Tí, čo mali radi Alberta a Izabellu, tak si ich chvíľu znova vrátime do deja.
Ďakujem za predošlé ☆, ktoré vždy potešili a potešia.

Albert sedí vo svojej pracovni s podopretou hlavou, keď k nemu vojde jeho manželka Izabella. Pristúpi k nemu zozadu a chytí sa jeho ramien.

,,Trápi ťa niečo, drahý?"

Albert chytí svoju manželku za ruku a vtiahne si ju na kolená. Ukáže jej list, ktorý dostal od Sebastiána.

,,Sebastiánove pocity pred svadbou sa nezdali neopodstatnené. Nemal som sa z neho smiať, ale zamyslieť sa nad tým. Ako priateľ som zlyhal. On mi bol oporou celé roky a ja som bol zaslepený vlastným šťastím. Musíme mu pomôcť Izabella." Albert si vzdychne a pritiahne si Izabellu bližšie k sebe, ktorá si číta zároveň list od Sebastiána.

,,Sebastián znie v tom liste zúfalo." Izabella zapletie svoje prsty do Albertových nádherných čiernych vlasov a snaží sa ho upokojiť.

,,Aj ja som zlyhala. Zhovárala som sa so Sebastiánovou manželkou na svadbe a nepovedala som vám to. Mala som ho varovať, ale už aj tak bolo neskoro. Nemôžeš teraz vešať hlavu. Sebastián ťa potrebuje, na to nezabúdaj. Nájdu si k sebe cestu a my im k tomu trocha pomôžeme a už viem kde aj začnem." Izabella sa začne smiať a Albert na ňu nechápavo pozrie.

~~~

,,Vy sa asi nerada rozprávate?" opýta sa Sebastián, ktorý sedí oproti svojej manželke v koči, ktorý smeruje na hrad markíza D'este. Najprv si chcel sadnúť k nej, ale hneď si to rozmyslel. Už len preto, že by sa cítil nepríjemne. Už teraz sa necíti príjemné, keď vidí pohľad svojej manželky. Nemal sa k nej ozvať, ale sedieť ticho takú dlhú cestu?

Victoria zdvihne pohľad od knihy smerom k Sebastiánovi.

,,To sa mýlite. Ja sa rada rozprávam. Len na to musím mať pri sebe inú osobu, s ktorou sa mám o čom zhovárať. A nie osobu, ktorá ma vlečie na koči ani neviem kam!" Victoria povie z väčšej časti dosť sarkasticky.

,,Skadiaľ viete, že sa so mnou nemáte o čom zhovárať? Nikdy ste sa o to ešte nepokúsili. Ja môžem povedať presne to isté. Myslím si, že s vami sa nie je o čom zhovárať a ja na rozdiel od vás sa až priveľmi rád zhováram s ľuďmi. Ja som sa im nevyhýbal ako vy!"
Sebastián použije ten istý tón hlasu ako Victoria. Sám nevie prečo sa k svojej manželke už nevie správať pekne. Že by to bolo tým, že po ňom hodila vizitky a tým mu naznačila, že nemá žiadnu manželku? Zamyslel sa Sebastián.

,,Vážne? A kde ste boli celé tie roky?" Zadíva sa na Sebastiána, ktorý nemôže uveriť tomu, čo sa ho manželka opýtala.

,,To sa dozviete vtedy, keď sa dozviem ja, prečo ste nosili a ešte stále nosíte ten závoj!" Sebastián týmto ukončil ich rozhovor a bolo mu už príjemné aj to ticho, v ktorom sa ocitli. Po ceste sa zastavili vymeniť kone. Sebastián sa chcel aj najesť, ale Victoria hneď odmietla. Chcela už byť v tom pekle kam ju vedie jej manžel. Sebastián sa len v duchu usmial, lebo neveril, že to pre ňu bude peklo, lebo on sa tam stále cítil ako v nebi.

Čím boli bližšie, tak tým sa Sebastián cítil lepšie. Bol tu síce pred svojou svadbou, ale teraz sa cítil príjemnejšie. Už bol ženatý, aj keď to nebola výhra. No teraz sa cítil, že prichádza opäť domov.

