...Chvíľu mi trvalo, kým som sa z toho otriasol...

Vlak som sledoval až pokým nezmizol ako malá škvrna v diali. No stáť som tam navždy nemohol. Vybral som sa teda späť, domov. Zaskočil ma však prednosta stanice. Hej, mamin známy, troška sa poznáme.

"Všeetko som videl" bez obvyklého pozdravu ktorý mi vždycky venuje začal.

"Aa... čo také ?" cítil som ako sa červenám.

"Inú slečnu si si ulovil, to sa ti ako podarilo ?" so záujmom v hlase, ktorý som ešte od neho nepočul sa spýtal otázku.

"Aale to je na dlhšie" a sklopil som zrak s úsmevom.

"To je jedno, všetko chcem vedieť" potľaplkal ma po ramene "poď do kancelárie, spravím ti kávu" len oznámil a rýchlymi krokmi kráčal ku dverám.

Malý povzdych a nasledoval som ho. Vnútri som mu všetko porozprával. Chcel vedieť každý detail. Ak mi nepoložil 50 otázok, tak potom ani jednu. Keď výsluch skončil, s prísnymi očami som mu povedal, že nech nepovie ani slovo rodičom. Že mu verím a že ma nesmie sklamať.

"Ja viem držať tajomstvo, a hlavne takéto" uškrnul sa a potom vážne dodal: "Neboj sa, rodičom ani slôvko" a už sa postavil, lebo potreboval ísť pracovať.

"Ďakujem za pohostenie a spoločnosť, majte sa, veď sa vidíme."

"Maj sa Jakub a veľa šťastia s.... no veď vieš."

Obaja sme si ešte zdiaľky zamávali a už každý kráčal svojou cestou.

Hádajte na koho som myslel celý čas ? Nie, prednosta stanice to nebol😅. Na Kristínu samozrejme.

Ako film som si prechádzal zážitky od úplne prvého až po úplne posledný. Po posledný pohľad. Mimovoľne som sa usmieval, nedalo sa to zastaviť. Takú radosť som vo svojom vnútri nemal už dávno.

A potom nastalo na chvíľu ticho v mojej mysli. Sadol som si do trávy kúsok od môjho domu a zatvoril oči. Nebol som tam dlho, pretrhla ma totiž myšlienka na rodičov. Musím sa vrátiť domov ešte predtým než prídu a tváriť sa akoby nič.

Bude 6 hodín večer. Ako poznám mamu, z práce pôjde s otcom ešte do obchodu, prídu tak o siedmej, ak sa poponahľam, stihnem aj upratať to, o čo ma žiadala mama.

Vyskočil som teda zo zeme a šiel domov. Tam som pozoruhodne rýchlo upratal. Žeby to bolo z tej lásky ?? Kto vie...

Pousmial som sa. Úlohy si spravím ráno, teraz sa nedokážem sústrediť. Ľahol som si na gauč. Myšlienky mi blúdili po hlave... Čo asi prinesú ďaľšie dni ? Podarí sa Kristíne prísť ku mne domov, keď tu nebudú rodičia a budeme len ja a ona ? Neviem na tieto otázky odpovedať... Čas mi tie odpovede ukáže...

Teším sa na môj ďalší život, lebo bude úplne iný. Uvedomil som si, čo mi celý ten čas chýbalo, chýbala mi láska od človeka. A ja som toho človeka našiel! Našiel som dievča, ktoré mi ju dáva. Našiel som zmysel žiť.

Ak sa chcete pred niečim uzatvoriť, nikdy sa nezatvárajte pred láskou. Prosím, nezamykajte sa pred ňou, lebo je to ten najkrajší pocit. A keď ju spoznáte, uveríte mi. A možno príde znenazdajky, stretnete ju vo vlaku, autobuse, ulici alebo ju zbadáte v človeku, v ktorom nikdy predtým nie.

Dajte láske príležitosť ukázať vám svoju krásu. A váš život bude nádherný. Aj po sklamaní vždy príde úspech. Po temnej noci vždy vyjdu jasné lúče slnka. Ja som svoje lúče našiel, lásku. A čo vy ?

Teším sa na moju novú kapitolu života, lebo verím, že život je boj v ktorom môžeme víťaziť.

Verím, že som vás ja Jakub svojim príbehom zaujal... Zďaleka však nekončí! Lebo každý koniec je nový začiatok a každý deň sa môže stať našim najkrajším dňom v živote...

Čo vy na to ? Veríte mi ?

Ukončenie príbehu Tajné bozky 1
Veľmi Vďačím Bohu za možnosť a dar písať tento príbeh. Vďačím za všetky životné skúšky, príhody a hlavne sny... lebo iba kvôli nim bol tento príbeh tak výnimočný. Bol odrazom môjho cítenia a mohli ste v ňom vidieť mňa samého. Kristína, Jakub... hlavné postavy, ktoré vyjadrujú moje myšlienky. Moji parťáci, veľmi rád som vám vdýchol život. Stali ste sa pre mňa skutočne blízkymi priateľmi. Ako veľmi rád som o vás písal !

Predovšetkým však Vďaka vám, drahí čitatelia, že ste vytrvali v čítaní, za každý ohlas, priopomienku, povzbudenie. Všetko ma posúvalo len dopredu. To vy ste dávali zmysel celému príbehu a všetkému, čo ho tvorilo. Tvoril som pre vás s tou najväčšou láskou a túžbou vám predniesť kúsok svojej tvorby...

Verím, že sa čoskoro s vami vidím pri 2.sérií príbehu. Tešia sa na vás Jakub, Kristína a ďalšie postavy... Dej bude ešte viac prepracovaný a plný zvratov a hlavne skrytej vášne a túžby, ktorá sa bude len stupňovať.

Priatelia, úprimne sa na to teším. Dúfam, že vy spoločne so mnou. Ste tými, ktorým som najviac Vďačný... lebo ste sa dostali až sem. Ak chcete, môžete do komentárov napísať, čo si myslíte o príbehu a čo očakávate v ďalšej séríí...

Dovtedy sa majte krásne a užívajte život !
~~
@chalan_ktory_pise