... "Jakub, páči sa ti to dievča ? Ak áno, povedz mi to hneď."
~~
Skamenel som. Nemohol som tam však stáť. Pomaly som sa otočil, opäť k nej prikráčal so sklonenými očami a premýšlal pár sekúnd o odpovedi.
~~
"Počuj Júlia, vieš že si dôverujeme. Je to pre mňa niečo nové, poznáme sa od včera. Chcem si vytriediť myšlienky, dobre ? Nechcem o tom ešte hovoriť, sám chcem pochopiť čo sa to so mnou deje."
~~
Pozrel som jej tmavými očami do jej ešte tmavších, skoro čiernych. Má malé znamienko na líci, odhalené kľúčne kosti a príjemný make-up. Čierne kučeravé vlasy ju krásne zdobia. Je to pekné dievča, prebehlo mi hlavou. Tentokrát sklonila zrak ona.
~~
"Dobre, Jakub... vieš že mne môžeš veriť. Tak, nech to vyjde podľa tvojich predstáv...vieš, že ťa mám veľmi rada..."
~~
A do tretice ma prekvapila. Pohladila ma, a spravila pár krokov ďalej po chodbe. V sekunde sa však otočila, pribehla ku mne, a pobozkala ma na líce.
~~
"Snáď sa veľmi nehneváš" stihla mi šepnúť a už jej nebolo.
~~
A ja ? Asi 5 minút som len stál a hľadel bez slova za ňou aj keď už zmizla...
~~
Ja sa jej páčim ? Už predtým robila nejaké náznaky, tie som však zahnal a neprípúšťal si ich. Toto ale nebolo len tak... Klesol som a oprel sa v sede o stenu.
~~
Ach, Bože, vidíš, doteraz o mňa nikto poriadne nezakopol a teraz mám dve ženské na krku.
~~
Usmievam sa.
~~
Čo sa to so mnou deje ? Ako veľmi som teraz šťastný... cítim sa chcený. Akoby... iný ja. Páčim sa teraz sám sebe. Nikdy som si nemyslel, že som príťažlivý. Popravde, ani teraz neviem, či je to tak. Ale ten pocit sa mi páči... napĺňa ma to energiou, ktorú je ťažko pomenovať.
~~
Chvíľu som sa ešte spamätával.
~~
Postavil som sa.
~~
Kristína !
~~
Musím jej napísať.  Hneď som vybral mobil a otvoril Messenger. Je online ale nepíše mi.
~~
Asi čaká na mňa, chce si overiť či o ňu stále stojím. Opäť mi do rúk prejde stres a prsty sa mi pri písaní trasú...
~~
Napísal som jej, ako sa má, aký mala deň a že sa na ňu veľmi teším. Že pre mňa mnoho znamená a že na ňu nemôžem prestať myslieť.
~~
Dookola si prehrávam ten moment a myslím na tie bozky, dotyky a chýba mi jej prekrásny úsmev...
~~
Pomerne dlhá správa.
~~
Odoslané.
~~
Čakám, či prečíta správu hneď, alebo počká niekoľko minút, hodín, ako to robia baby z našej triedy...
~~
Do minúty však správu otvorí a prečíta. Tak na tom nebudem tak zle, uškrniem sa a so srdca mi spadne veľký balvan.
~~
Píše odpoveď...
~~
Netrpezlivo čakám, každá sekunda mi príde ako hodina... až nakoniec príde jej správa...........

Ako sa vám zatiaľ príbeh páči ? :)
Teším sa na vaše ohlasy😊