~~~

Koč zastaví na nádvorí a Sebastián z neho vystúpi. Ponúkne ruku Victorii, ktorá ju ochotne príjme. Poobzerá sa po okolí a vtedy jej dôjde kam asi prišli. Ešte stále drží Sebastiánovu ruku, keď prehovorí.

,,Tu ste prišli hľadať útočisko? K vášmu priateľovi?"

,,Mýlite sa Victoria. Neprišiel som tu hľadať nič. Prišiel som si vychutnať pokoj, ktorý toto miesto ponúka." Sebastián vysloví pokojným hlasom, nadýchne sa a vzhliadne k hradnej veži.

Izabella s Albertom ich vítajú v salóniku, ktorý už stihla Izabella prerobiť do nádhernej červenej farby. Dámy sa navzájom uklonia a pozdravia sa.

Izabella je nahnevaná, keď ju Victoria osloví formálne. ,,Ale lady Victoria, teraz ste ma nahnevali. Už na vašej svadbe som vám povedala, že ma môžete volať menom. Bola by som rada keby vám nevadilo, aby som vás tiež mohla oslovovať menom. Najlepšie by bolo keby sme si aj tykali. Určite budeme priateľky." Izabella sa usmeje na Victoriu nadšene, ktorá ale nadšená nie je. Celé toto divadlo sledujú ich manželia a Sebastián očakáva, čo Victoria povie.

,,Ako si praješ, Izabella. Aspoň sa tu budem cítiť príjemnejšie." Victoria sa snaží pôsobiť príjemné. Ledva, ale stojí na nohách, lebo so Sebastiánom cestovali dlho a všetko je jej chyba, lebo sa ani poriadne nenajedli. Mali síce niečo zabalené na cestu, ale keby nebola taká tvrdohlavá, tak by si mohli aj oddýchnuť a aj sa poriadne najesť.

Sebastián predstaví svoju manželku Albertovi. Použije formálne oslovenie, ktoré bolo napísané aj na vizitkách.

,,Rád vás spoznávam lady Victoria. Síce sme sa mali zoznámiť už na vašej svadbe, ale chápem prečo ste sa nechceli zoznámiť. Určite to bolo nervozitou z celej situácie. Budem rád ak sa budete cítiť u nás príjemne." Albert si ani neuvedomil, že týmto prezradil aj to, že vie viac ako by mal.

,,Váš hrad je pompézny. Už ako malá som počula o tomto hrade a aj o vašich rodičoch, ktorý ho zveľaďovali. Dokonca si pamätám, že u nás bola vaša matka ohľadom nášho záhradníka, ktorý vašej matke pomohol usporiadať záhradu. Preto by som bola rada, ak by ste mi ju dovolili si prezrieť." Victoria sa vráti do detských čias a hneď je jej lepšie. Ich záhrada je nádherná. Preto záhrada markíza D'este musí byť oveľa krajšia.

,,Prekvapili ste ma. Toto si ja vôbec nepamätám, ale ja som sa o takéto veci nesmel zaujímať. Budem rád, keď aj tento hrad budete považovať za váš domov, tak ako ho považuje váš manžel. Verím, že tu nie ste prvýkrát, ale aj tak chcem, aby ste si prešli všetko. Môžete ísť kamkoľvek. Nič tu neskrývame."

Sebastián v nemom úžase pozoroval svoju manželku, ktorá po dlhšej dobe niečo príjemné povedala. Prečo sa nevedela takto zhovárať s ním?

Preruší ich Izabella. ,,Určite musíte byť unavení. Rada vám ukážem vašu spoločnú komnatu."

Victoria sa zastaví. ,,Ako spoločnú?"

,,Prepáčte, ale momentálne prerábame komnaty, tak nemáme voľné oddelené manželské komnaty. Nemysleli sme, že príde niekto skôr ako skončí sezóna v Londýne, preto sme začali prerábať."

Victoria už začína premýšľať, čo ju ešte dnes čaká. Stále na ňu všetci pozerajú. Čo na to má povedať? ,,To je v poriadku Izabella." povie Victoria, aby od seba odohnala pohľady všetkých, ale v poriadku to vôbec nie je.

,,Victoria si určite potrebuje oddýchnuť. Ja s vami nepôjdem Izabella. Ostanem tu s Albertom." povie Sebastián.

