Neplánovala som takto skoro napísať novú kapitolu, ale pre moju vernú a nedočkavú čitateľku Ada6216 som urobila výnimku. Veľmi si vážim záujem o tento príbeh a úprimné ma to teší, lebo už párkrát som chcela prepísať začiatočné kapitoly. Som rada, že sa ti príbeh páčí a aj to, že si ma dokopala napísať novú kapitolu. Teší ma záujem aj ostatným čitateliek, od ktorých ma vždy potešia ☆. Verím, že aj vám sa preto príbeh páči.

Síce do tejto kapitoly už malo prísť to, čo robí Sebastián, ale presúvam to do ďalšej. 

Tušíte, čo robil posledné dni Sebastián?

Nechcem písať príliš dlhé kapitoly, aké boli v príbehu Markízov syn, lebo sama nemám rada, keď je kapitola až prehnane dlhá. Preto tento príbeh bude mať aj viac kapitol.
~~~~~~~~

Victoria sa nezúčastnila večere. Nechala odkázať po slúžke, že sa necíti dobre. No pravý dôvod bol ten, že nechcela vidieť svojho manžela. Izabella od Alberta nedostala informáciu, kde sa nachádzal a tak ani Victoria nevedela, kde bol. Celá jej situácia bola absurdná. Na jednej strane nechcela, aby sa o ňu Sebastiána zaujímal, či sa jej vôbec prihováral a keď to urobil a dokonca nemala ani poňatia kam chodí celé dni, tak sa hnevala, až priamo zúrila. Keď ho videla odísť prvýkrát, tak tomu nevenovala pozornosť. Myslela si, že si šiel iba zajazdiť, ale keď sa to zopakovalo viackrát, tak zbystrila pozornosť. 

Vo svojich myšlienkach sedela na stoličke pri okne v ich spoločnej komnate a dívala sa na výhľad, keď začula kroky, ktoré smerovali k nej. Vôbec nepočula, že by niekto otvoril dvere. Keď sa s ľakom otočila, tak sa na ňu díval Sebastián. 

,,Sebastián, vyľakali ste ma."  skríkla Victoria a nahnevane sa pozrela na Sebastiána. On si k nej už šiel sadať, ale keď videl jej pohľad a počul jej tón, tak sa vystrel a spojil si ruky za chrbát. Odkašľal si. 

,,Vy ste ma vyľakali. Glória hovorila, že sa necítite dobre, že vám je zle. Šiel som sa preto sám uistiť, či nepotrebujete lekára, ale ako vidím, nikoho nepotrebujete. Z vášho tónu hlasu je počuť, že ste v úplnom poriadku." Sebastián povedal s miernym hnevom v hlase a pobral sa na odchod. Victoria nevedela, kto bol Glória, ale asi to bola slúžku, po ktorej dala odkázať, že jej zle. Victorii sa nepáčil tón jej manžela, preto ho zastavila. 

,,Sebastián," povedala Victoria, keď už mal otvorené dvere. Otočil sa a pozrel na svoju manželku.

,,Prepáčte, ale vážne som vás nepočula a zľakla som sa." ospravedlňovala sa Victoria. Sebastián prikývol a otočil sa, no Victoria pokračovala. ,,Ďakujem vám." Sebastián sa zarazil, lebo nevedel dôvod za čo mu jeho manželka ďakuje.

,,Za čo mi ďakujete?"  Vyzvedal Sebastián. 

,,Ďakujem vám za to, aký ste starostlivý. Nepotrebujem lekársku starostlivosť. Len som unavená a potrebujem si oddýchnuť. Ste veľmi láskavý, že ste sa prišli pozrieť a presvedčiť sa osobne, ďakujem."  Victoria povedala úprimné a aj to úprimné myslela. Vážila si túto malú chvíľu manželovej pozornosti. Potom jej prišlo ľúto, že to určite nie je úprimné, lebo zajtra znova odíde za nejakou inou ženou a ju si všímať nebude. Otočila tvár, aby Sebastián nevidel slzu, ktorá jej vypadla z pravého oka. A zrazu začala ľutovať predchádzajúce momenty, keď sa Sebastián o ňu snažil a ona ho stále odvrhla. Začala ľutovať všetky slová, ktoré mu v hneve a v zúfalstve povedala. Nepočula ani kedy Sebastián odišiel. 

Keď sa Victoria otočila, tak sa pobral Sebastián preč. Stále bol v šoku, že mu Victoria povedala také pekné slová. Pre niekoho úplné nepodstatné slová, možno nejaká maličkosť, ale pre neho to bolo najkrajšie, čo od manželky doteraz počul. Nemyslel si, že by ju niečo bolelo, skôr ju znova trápilo to, že je za neho vydatá, s tým si bol istý. Keď kráčal od komnaty, tak sa chcel trikrát vrátiť a opýtať sa jej, či sa chce porozprávať. Vážne chcel vedieť, čo ju trápi. Povedať jej, že je tu pre ňu. Ale znova by to pre ňu boli len prázdne slová, ktoré Sebastián s úprimným srdcom vypustil z úst. Znova by ho ranil jej nezáujem. Zapichlo by mu do srdca to ticho ako ostrý šíp smerujúci k jeho najcitlivejšej časti tela. Bojoval proti tomu, čo si povedal. Chcel sa jej vyhýbať a počkať, kým si ho ona vyhľadá alebo len ho osloví, ale ani jedného sa nedočkal, preto sa trikrát otočil a vyhral nad sebou samým a zamieril do jedálne sadnúť si na večeru. 

