... jedna spolužiačka, drzaňa jedna mi ho vytrhla z rúk.
~~
Hnev je našťastie iba "kamarátsky". Máme sa radi. S ňou jedinou sa bavím od začiatku strednej. Máme toho dosť spoločného...
~~
Prirodzene - aj sa radi provokujeme. Začal som ju naháňať po chodbe. Nikto tam už nebol, iba jedna angličtinárka nás z diaľky zahliadla, pokrútila hlavou a s úsmevom šla do zborovne.
Je to pohoďáčka. Tiež v podstate mladá baba. Takže nás chápe.
~~
Chytil som Júliu, a nepustil z náručia. Môj mobil by jej určite spadol, ešte že som ho chytil. Už bez toho dosť padá mne.
~~
"S kým si si to išiel písať Jakub ? " už viac vážnejšie sa spýtala.
~~
" S nikým." No výborne, pomyslím si. Lepšiu odpoveď som dať nemohol.
~~
Keď človek povie "s nikým", ten druhý vie, že presne to nie je pravda.
~~
"No taak, prosím, povedz mi to, Jakuub" a začala naliehať. Nevedel som sa brániť... ženy sú proste neodbytné.
~~
"S jednou babou s ktorou sme sa v podstate náhodou spoznali."
~~
Hádam sa veľmi nečervenám. Je to predsa ešte veľmi čerstvé a hovoriť o tom...
~~
"Kto to je ? A ako ste sa spoznali ?" spýtala sa na pohľad smutne.
~~
"Kristína. A tak, že som jej s niečim pomohol."
~~
"Nerozumiem Jakub..." chytila ma za remeno. "Povedz mi viac."
~~
"Možno nabudúce, Júlia", opätujem jej dotyk, "pôjdem ak ti to nevadí."
~~
Zložila ruku. Ja tiež. Je v rozpakoch. Tuší, že je za tým niečo viac ? Nechcem to ešte nikomu hovoriť... Chcem Kristínu ešte viac spoznať.
~~
S pozdravom som sa vybral preč. Nečakal som však, čo spraví a okamžite som stŕpol... po druhýkrát.......