehu a nikdy som nebola schopná napísať viac ako jednu vetu, moja produktivita bola na bode mrazu, no aj tak som sa nevzdávala a čakala na moment kedy to príde a mohla som dopísať viac ako polovicu. No a prišiel dnes v noci, keďže som nemohla spať😆.

Ďakujem za trpezlivosť.

Musím vám prezradiť, že sa mi tento príbeh nepíše ľahko, lebo dopredu som si vytvorila ako bude príbeh prebiehať a vždy sa mi to ťažko vsúva do jednotlivých kapitol. Mala by som tomu asi nechať voľný spád🙄. Keby mi tak šlo písanie🤔 ako odkazy, ktoré vám nechávam, lebo tento odkaz je mega dlhý🥺. Krásne ránko😘