~~~

Sebastián sa k stolu už nevrátil s takou dobrou náladou ako od stola odchádzal. Uistil však Alberta a Izabellu, že Victoria je v poriadku, je len unavená. Izabella postrehla jeho zlú náladu, tak sa chytila jedinej informácie, ktorú sa dnes dozvedela. 

,,Sebastián, chcem ti niečo povedať."  Čakala, kým zdvihne hlavu.

,,Áno Victoria."  Sebastián sa zarazil a opravil sa. ,,Prepáč Izabella, už ťa vnímam."  Vydýchol si Sebastián, ktorý mal znova plnú hlavu svojej manželky, či nemanželky? Sám už nevedel ako ju nazývať. Jednoducho ženy, ktorá mu vstúpila do života a prevrátila mu jeho pokojný, skoro bezstarostný život. Nevyznal sa vo svojich citoch, nikdy také niečo necítil. Nevedel to pomenovať.

,,Keď sa tak na teba pozerám, tak tvoja manželka ti nedovolí spávať." Smiala sa Izabella. 

,,Ako si na to prišla?" 

,,Videl si sa v zrkadle? Kedy si sa poriadne vyspal? Mala som pocit, že si si sem prišiel oddýchnuť a nie vyšťaviť sa." 

Vzdychol si Sebastián. Čo jej mal povedať? Že kvôli ich žartu, dať ich do spoločnej komnaty, Sebastián nemohol v kľude spať. Stále sa budil, rušila ho prítomnosť jeho manželky. Vnímal každý jeden jej pohyb. Každú chvíľu sa budil, len aby sa náhodou nedostal k jej tesnej blízkosti alebo sa jej nedotkol. Alebo jej mal povedať ako ho rozrušuje vôňa jej vlasov? Či jej mal prezradiť, že chodí do komnaty veľmi neskoro, aby ju znova nenašiel ako si prečesáva svoje nádherné vlasy, len preto, že mal chuť tie vlasy česať on sám?! O chvíľu sa z toho zblázni. No chytil sa slov, ktoré Izabella ako prvé vyslovila. 

,,Čo si mi chcela povedať Izabella?"  

,,Ty sa rád vykrúcaš." Rozosmiala sa Izabella. ,,Ale tvoje ticho mi dalo odpoveď." Sebastián si ani neuvedomil, že bol tak dlho ticho. 

,,Myslím, že ťa tá správa poteší. Dnes sa na teba pýtala Victoria."  Izabella videla prekvapenie v Sebastiánovej tvári. 

,,Čo chcela vedieť?" Sebastián bol zvedavý, lebo na túto chvíľu čakal. No mohla osloviť jeho. Hneď mal chuť sa rozbehnúť za Victoriou, ale zastavili ho prichádzajúce slová od Izabelly. 

,,Chcela vedieť kam chodíš každý deň. Asi nie si taký nenápadný ako si si myslel. Victoria ťa sleduje každý deň. Dokonca mi dnes prezradila, že jej ani nič nehovoríš. Tak si ju nezískať, Sebastián! Uvedomuješ si, že si ju priniesol z jedného väzenia do druhého! Ja sa snažím ako viem, ale nemôžem jej vynahradiť teba. Mal by si jej venovať trocha zo svojho času a netráviť ho tam, kde tráviš!" Izabella sa zahrala skoro na jeho manželku. Dokonca sa aj postavila, aby dodala svojmu nahnevanému prejavu ešte väčšiu vážnosť. 

Sebastián sa začal brániť. ,,Nepoznáš ju Izabella. Ona o môj čas a ani o moju prítomnosť nemá záujem."  Rozhodil rukami nad stolom. 

Tento ich slovný súboj zastavil Albert, ktorý sa postavil.

,,Obidvaja sa upokojte a ty si sadni Izabella. Neuškodilo by Sebastián keby si zajtra vzal Victoriu so sebou. Aspoň nebude mať podozrenie, že máš milenku."  Albert dobre vedel, čo Victoria povedala Izabelle, no Albert nemohol prezradiť kam Sebastián chodil, aj keď to vedel. 

,,Zbláznil si sa Albert! Nikoho so sebou nevezmem a dajte mi pokoj." Sebastián hodil obrúsok, ktorý mal v rukách na stôl a odišiel z jedálne. 

Albert sa hneval na Sebastiána. Nevedel kto bol tvrdohlavejší viac, či on alebo Sebastián, či Sebastián alebo Victoria, ale jedno vedel. Postará sa o to, aby Victoria videla, čo robil Sebastián predchádzajúce dni. 

Keď porozmýšľate nad odpoveďou na otázku na začiatku uvedenú, tak som tu čoskoro s novou kapitolou.