,,Ako chceš Sebastián. Pošlem Victorii aj nejaké občerstvenie. Určite ste mali náročnú cestu." Izabella berie Victoriu do komnaty, ktorá tu malú chvíľu nie je nadšená. Zhovárajú sa o nej ako keby tu nebola. Albert berie Sebastiána do jeho pracovne.

,,Asi sa páčiš Victorii. Ani so mnou tak pekne nehovorí." začne sa smiať Sebastián, keď sa usadí.

,,Psssst, ešte to bude počuť Izabella a nebude s tvojou manželkou priateľka!" Usmieva sa nad Sebastiánovou poznámkou Albert.

,,Koho to bol nápad?" zvážnie Sebastián.

,,Ohľadom čoho?" Nevie na čo sa pýta Albert.

,,Tej spoločnej komnaty. Pochybujem, že by Izabella všetky prerábala naraz."

,,Myslím si, že vieš odpoveď. No ja som Izabellu v tom podporil. Aspoň budete dlhšie spolu a Victoria si na teba začne pomaly zvykať. Myslím, že to bude len prospešné pre vaše manželstvo."

,,Alebo tento váš nápad ho ešte zhorší." pozdvihne obočie Sebastián.

,,Čo chceš robiť?" opýta sa Albert.

,,Nič." Sebastián nadvihne svoje ramená.

,,Ako nič?" Albert si myslel, že tu príde, aby mu pomohli získať jeho manželku.

,,Chceš ísť domov?" pokračuje Albert.

,,Tu som doma."

,,Ja viem, ale domov k tvojím rodičom."

,,Nemyslím si, že to bude dobrý nápad. Mama je príliš zastaraná v názoroch, čo sa týka manželstva a myslím si, že Victoriu by táto návšteva ranila. Nechcem urobiť vôbec nič. Najprv chcem, aby sa Victoria upokojila a niekam vyšla, lebo v Londýne sa zatvorila do svojej izby a nevyšla z nej. Myslím, že sa bála, že sa k nej pripojím. Nikoho nešla ani navštíviť. Dokonca po mne hodila vizitky, ktoré som jej dal vytlačiť!" Sebastián rozhodí rukami. No Albert sa začne na tom smiať, keď si to predstaví.

,,To vôbec nie je vtipné Albert!" nahnevá sa Sebastián.

,,Dobre, dobre Sebastián. Len sa tak prosím netvár. Musím povedať, že si sa nejako zamotal do toho manželstva. Victoria nevyzerá taká ohnivá ako je Izabella, ale asi sú rovnaké. Ja ti asi nepoviem nič nové. Spomeň si na slová, ktoré si hovoril mne. Nie je to o ničom inom."

,,Nemáš pravdu Albert. Je to iné. Izabella nemala tajomstvá a nenosila závoj a mala iný postoj k vášmu manželstvu. A navyše je to úplne iné ti radiť a iné je to prežívať. Nemáš pocit, že každý jeden krok ti môže zmeniť život." Vzdychne si Sebastián.

,,Preto mám pocit, že by si tu mal niečo urobiť, čím by si si získal Victoriu. Možno ju len pritiahnuť na tvoju stranu, možno stačí, aby ťa prijala. Možno najprv ako priateľa."

,,Možno máš pravdu. No najprv chcem, aby sa upokojila a keď uvidím, že sa aspoň snaží sa ku mne ozvať, tak až potom niečo urobím. Nechcem byť znova ranený. Prišiel som si tu oddýchnuť a užiť si túto prírodu. Pozhovárať sa s ľuďmi, s ktorými som celé roky žil. V Londýne som sa doslova dusil, preto som prišiel tu." Vyslobodí svoje myšlienky Sebastián.

,,Môžeš tu ostať koľko len chceš. Vždy som rád, keď si tu pri mne. Cítim sa ako za starých čias, keď som ešte nemal toľkú zodpovednosť." teraz si pre zmenu vzdychne Albert.

Takto pokračujú v príjemnom rozhovore, až kým nie sú zavolaní sa večeru. Prebieha v príjemnom duchu. Väčšinou hovorí Albert so Sebastiánom a spomínajú staré časy. Victoria pochopí, že detstvo asi trávili spolu.

Zvyšok večera pre Victoriu už nie je príjemný. Vie, že o chvíľu bude musieť ísť do komnaty, kde strávi so Sebastiánom v tesnej blízkosti celé hodiny a už teraz je z toho nervózna.